Legislatíva o legislatíve
JUDr.
Boris
Balog
PhD.
odborný asistent, Fakulta práva, Paneurópska vysoká škola,
Bratislava.
BALOG, B.: Legislatíva o legislatíve. Právny obzor, 99, 2016, č. 3, s. 219 -
233.
Legislation on Legislation.
The state of legal system in Slovakia is subject of
long-term criticism, not only by lawyers, but also generally by public, by the addressees of the
law. They feel that laws are created in a process that is distant and inaccessible for them. Role of
the State is to strengthen citizens' confidence in law, open the legislative process and make it
transparent. In 2015, two Laws were adopted relating to the preparation and drafting of Laws and
parliamentary discussion about proposed Laws. The present Paper deals with the Amendment to the
Rules of Procedure of the Parliament in 2015. It takes note of the changes relating to the
publication of the proposed Laws and Amendments. The Paper understands it as a deepening of the
Principles of Sovereignty of the People in the activity of the Parliament. The second area is the
Analysis of Rule prohibiting Amendments that bear no connection with the proposed Law, which the
Paper assesses as a major benefit of the Amendment to the Rules of Procedure of Parliament in
2015.Key words:
Legislation, Parliament, legislative process, Amendments, publication
of the Laws and AmendmentsÚvod
Legislatívou o legislatíve chápem právny predpis či právne predpisy, ktoré upravujú tvorbu
a prijímanie právnych predpisov. Právny predpis, ktorý upravuje tvorbu a prijímanie právnych
predpisov, upravuje nielen tvorbu a prijímanie iných, resp. všetkých ostatných právnych predpisov,
ale má vzťah a dopad aj sám na seba. Tento je daný tým, že upravuje tvorbu a prijímanie svojich
zmien, ale neupravuje, resp. neupravoval tvorbu a prijímanie seba samého. Nastavuje pravidlá
správania sa zákonodarcu do budúcna od momentu svojej účinnosti, zaväzuje a reguluje budúceho
zákonodarcu, pričom v procese jeho vlastnej tvorby a prijímania nemusel vtedajší aktuálny
zákonodarca ním dávané pravidlá ešte rešpektovať, dokonca mohol postupovať aj spôsobom, ktorý by už
podľa jeho vlastných dávaných pravidiel nebol možný.
Legislatíva o legislatíve preto predstavuje prijatie pravidiel zákonodarcom pre
zákonodarcu, a to či už sám pre seba, alebo pre zákonodarcu nasledujúceho volebného obdobia. Ak je
jediným zákonodarným orgánom parlament, ktorý je politickým ústavným orgánom, tak legislatíva o
legislatíve predstavuje mieru zákonnej regulácie politiky, mieru, v akej sama politika uznáva, že by
jej konanie malo byť regulované zákonnými pravidlami.
Proces tvorby práva je produktom politiky. Na úrovni, na akej je regulovaný zákonmi
parlamentu, teda politického ústavného orgánu, je konečné rozhodnutie o organizácii procesu tvorby a
prijímania právnych predpisov výsledkom politického rozhodnutia politickej moci, ktorá vládne v čase
prijímania tohto rozhodnutia. Súčasne ale aj politické rozhodovanie musí v demokratickom a právnom
štáte viesť ku kvalitnému a stabilnému právnemu poriadku ako predpokladu na skvalitnenie
rozhodovacej činnosti súdov a ostatných orgánov verejnej moci, na zabezpečenie účinnej ochrany
základných práv a slobôd, zvýšenie vymožiteľnosti práva, odstránenie prieťahov v konaniach a
zabezpečenie dlhodobo udržateľného rozvoja a prosperity spoločnosti.
Zákonná regulácia tvorby a prijímania právnych predpisov, osobitne zákonov, sa donedávna v
Slovenskej republike zameriavala iba na rokovanie o návrhu zákona v parlamente a na jeho
vyhlasovanie v Zbierke zákonov Slovenskej republiky. Sú to dve oblasti, kde má legislatíva o
legislatíve v Slovenskej republike určitú tradíciu, aj keď podlieha vývoju. Legislatíva o
legislatíve v rozsahu zákonnej regulácie tvorby zákonov je novým prvkom v právnom poriadku
Slovenskej republiky.
K poznaniu potreby zákonnej regulácie tvorby právnych predpisov môže štát dospieť aj po 23
rokoch. Je to vyjadrenie toho, že sa nevzdal potreby poskytovania lepšej verejnej služby v oblasti,
a to v oblasti kvality pripravovanej a prijímanej legislatívy.
V mojom príspevku nebudem venovať pozornosť zákonu
č. 400/2015 Z.z. o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov Slovenskej republiky a o
zmene a doplnení niektorých zákonov, čo ale neznamená, že by si pozornosť nezaslúžil, ale v rozsahu,
ktorý prekračuje možnosti jedného príspevku. Aktuálne sa budem sa venovať
zákonu č. 399/2015 Z.z., konkrétne tým jeho
novelizačným bodom, ktoré sa týkajú rokovania o návrhoch zákonov.
Zákon č. 399/2015 Z.z. predstavuje
dvadsiatu druhú novelizáciu zákona Národnej rady Slovenskej
republiky č. 350/1996 Z.z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení
neskorších predpisov (ďalej len "rokovací poriadok").1)
Desiata časť rokovacieho poriadku upravuje rokovanie o návrhoch zákonov, teda organizáciu
zákonodarného procesu v schvaľovacej fáze v Národnej rade SR.
Zákonodarný proces je osobitným druhom ústavného procesu, ktorého úprava je určená na to,
aby rokovanie o návrhoch zákonov malo ustanovené relatívne pevné pravidlá umožňujúce poslancom
národnej rady na konci tohto procesu hlasovať za alebo proti návrhu záko