Anotácia1)
Príspevok sa venuje zmene Ústavy Slovenskej republiky z roku 2023, ktorá doplnila ústavné pravidlá pre prijatie rozhodnutia o skrátení prebiehajúceho volebného obdobia Národnej rady Slovenskej republiky. Príspevok poukazuje na doterajšiu ústavnú prax v Slovenskej republike a na referendum, ktoré sa v rovnakej veci konalo v roku 2023 a v ich súvislosti uvedenú ústavnú zmenu hodnotí.
Annotation
The contribution is devoted to the amendment of the Constitution of the Slovak Republic from 2023, which supplemented the constitutional rules for the adoption of a decision to shorten the current election period of the National Council of the Slovak Republic. The paper points out the current constitutional practice in the Slovak Republic and the referendum that was held on the same issue in 2023 and evaluates mentioned constitutional changes in their context.
Kľúčové slová
Národná rada Slovenskej republiky, mandát poslanca, volebné obdobie, rozpustenie parlamentu, referendum
Key words
The National Council of the Slovak Republic, mandate of a member of parliament, election period, dissolution of parliament, referendum
Úvod
Dňa 26. januára 2023 nadobudol účinnosť ústavný zákon č. 24/2023 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov (ďalej len "novela ústavy"), ktorý o. i. doplnil v čl. 73 nový odsek 3, upravujúci pravidlá skracovania prebiehajúceho volebného obdobia Národnej rady Slovenskej republiky (ďalej len "národná rada") jej vlastným uznesením.
Schválenie týchto pravidiel bolo výsledkom dlhodobej spoločenskej, politickej a aj odbornej diskusie, ktorá sa zintenzívnila najmä v súvislosti s prehlbovaním politických problémov vlády Eduarda Hegera a jej viac-menej očakávaného rozpadu. Do centra politickej a aj ústavnoprávnej pozornosti sa tak dostala téma skrátenia volebného obdobia národnej rady, a tým umožnenia predčasných volieb. Osobitne z ústavnoprávneho hľadiska išlo o riešenie otázky, ako, resp. akou ústavne konformnou cestou v prípade potreby tento výsledok dosiahnuť. V lete roku 2021 totiž Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len "ústavný súd") vyslal jasný signál, že slovenskú ústavnú tradíciu skracovania volebného obdobia národnej rady
ad hoc
účelovými ústavnými zákonmi je potrebné ukončiť - "Jednorazové prelamovanie ústavou normovaných pravidiel nesvedčí ani zákonodarnému orgánu a ústavný súd ho nepovažuje za vhodnú ústavnú prax.
".2)
Tento signál, resp. odkaz smeroval primárne národnej rade. Hovoril, že pre ústavný súd už nie je viac prijateľné riešenie neschopnosti vlády ďalej pokračovať vo výkone svojich ústavných právomocí v tom, že národná rada schváli zase raz ad hoc
účelový ústavný zákon a volebné obdobie si takto sama skráti, resp. predčasne skončí. Obsahom tohto odkazu bola aj požiadavka na prijatie pravidiel, ktoré by vytvorili predvídateľný ústavný postup v situácii, ak nie je iné ústavné východisko z politickej krízy, len predčasné voľby.Novela ústavy predstavuje odpoveď národnej rady na tento odkaz ústavného súdu. Účinnosť novely ústavy sa tiež časovo prekrývala s referendom, ktoré nemalo platný výsledok, a ktorého predmetom bola otázka takej zmeny Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len "ústava"), na základe ktorej by bolo možné predčasne skončiť volebné obdobie národnej rady jej uznesením alebo referendom.
V predloženom príspevku poukazujem na cestu, ktorá viedla k prijatiu ústavných pravidiel skracovania volebného obdobia národnej rady, a na s tým súvisiace peripetie, ktoré spočívali najmä v tom, že národná rada dlhodobo túto tému nepokladala za potrebnú riešiť, aj keď potreba tu bola. Následne boli v rokoch 2022 až 2023 prezentované až dve nielen vecne odlišné riešenia, ale aj dve rozdielne cesty ich prijatia, až napokon národná rada schválila novelu ústavy, ale v znení, ktoré sa odchýlilo od pôvodného návrhu.
Cieľom predloženého príspevku je na pozadí tejto cesty overiť hypotézu, že novela ústavy posilnila základy demokratického a právneho štátu.
Volebné obdobie národnej rady
Úvahy o skracovaní volebného obdobia národnej rady začnem pri samotnom volebnom období národnej rady. V demokratickom štáte predstavuje volebné obdobie všeobecne časový úsek, na ktorý zdroj moci - ľud, resp. v ústavnom systéme Slovenskej republiky občania - odovzdajú svojim voleným zástupcom mandát na zastupiteľský výkon moci. Volebné obdobie parlamentu, vrátane národnej rady, predstavuje čas