Národná rada Slovenskej republiky v parlamentnej forme vlády

The author refers to the development of the political scene since 1989 to these days. Regular rotation of coherent political parties in the National Council of SR has not been apparent in individual electoral terms; many of them have even shown signs of fragmentation. In the current electoral term the leftwing party is homogenous, while the rightwing parties are fragmented. The author refers to problems of the electoral system, which does not guarantee an adequate representation of candidates from different regions in an electoral district. He recommends considering the adoption of a mixed electoral system or the establishment of the second, regional chamber of parliament. He also refers to the functioning of the political system in democratic foreign countries, taking into account the classification of democratic regimes, which are applied in conditions of competitive democracy or its antipole - consociational democracy. Further, the author addresses the issue of weaknesses in the legal regulation of in terms of its legal effects, participation of interest groups in the lawmaking and participation of citizens in elections and makes suggestions for treatment of .

Úvodom niekoľko slov o demokracii. Demokracia je forma spoločenského a politického usporiadania, kde každý jedinec má byť pánom svojho vlastného osudu i osudu celého spoločenstva a v ktorom sloboda jedného človeka končí tam, kde začína sloboda druhého. Demokracia, ktorá sa usiluje skĺbiť slobodu a rovnosť, je politický ideál, ktorý spočíva na konkrétnych princípoch, ktoré sú málokedy všetky dodržiavané.¹⁾

Moderná demokracia sa opiera o štyri základné piliere: a) princíp tradičných občianskych práv, b) princíp suverenity, c) princíp deľby moci, d) princíp realizácie vôle ľudu cestou slobodných, všeobecných, priamych a tajných volieb, čiže parlamentný princíp.²⁾

Demokracia ako forma štátu sa má zakladať na princípe rovnosti občanov, ktoré sú zdrojom štátnej moci, princípe podriadenia sa menšiny väčšine, princípe ochrany menšín a na princípe časovej obmedzenosti poverenia mocou tak, aby po uplynutí určitej doby občania znovu rozhodovali o tom, komu zveria moc na ďalšie obdobie. Demokracia sa okrem toho chápe ako štátna forma založená na systéme slobody a poriadku tak, aby boli zaručované práva jednotlivcom a spoločenskej skupine - princíp právneho štátu.³⁾

V nadväznosti na predchádzajúce sa budeme venovať otázkam, ktoré vplývajú na charakter parlamentu (v ďalšom SNR a od roku 1993 NR SR), jeho funkčnosti, resp. predpokladom na jeho pôsobenie v parlamentnej forme vlády. Pôjde o otázky kryštalizácie politickej scény v parlamente, vplyv volebného systému na zloženie parlamentu, a účasti záujmových skupín na normotvorbe.

Základom demokratického hnutia v roku 1989 sa stala Verejnosť proti násiliu (VPN), založená 20. novembra 1989 po stretnutí približne 500 umelcov, intelektuálov a osobností spoločenského života dňa 17. novembra 1989 v bratislavskej Umeleckej besede. Toto politické hnutie sa stalo hlavnou opozičnou silou obdobne ako v Českej republike Občanské . V období od 28. decembra 1989 do 31. marca 1990 boli na základe ústavného zákona č. 183/1989 Zb. o voľbe poslancov zákonodarných zborov kooptovaní kandidáti VPN do SNR a Federálneho zhromaždenia.

Prvý snem VPN sa konal dňa 27. januára 1990 v Bratislave. Jeho cieľom bolo stanovenie úloh pre prvé slobodné voľby vypísané na 8. - 9. júna 1990. Predvolebný program Šanca pre Slovensko kládol dôraz na zabezpečenie demokracie, právneho štátu a zavedenie trhového hospodárstva.

Vo voľbách 1990 do SNR získalo VPN najviac hlasov (29,35%), vo voľbách do Federálneho zhromaždenia do jeho oboch komôr získalo 32,5% a 37,3%.

Po voľbách vytvorila VPN koaličnú vládu s Kresťanskodemokratickým hnutím a Demokratickou stranou. Po nedorozumeniach vo VPN vznikla v marci 1991 platforma Za demokratické Slovensko (VPN - ZDS), do ktorej prešlo viacero členov VPN. Napokon sa platforma ZDS transformovala na politickú stranu Hnutie za demokratické Slovensko (HZDS). Zvyšok hnutia postupne strácal vplyv a väčšina členov sa pretransformovala na Občiansku demokratickú úniu - VPN (ODÚ - VPN) a od roku 1992 iba Občiansku demokratickú úniu (ODÚ).

Vo voľbách do SNR v roku 1992 dostalo hnutie iba 4,04% hlasov, neprekročilo požadované 5% kvórum. Tento neúspech viedol k jeho rozpusteniu v novembri 1992.

Treba však konštatovať, že VPN vytvorila základy pre rozvoj demokratickej spoločnosti a v politickom živote v rámci plurality základy pre činnosť ďalších politických strán. Taktiež treba uviesť, že v tomto období boli prijaté významné politické akty, ako bolo zrušenie článku IV. Ústavy ČSSR o vedúcej sile KSČ a v tej súvislosti i monopolu marxistickoleninskej teórie, prijala sa Listina základných práv a slobôd, vytvorili sa základy pre trhové hospodárstvo a začali sa práce na novej ústave, vrátane otázky československých štátoprávnych vzťahov.

Po voľbách v roku 1992 zaznamenalo HZDS presvedčivé víťazstvo, kým pozícia ostatných strán sa oslabila. HZDS získalo 74 mandátov. V tejto etape vzniklo dlhšie, i keď rozporuplné spojenectvo HZDS a SNS, ktoré bolo základom štiepenia straníckeho systému na dva bloky. V opozícii boli KDH, SDĽ, ESM KDH. Hlavným výsledkom tohto obdobia bolo vyriešenie štátoprávnych vzťahov v ČSFR. Predseda vlády ČSFR V. Klaus presadzoval tzv. funkčnú federáciu, čo však neuspelo, a po viacerých rokovaniach vládnych a zastupiteľských orgánov vyústilo do