Záruky zaistenia sociálnej úrovne jednotlivca

In identifying legal guarantees aimed at ensuring the social level of the individual, which is significantly created by constitutional social rights expressed by statutory legislation, we face problems of interpretation of the definition of basic human right and freedom. The Constitution of the Slovak Republic associates this concept in practice only with the fundamental rights and freedoms of the "first generation". As well as relative and accessorial nature of constitutional social rights, mainly based on the formulation of the Art. 51 Paragraph 1 of the Constitution of the Slovak Republic, does not guarantee a sufficient level of social assurance of an individual. The above mentioned is a serious deficiency in relation with the purpose of social rights, which is to ensure a reasonable degree of individual freedom through equality in material guarantees. Despite the lower legal availability of the essence of social rights within all the application or enforceability of (constitutional) social rights of an individual, it cannot be considered as a refusal of rights pertaining to an individual (citizen). The state is obliged to ensure and provide guarantees ensuring social level of the individual and it is through respecting the principles of the in its established and regulated legal environment. Full respect of the constitutional principles of (in particular the principle of equality, non-discrimination, legal assurance or constitutionality) eliminates illegitimate interventions in social-legal status of an individual, which, by their intensity, would fundamentally change the quality level of the individual's status. An analysis of the decisions of the Constitutional Court of the Slovak Republic apparent insufficient to ensure a balance between the principle of equality and the principle of certainty. Finally, the state is obliged to comply with the non-excludable (special) economic dimension of the real individuals' access to their constitutional social rights via state resources, which in accordance with Art. 55 Paragraph 1 of the Constitution of the Slovak Republic are created within a market economy based on the social principles.

Právny systém sociálneho zabezpečenia v Slovenskej republike (ďalej len "SR"), podobne ako v ostatných demokratických krajinách, vychádza z metódy garancie a realizácie sociálnych práv zakotvených tak vo vnútroštátnom právnom poriadku, ako aj v prameňoch medzinárodného a európskeho práva. Potreba sociálnej ochrany (¹⁾ ) jednotlivca zo strany štátu sa najčastejšie odvodzuje z práva na ľudskú dôstojnosť, práva na život a práva na ochranu zdravia. Uvedené okrem argumentačnej podpory poznatku o "prežitej" klasifikácii ľudských práv a slobôd na tri generácie (občianske a politické práva označované aj ako "obranné"; hospodárske, sociálne a kultúrne práva označované aj ako "nárokové";²⁾ práva solidarity ako je napr. právo na priaznivé životné prostredie alebo právo na prístup ku kultúrnemu dedičstvu)³⁾ svedčí skutočnosti, že pojem sociálnych práv je možné chápať v užšom a širšom zmysle slova. V širšom zmysle slova systém sociálnych práv podstatne prekračuje obsahový rámec klasických sociálnych práv (akým je najmä právo na hmotné zabezpečenie v starobe, pri nespôsobilosti na prácu a pri strate živiteľa a právo na ochranu zdravia), t.j. nepochybne do sociálnych práv patrí aj právo na vzdelanie, právo na koaličnú slobodu (resp. slobodu združovania sa s inými na ochranu svojich hospodárskych a sociálnych záujmov), právo na štrajk a ďalšie.⁴⁾ Obdobne tieto práva prekračujú obsahovú náplň systému sociálneho zabezpečenia a vytvárajú tak širší systém sociálnej bezpečnosti SR. Ľudské práva a slobody, ktorých esenciálne zameranie má sociálno-hospodársky a kultúrny charakter, sú obsiahnuté v⁵⁾. oddiele druhej Hlavy Ústavy SR pod názvom "Hospodárske, sociálne a kultúrne práva".

Realizácia sociálnych práv jednotlivca na rozdiel od garancie základných ľudských, občianskych a politických práv vyžaduje aktívny prístup štátu (tzv. ), ktorý prostredníctvom súboru právnych, inštitucionálnych a ekonomických opatrení vytvára podmienky na zmiernenie, resp. odstránenie následkov sociálnych udalostí, ktoré jednotlivca vytláčajú na okraj spoločnosti. Záväzky štátu na poli sociálneho zabezpečenia je možné identifikovať tak vo vnútroštátnom právnom poriadku (predovšetkým v podobe ústavných sociálnych práv), ako aj v medzinárodnoprávnej oblasti, a to v členstve SR v medzinárodných organizáciách a v obsahu medzinárodných dohovorov, ku ktorým SR pristúpila. Na jednej strane existuje záväzok štátu v rámci svojich možností vytvoriť podmienky na realizáciu sociálneho práva jednotlivcom vrátane jeho vymožiteľnosti. Na strane druhej prináleží jednotlivcovi sociálne právo/práva zaručujúce mu spoluúčasť štátu na riešení jeho životných situácií v rámci ústavnoprávnych limitov (akými sú v zmysle čl. 12 a 13 Ústavy SR napríklad zachovanie základných práv a slobôd iných, uplatňovanie práv spôsobom neporušujúcim zákaz ujmy na právach iných osôb, rešpektovanie rovnosti v právach).

Nakoľko je SR vybudovaná na princípoch zvrchovaného právneho a demokratického štátu, ktorý uznáva a dodržiava medzinárodné zmluvy, ktorými je viazaný, , a to najmä prostredníctvom Medzinárodného paktu o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach (1966)5 a Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (1950).⁶⁾ Okrem univerzálnych medzinárodných dohovorov týkajúcich sa vymedzenia a ochrany základných práv a slobôd je SR viazaná aj medzinárodnými dohovormi, ktoré sú špeciálne zamerané na vymedzenie a ochranu sociálnych práv, ako je revidovaná Európska sociálna (1996)⁷⁾ a jej predchádzajúci dokument Európska sociálna (1961)⁸⁾ vrátane Dodatkového protokolu (1988), dohovory Medzinárodnej organizácie práce (ILO), ako je Dohovor ILO č.102 o minimálnej norme sociálneho zabezpečenia (1952),⁹⁾ Dohovor ILO č.130 o liečebno-preventívnej starostlivosti a dávkach v chorobe (1969),¹⁰⁾ Dohovor ILO č.128 o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach (1967)¹¹⁾ a ďalšie dohovory, ktoré sú obsiahnuté v Zozname dohovorov,¹²⁾ do ktorých SR po svojom vzniku sukcedovala ako nástupnícky štát bývalej Českej a Slovenskej federatívnej republiky.

Na úrovni práva Európskej únie je to základnýc