Reštrukturalizačný posudok predstavuje základný predpoklad na začatie formálneho reštrukturalizačného konania podľa slovenského insolvenčného práva. Vypracúva ho licencovaný správca a slúži ako odborný podklad pre rozhodnutie súdu o tom, či má byť reštrukturalizácia povolená ako spôsob riešenia úpadku dlžníka. Napriek svojmu odbornému charakteru však reštrukturalizačný posudok nemožno považovať za pre súd záväzný v plnom rozsahu.
Článok sa zameriava na právnu povahu reštrukturalizačného posudku a na vymedzenie rozsahu a hraníc jeho preskúmania súdom v konaní o povolení reštrukturalizácie. Osobitná pozornosť sa venuje vzťahu medzi odbornými závermi obsiahnutými v posudku a ústavnou povinnosťou súdu poskytovať účinnú súdnu ochranu veriteľom a ostatným účastníkom konania. Zdôrazňuje, že súd sa nemôže obmedziť len na formálne preskúmanie posudku, ale je povinný posúdiť, či sú jeho závery presvedčivé, logicky konzistentné a či vychádzajú zo zisteného skutkového stavu.
1)
Úvod
Reštrukturalizácia predstavuje v slovenskom insolvenčnom práve jeden z najvýznamnejších sanačných nástrojov riešenia úpadku alebo hroziaceho úpadku dlžníka. Jej základným cieľom nie je likvidácia podnikateľského subjektu, ale jeho ekonomická stabilizácia a zachovanie podnikateľskej činnosti pri súčasnom dosiahnutí vyššieho uspokojenia veriteľov, než aké by bolo možné v likvidačnom konkurze.
2)
V tomto zmysle reštrukturalizácia plní nielen individuálnu ochrannú funkciu vo vzťahu k dlžníkovi, ale aj širšiu hospodársku a sociálnu funkciu, keďže zachovanie prevádzky podniku spravidla znamená zachovanie pracovných miest, obchodných vzťahov a hodnoty podniku ako
"going concern"
. Účelom tohto sanačného postupu je ekonomická záchrana dlžníka, ktorému sa umožní počas sanačného konania pokračovať v podnikateľskej alebo inej ekonomickej aktivite pod dozorom súdu, správcu a veriteľov.
3)
Základným vstupným predpokladom pre povolenie reštrukturalizácie súdom je reštrukturalizačný posudok vypracovaný správcom.
4)
Tento dokument zabezpečuje odborné posúdenie situácie dlžníka ako podklad pre výkon rozhodovacej právomoci konkurzného súdu. Práve prostredníctvom reštrukturalizačného posudku sa do súdneho rozhodovania premieta odborné hodnotenie ekonomickej a obchodnej situácie dlžníka, ako aj prognóza jeho budúceho vývoja. Význam odbornej expertízy pri insolvenčných konaniach zdôrazňuje aj súčasná európska odborná literatúra, podľa ktorej má reštrukturalizačný expert (napr. správca) zohrávať aktívnu a kvalifikovanú úlohu pri posudzovaní uskutočniteľnosti reštrukturalizačného riešenia, pričom sa od neho vyžaduje kombinácia právnych, ekonomických a manažérskych znalostí potrebných na zodpovedné posúdenie situácie dlžníka.
5)
Reštrukturalizačný posudok by preto nemal byť len formálnou prílohou návrhu na povolenie reštrukturalizácie, ale predstavovať kľúčový podklad, ktorý zásadne determinuje ďalší osud dlžníka, ako aj právne postavenie jeho veriteľov.
Už zo samotnej systematiky právnej úpravy vyplýva odlišnosť medzi odborným charakterom reštrukturalizačného posudku, ktorým správca odporučil reštrukturalizáciu, a ústavnou povinnosťou konkurzného súdu zabezpečiť účinnú súdnu ochranu účastníkov konania. Na jednej strane stojí odborný posudok správcu, ktorý zahŕňa ekonomické prognózy a podnikateľské riziká, na druhej strane povinnosť súdu zabezpečiť, aby reštrukturalizácia nebola povolená v rozpore so zákonom a na úkor veriteľov. Komparatívna literatúra zároveň zdôrazňuje, že súdny prieskum sanačných riešení nemá mať iba formálny charakter, ale musí plniť ochrannú funkciu vo vzťahu k dotknutým veriteľom; inak by sa súdne schvaľovanie riešenia redukovalo na mechanické potvrdzovanie, čo je z hľadiska ochrany veriteľov neudržateľné.
6)
Práve rozsah a hranice súdneho prieskumu reštrukturalizačného posudku sa v praxi ukazujú ako jedna z najproblematickejších otázok reštrukturalizačného konania.
Cieľom tohto článku je vymedziť právnu povahu reštrukturalizačného posudku a systematicky určiť rozsah jeho posudzovania súdom v konaní o povolení reštrukturalizácie. Pozornosť sa sústreďuje najmä na materiálny prieskum posudku, jeho limity, ako aj na judikatúrne kritériá, ktoré všeobecné súdy a Ústavný súd SR postupne formulovali. Ambíciou článku je prispieť k odbornej diskusii o postavení konkurzného súdu v reštrukturalizačnom konaní a o preventívnej funkcii súdneho prieskumu v úvodnej fáze reštrukturalizácie.