Právny portál určený širokej odbornej verejnosti

Online časopis

Druhý dodatkový protokol k Dohovoru o počítačovej kriminalite, týkajúci sa posilnenej spolupráce a sprístupňovania elektronických dôkazov

Druhý dodatkový protokol k Dohovoru o počítačovej kriminalite, týkajúci sa posilnenej spolupráce a sprístupňovania elektronických dôkazov, bol prijatý 17. novembra 2021 a bol otvorený na podpis od 12. mája 2022. Cieľom Protokolu je posilniť medzinárodnú spoluprácu v oblasti počítačovej kriminality a získavania dôkazov o trestných činoch v elektronickej forme na účely konkrétneho vyšetrovania trestných činov alebo trestného konania.

Second Additional Protocol to the Convention on Cybercrime concerning enhanced cooperation and disclosure of electronic evidence was adopted on 17 November 2021 and opened for signature from 12 May 2022. The objective of the Protocol is to strengthen international cooperation in the field of cybercrime and the collection of evidence of crimes in electronic form for the purpose of specific criminal investigations or criminal proceedings.

ZÁHORA, J.: Druhý dodatkový protokol k Dohovoru o počítačovej kriminalite, týkajúci sa posilnenej spolupráce a sprístupňovania elektronických dôkazov; Justičná revue, 74, 2022, č. 11, s. 1284 – 1295.

Kľúčové slová: elektronický dôkaz, počítačová kriminalita, cezhraničná spolupráca, vzájomná pomoc, videokonferencia.

Keywords: Electronic evidence, Cybercrime, Cross-border co-operation, Mutual assistance Video conferencing.

Právne predpisy/legislation: Dohovor o počítačovej kriminalite, oznámenie MZV SR č. 137/2008 Z. z.


"Elektronické dôkazy sú v trestnom konaní čoraz dôležitejšie. Nemôžeme dovoliť, aby zločinci a teroristi využívali moderné a elektronické komunikačné technológie na utajenie svojej trestnej činnosti a unikanie spravodlivosti. V Európe nesmú existovať žiadne skrýše pre zločincov a teroristov, online ani offline."
Frans Timmermans
prvý podpredseda Európskej komisie
Brusel, 17. apríl 201
Úvod
Sociálne siete,
1)
elektronická pošta, služby zasielania správ a aplikácie na elektronickú komunikáciu sa stali samozrejmosťou nášho života. Cezhraničné toky počítačových údajov mohutnejú spolu s rastúcim počtom užívateľov internetu a využívaním internetových služieb. Počítačové údaje sa môžu použiť aj ako nástroje na páchanie alebo uľahčenie páchania trestných činov. Pri vyšetrovaní trestných činov čoraz viac narastajú požiadavky na zistenie a zaistenie elektronických dôkazov, ktoré nie sú verejne dostupné; napr. informácie o držiteľovi e-mailových účtov, informácie o držiteľovi určitej domény, správy vymieňané prostredníctvom počítačových systémov alebo informácie prenášané internetovými hovormi.
Skutočnosť, že internet je médium, ktoré nepozná hranice, spôsobuje, že elektronické služby môžu byť poskytované z ktoréhokoľvek miesta na zemi bez toho, aby sa vyžadovala fyzická prítomnosť poskytovateľa v štáte, kde sa elektronické služby ponúkajú. Internetové služby a aplikácie sú často jediným miestom, kde orgány činné v trestnom konaní môžu zistiť informácie na odhalenie páchateľa a získať dôkazy, ktoré môžu byť použité v trestnom konaní. V dôsledku toho zodpovedné orgány vyžadujú prístup k údajom, ktoré by mohli slúžiť ako dôkaz a ktoré poskytovatelia služieb uchovávajú mimo ich krajiny v iných štátoch alebo tretích krajinách.
2)
Preto je potrebné vytvorenie účinných mechanizmov na získavanie elektronických dôkazov aj v cezhraničných situáciách.
Jedným z nedávnych nástrojov uľahčujúcich získavanie elektronických dôkazov je aj prijatie Druhého dodatkového protokolu k Dohovoru o počítačovej kriminalite, týkajúci sa posilnenej spolupráce a sprístupňovania elektronických dôkazov. V nasledujúcom texte sa pokúsime stručne predstaviť uvedený nástroj a poukázať na jeho možný prínos.
Elektronický dôkaz
Pri odhaľovaní a vyšetrovaní počítačovej kriminality predstavujú elektronické dôkazy kľúčový nástroj na preukázanie spáchania trestného činu a zistenie páchateľa.
3)
Elektronické dôkazy sú termíny, ktoré sa niekedy používajú zameniteľne s IT dôkazmi, digitálnymi dôkazmi a počítačovými dôkazmi.
4)
V odbornej literatúre je množstvo definícií elektronického dôkazu.
5)
Vzhľadom na to, že právny poriadok neobsahuje definíciu elektronického dôkazu, pre potreby tohto článku sa pokúsime na základe dostupných zdrojov vymedziť pojem elektronický dôkaz.
Rada Európy
6)
za elektronické dôkazy považuje
"akékoľvek dôkazy získané z údajov obsiahnutých alebo produkovaných akýmkoľvek zariadením, ktorých fungovanie závisí od softvérového programu alebo údajov uložených v počítačovom systéme alebo sieti alebo prenášaných cez počítačový systém alebo sieť."
Uvedené údaje môžu pochádzať z rôznych nosičov alebo prístupových metód, ako sú mobilné telefóny, webové stránky, palubné počítače alebo GPS rekordéry, vrátane údajov uložených v úložnom priestore mimo vlastnej kontroly užívateľa. Elektronické správy (e-mail) sú typickým príkladom elektronických dôkazov, pretože ide o dôkazy pochádzajúce z elektronického zariadenia (z počítača alebo počítaču podobného zariadenia), a ktoré zahŕňajú aj príslušné metaúdaje.
7)
Ministerstvo spravodlivosti Spojených štátov amerických
8)
definuje digitálne dôkazy ako "
informácie uložené alebo prenášané v binárnej forme, ktoré môžu byť dôveryhodné na súde
". Termín
"binárny"
je však nepresný a opisuje len jednu z mnohých spoločných reprezentácií počítačových údajov.
Európska komisia v návrhu nariadenia
9)
vymedzila elektronické dôkazy ako "
dôkazy uložené v elektronickej podobe poskytovateľom služieb alebo v jeho mene [...], ktoré zahŕňajú uložené údaje o predplatiteľoch, údaje o prístupe, údaje o transakciách a obsahové údaje".
Casey
10)
elektronické dôkazy definuje ako "akékoľvek
údaje uložené alebo prenášané pomocou počítača, ktoré podporujú alebo vyvracajú teóriu o tom, ako bol trestný čin spáchaný alebo ktoré sa zaoberajú kritickými prvkami trestného činu, ako je úmysel alebo alibi
". Údaje uvedené v tejto definícii sú v podstate kombináciou čísel, ktoré predstavujú informácie rôzneho druhu vrátane textu, obrázkov, zvuku a videa.
Allen and Hallene
11)
za digitálny dôkaz, resp. elektronický dôkaz považujú údaje "
obsahujúce akékoľvek dôkazné informácie, uložené alebo prenášané v digitálnej forme, ktoré môže strana súdneho konania použiť na súde
".
Uvedení autori zdôrazňujú rozdiel medzi elektronicky uloženými informáciami (
electronically stored information
) a elektronicky prezentovanými dôkazmi
(electronically presented evidence)
, čím sa rozumie proces používania počítača a projektora, resp. video monitora na zobrazenie obrázkov alebo videa na súde alebo hlavnom pojednávaní.
Na základe uvedeného, za elektronický dôkaz budeme považovať všetky druhy údajov prenášaných do počítačového systému, z neho, alebo v jeho rámci, alebo uchovávaných v elektronickej forme na príslušnom médiu ako počítačové údaje. Počítačovými údajmi budeme rozumieť záznam skutočností, informácií alebo pojmov vo forme, ktorá je vhodná na spracovanie v počítačovom systéme, vrátane programu schopného spôsobiť, že počítačový systém vykoná určitú činnosť.
12)
Tieto počítačové údaje môžu mať jednak charakter obsahových alebo prevádzkových údajov.
13)
Dohovor o počítačovej kriminalite
Ako už bolo uvedené, počítačová kriminalita je nadnárodný fenomén a preto sa riešeniu tejto problematiky venujú viaceré medzinárodné, resp. nadnárodné organizácie. Z medzinárodných nástrojov možno spomenúť predovšetkým Dohovor o počítačovej kriminalite
14)
(ďalej len "Dohovor")
, ktorý možno považovať za najkomplexnejší nástroj na boj proti počítačovej kriminalite, obsahujúci jednak hmotnoprávne ustanovenia, ale aj procesné ustanovenia a ustanovenia o medzinárodnej spolupráci.
15)
Prijatiu uvedeného Dohovoru predchádzali dve odporúčania. Jedno z roku 1989, týkajúce sa predovšetkým hmotnoprávnych otázok.
16)
a druhé z roku 1995, týkajúce sa procesných otázok.
17)
Krátko na to, v novembri 1996 bola zriadená expertná skupina, ktorej úlohou bolo zaoberať sa počítačovou kriminalitou a navrhnúť riešenie. Od apríla 1997 do decembra 2000 mala viacero zasadnutí a pracovných stretnutí, výsledkom čoho bol návrh Dohovoru o počítačovej kriminalite.
18)
Dohovor bol schválený 23. novembra 2001 členskými štátmi a otvorený na podpis. Dohovor, okrem Ruskej federácie,
19)
podpísalo všetkých ostatných 46 štátov Rady Európy, z toho Írsko ho zatiaľ neratifikovalo. Hoci ide o dohovor Rady Európy, už pri jeho príprave sa uvažovalo, že by sa mal aplikovať medzinárodne aj mimo Európy, a preto v zmysle čl. 37 Dohovoru môže Výbor ministrov Rady Európy po konzultácii a získaní jednomyseľného súhlasu zmluvných štátov dohovoru prizvať ktorýkoľvek nečlenský štát Rady, ktorý sa nezúčastnil na jeho vypracovaní, aby pristúpil k dohovoru. Rozhodnutie sa prijme väčšinou ustanovenou v článku 20 písm. d) Štatútu Rady Európy a jednomyseľným hlasovaním zástupcov zmluvných štátov oprávnených zasadať vo Výbore ministrov. Doposiaľ dohovor ratifikovalo 21 nečlenských štátov Rady Európy.
20)
Slovenská republika dohovor o počítačovej kriminalite podpísala 4. februára 2005 a ratifikovala 8. januára 2008 s účinnosťou od 1.5.2008.
Uvedený dohovor pozostáva, okrem vymedzenia pojmov, hmotnoprávnych ustanovení, aj z ustanovení procesného práva a ustanovení o medzinárodnej spolupráci.
Jedným z najväčších problémov pri odhaľovaní a vyšetrovaní počítačovej kriminality je nestálosť elektronických dôkazov. Takýto dôkaz môže byť ľahko zničený a nemusí byť zachovaný tak, aby sa mohol obnoviť. Ďalším problémom pri zaisťovaní elektronických dôkazov a zabezpečovaní ich integrity je skutočnosť, že sa často vyžaduje spolupráca s expertami, keďže je to činnosť, ktorá vyžaduje špecifické odborné znalosti. Je preto potrebné zabezpečiť, aby sa zaisťovacie úkony mohli uplatňovať aj v digitálnom prostredí. Je to obzvlášť významné, pretože elektronické dôkazy sa nemusia zaisťovať len pri počítačových trestných činoch, ale aj pri ďalších trestných činoch.
21)
Z uvedených dôvodov, Dohovor v čl. 14 stanovuje signatárom povinnosť prijať potrebné legislatívne a iné opatrenia na vymedzenie právomocí a postupov ustanovených v tomto oddiele na účely špecifického vyšetrovania alebo konania v trestných veciach, okrem iných oblastí aj "zhromažďovanie dôkazov o trestnom čine v
elektronickej forme
".
Predmetné ustanovenia rozlišujú medzi
uchovaním
(angl.
preservation
) a
zaistením
(angl.
seizure
) elektronických dôkazov. Uchovanie je chápané ako dočasný inštitút, ktorý sa má použiť v prípade, že hrozí riziko straty alebo zničenia dôkazu. Je časovo obmedzené na to, aby príslušné orgány mohli vykonať príslušné kroky na ich získanie. Zaistenie by malo nasledovať až po uchovaní.
22)
Urýchlené
uchovanie
uložených počítačových údajov (čl. 16 Dohovoru) a urýchlené uchovanie a čiastočné sprístupnenie prevádzkových údajov
23)
(čl. 17 Dohovoru) sa môže použiť vo vzťahu k uloženým údajom, ktoré už boli zhromaždené a uchovávajú ich držitelia údajov, ako sú poskytovatelia služieb. Nevzťahujú sa na zber údajov v reálnom čase a uchovávanie budúcich prevádzkových údajov alebo prístupu k obsahu v reálnom čase komunikácie.
24)
Takýto postup je možný najmä vtedy, ak existujú dôvody domnievať sa, že hrozí osobitné riziko straty alebo pozmenenia týchto počítačových údajov. Držiteľ takýchto elektronických dôkazov je povinný ich uchovať a udržať v celistvosti na potrebný čas, najviac však 90 dní, aby príslušné orgány mohli urobiť kroky na ich sprístupnenie.
Príkaz na
predloženie
počítačových údajov -
Production order
(čl. 18 Dohovoru o počítačovej kriminalite), umožňuje príslušným orgánom nariadiť predloženie určených počítačových údajov, ktoré sú v držbe alebo pod kontrolou tejto osoby, uložených v počítačovom systéme alebo na pamäťovom nosiči počítačových údajov alebo v držbe alebo pod kontrolou poskytovateľa.
V tretej kapitole Dohovoru sú obsiahnuté ustanovenia o medzinárodnej spolupráci na účely vyšetrovania alebo konania o trestných činoch súvisiacich s počítačovými systémami a údajmi alebo na zhromažďovanie dôkazov o trestnom čine v elektronickej forme. Okrem všeobecných foriem medzinárodnej justičnej spolupráce v trestných veciach, ako napr. extradícia či právna pomoc, Dohovor obsahuje aj osobitné ustanovenia týkajúce sa zaisťovania a poskytovania elektronických dôkazov v cezhraničných situáciách.
25)
Každá strana určí ústredný orgán alebo orgány, ktoré sú zodpovedné za zasielanie žiadostí o právnu pomoc a za odpovedanie na tieto žiadosti, vybavovanie takých žiadostí alebo ich predloženie orgánom príslušným na ich vybavenie.
26)
V zmysle čl. 29 Dohovoru - každá strana môže požiadať inú stranu, aby nariadila alebo inak zabezpečila urýchlené uchovanie údajov uložených prostredníctvom počítačového systému umiestneného na území tej inej strany a vo vzťahu ku ktorému má dožadujúca strana záujem zaslať žiadosť o právnu pomoc týkajúcu sa prehliadky alebo podobného prístupu, zaistenia alebo podobného zabezpečenia alebo sprístupnenia údajov. Náležitosti žiadosti sú uvedené v ods. 2 cit. ustanovenia. Po doručení žiadosti inej strany prijme dožiadaná strana všetky vhodné opatrenia na urýchlené uchovanie určených údajov v súlade s jej vnútroštátnym právnym poriadkom. Na účely vybavenia žiadosti, ako podmienka na zabezpečenie takého uchovania údajov, sa nevyžaduje obojstranná trestnosť. Každé uchovanie vykonané na základe takejto žiadosti trvá najmenej počas 60 dní, aby dožadujúca strana mohla predložiť žiadosť o prehliadku alebo podobný prístup, zaistenie alebo podobné zabezpečenie, alebo sprístupnenie údajov. Ak dožiadaná strana počas vybavovania žiadosti o uchovanie prevádzkových údajov týkajúcich sa určenej komunikácie zaslanej podľa článku 29 Dohovoru zistí, že do prenosu tej komunikácie bol zapojený poskytovateľ služieb v inom štáte, dožiadaná strana urýchlene sprístupní dožadujúcej strane dostatočné množstvo prevádzkových údajov na určenie totožnosti tohto poskytovateľa služieb a trasy, po ktorej sa uskutočnila komunikácia.
Každá strana má v zmysle čl. 35 Dohovoru určiť kontaktné miesto dostupné 24 hodín denne 7 dní v týždni (
Sieť 24/7
-
24/7 Network
) na zabezpečenie poskytovania okamžitej pomoci na účel vyšetrovania alebo konania v prípade trestných činov súvisiacich s počítačovými systémami a údajmi, alebo na účel zhromažďovania dôkazov o trestnom čine v elektronickej forme.
27)
Taká pomoc zahŕňa uľahčenie, alebo ak to jej vnútroštátny právny poriadok a prax umožňujú, priame vykonanie týchto opatrení: poskytovanie technického poradenstva, uchovávanie údajov podľa článkov 29 a 30 a zhromažďovanie dôkazov, poskytnutie právnych informácií a lokalizovanie podozrivých osôb.
28)
Druhý dodatkový protokol k Dohovoru
Hoci Dohovor možno považovať za výrazný pokrok v boji proti počítačovej kriminalite, ešte existuje stále množstvo prekážok, ktoré na európskej úrovni bránia účinnému vyšetrovaniu počítačovej kriminality a stíhaniu páchateľov. Patria medzi ne predovšetkým: hranice jurisdikcie, nedostatočná schopnosť výmeny spravodajských informácií, technické problémy pri pátraní po pôvode páchateľov počítačovej kriminality, odlišná úroveň odborných kapacít v oblasti vyšetrovania a forenznej vedy v jednotlivých štátoch, nedostatok školeného personálu a nekonzistentná spolupráca s ostatnými zúčastnenými stranami zodpovednými za kybernetickú bezpečnosť.
29)
Na získanie digitálnych dôkazov je nevyhnutná justičná spolupráca a vzájomná právna pomoc, no tento proces je v súčasnosti príliš pomalý a zdĺhavý. Takmer dve tretiny zločinov páchaných v súčasnosti, pri ktorých sa elektronické dôkazy nachádzajú v inej krajine, nie je možné riadne vyšetriť alebo trestne stíhať, najmä vzhľadom na čas potrebný na zhromaždenie týchto dôkazov alebo kvôli roztrieštenosti právneho rámca.
30)
Na 17. plenárnom zasadnutí Výboru pre Dohovor o počítačovej kriminalite 8. júna 2017 boli schválené Referenčné podmienky prípravy návrhu druhého dodatkového protokolu k Budapeštianskemu dohovoru o počítačovej kriminalite. Keďže uzavretie diskusií si vyžadovalo viac času a do celého procesu, navyše, zasiahli obmedzenia súvisiace s pandémiou COVID-19, Výbor pre Dohovor o počítačovej kriminalite následne mandát dvakrát predĺžil, ato do decembra 2020 a potom do mája 2021.
31)
Výbor pre Dohovor o počítačovej kriminalite schválil na plenárnom zasadnutí, ktoré sa konalo 28. mája 2021, návrh protokolu na svojej úrovni a predložil ho Výboru ministrov Rady Európy na prijatie. Druhý dodatkový protokol k Dohovoru o počítačovej kriminalite. týkajúci sa posilnenej spolupráce a sprístupňovania elektronických dôkazov (ďalej len
"Protokol"
), prijal Výbor ministrov Rady Európy 17. novembra 2021 a bol otvorený na podpis od 12. mája 2022.
32)
Protokol nadobudne platnosť prvý deň mesiaca nasledujúceho po uplynutí obdobia troch mesiacov odo dňa, keď päť strán dohovoru vyjadrí svoj súhlas s tým, že budú viazané týmto protokolom (čl. 16 Protokolu).
Cieľom Protokolu je posilniť spoluprácu v oblasti počítačovej kriminality a získavania dôkazov o trestných činoch v elektronickej forme na účely konkrétneho vyšetrovania trestných činov alebo trestného konania.
Protokol sa zameriava na zefektívnenie a zrýchlenie prístupu a zabezpečenia elektronických dôkazov v rámci justičnej spolupráce, ale umožňuje aj priamy prístup justičných orgánov k poskytovateľom služieb pri zachovaní štandardu základných práv a pravidiel o ochrane osobných údajov pre spoluprácu s tretími štátmi, ktoré sa vyžadujú právnym poriadkom Európskej únie. Podporuje spoluprácu orgánov verejného sektora so subjektmi súkromného práva a súčasne posilňuje právnu istotu tým, že upravuje okolnosti, za ktorých môžu poskytovatelia služieb a iné subjekty reagovať na žiadosti orgánov trestnej justície o sprístupnenie elektronických dôkazov, pokiaľ pochádzajú z cudzích jurisdikcií.
Konkrétne opatrenia na posilnenú spoluprácu sú upravené v kapitole II Protokolu. Týmito opatreniami sú:
a) žiadosť o informácie o registrácii názvu domény,
b) sprístupňovanie informácií o užívateľoch,
c) priznanie účinkov príkazom druhej strany na urýchlené predloženie informácií o užívateľoch a prevádzkových údajov,
d) urýchlené sprístupnenie uložených počítačových údajov v núdzovej situácii,
e) vzájomná pomoc v núdzovej situácii,
f) videokonferencie,
g) spoločné vyšetrovacie tímy a spoločné vyšetrovania.
Ad a)
Článok 6 Protokolu poskytuje základ pre priamu spoluprácu medzi príslušnými orgánmi jednej zmluvnej strany a subjektmi poskytujúcimi
služby registrácie mien domén
druhej zmluvnej strany na účely sprístupňovania registračných údajov o menách domén. Cieľom postupu uvedeného v tomto článku je doplniť postupy na účely vyšetrovania trestných činov. Získanie registračných údajov o názvoch domén je často nevyhnutné ako prvý krok pre vyšetrovania trestných činov a určenie, kam smerovať žiadosti o medzinárodnú spoluprácu.
33)
V prípade nespolupráce subjektu požiadaného o sprístupnenie informácií môže dožadujúca strana požiadať, aby subjekt uviedol dôvod, prečo nesprístupnil požadované informácie.
Ad b)
Niekedy je potrebné pre vyšetrovanie trestných činov alebo zistenie páchateľa získať informácie o
užívateľoch určitej elektronickej služby
. Právny základ na priamu spoluprácu pri sprístupňovaní informácií o užívateľoch (subscribers) medzi príslušnými orgánmi z jednej zmluvnej strany a poskytovateľmi služieb z druhej zmluvnej strany je upravený v čl. 7 Protokolu. Informácie o užívateľoch sú najčastejšie požadovanými informáciami pri vyšetrovaní trestných činov týkajúcich sa počítačovej kriminality a iných druhov trestných činov, pre ktoré sú potrebné elektronické dôkazy. Poskytuje sa predovšetkým totožnosť konkrétneho používateľa služby, jej poštová adresa, telefónne a iné prístupové číslo, informácie o účtoch a platbách, či akékoľvek ďalšie informácie, ktoré môžu pomôcť pri získavaní informácií o užívateľoch.
Ad c)
Právny základ pre posilnenú spoluprácu medzi orgánmi pri urýchlenom sprístupňovaní počítačových údajov je upravený v čl. 8 Protokolu. Účelom uvedeného článku je, aby dožadujúca strana mala možnosť vydať príkaz, ktorý sa má predložiť ako súčasť žiadosti inej zmluvnej strane a aby dožiadaná strana mala možnosť vykonať tento príkaz tým, že donúti (compel) poskytovateľa služieb na svojom území, aby predložil informácie o predplatiteľoch alebo prevádzkové údaje, ktoré má poskytovateľslužieb k dispozícii alebo kontroluje. Tento článok ustanovuje mechanizmus, ktorý dopĺňa ustanovenia Dohovoru o vzájomnej pomoci. Je navrhnutý tak, aby bol efektívnejšíako vzájomná pomoc v súčasnosti, pretože informácie, ktoré musí žiadajúca strana poskytnúť, nie sú také detailné a proces získavania údajov je rýchlejší. Dožiadaná strana zabezpečí zaslanie predložených informácií alebo údajov dožadujúcej strane
bez zbytočného odkladu
.
Ad d)
Okrem iných foriem spolupráce, ustanovených v tomto Protokole, si predkladatelia návrhu boli vedomí potreby uľahčiť stranám aj možnosť
urýchlene získať špecifikované uložené počítačové údaje
vo vlastníctve alebo pod kontrolou poskytovateľa služieb na území inej strany na použitie pri vyšetrovaní trestného činu
v núdzovej situácii
34)
(čl. 9 Protokolu). Ako sa uvádza v bodoch 42 a 172 dôvodovej správy,
35)
potreba takejto zrýchlenej spolupráce môže vzniknúť v rôznych tiesňových situáciách, napríklad bezprostredne po teroristickom útoku, ransomvérovom útoku, ktorý môže ochromiť nemocničný systém, alebo pri vyšetrovaní e-mailových účtov používaných únoscami na zasielanie požiadaviek a komunikáciu s rodinou obete. Zmluvné strany za naliehavých okolností podávajú žiadosti o vzájomnú pomoc na získanie údajov podľa článku 35 Dohovoru prostredníctvom Siete 24/7 na zrýchlenie vykonávania takýchto žiadostí.
Ad e)
Podobne ako čl. 9 Protokolu, ktorý umožňuje urýchlené získanie údajov v núdzovej situácii, v čl. 10 sú upravené postupy pre
vzájomnú pomoc v núdzovej situácii
. Žiadosť podľa tohto článku obsahuje, okrem ďalšieho požadovaného obsahu, aj opis skutkových okolností, ktoré preukazujú, že existuje núdzová situácia a ako s ňou požadovaná pomoc súvisí. Hoci pravidlá pre vzájomnú pomoc sú už upravené v čl. 25 ods. 3 Dohovoru a upravujú zrýchlený spôsob zasielania žiadostí a reakcie na ne, povinnosti v prípade núdzovej situácie podľa článku 10 Protokolu sú výrazne väčšie. Znamená to, že ak existuje významné a bezprostredné riziko pre život alebo bezpečnosť fyzickej osoby, tento proces bysa mal ešte urýchliť. Ak je dožiadaná strana presvedčená, že núdzová situácia existuje a že sú splnené ostatné požiadavky na vzájomnú pomoc, odpovie na žiadosť zrýchleným postupom.
Ad f)
Videokonferencia predstavuje moderný spôsob multimediálnej komunikácie. Umožňuje súčasný prenos zvuku, obrazu a počítačových údajov medzi dvoma a viacerými účastníkmi. Je to komunikácia na akúkoľvek vzdialenosť, prebiehajúca v reálnom čase. Videokonferencia v trestnom konaní je spôsob vykonávania procesných úkonov, predovšetkým výsluchov, ktoré sa vykonávajú za využitia videokonferenčnej technológie, pričom jednotlivé strany zúčastnené na procesnom úkone nemusia byť prítomné na jednom mieste. Právny základ na výsluch avyjadrenie svedka alebo znalca prostredníctvom videokonferencie v rámci vzájomnej pomoci je upravený v čl. 11 Protokolu. Podľa tohto článku však možno postupovať len v prípade neexistencie uplatniteľných medzinárodných dohôd.
36)
Ad g)
Podobne ako pri výsluchu prostredníctvom videokonferencie, rovnako aj pri kreovaní spoločných vyšetrovacích tímov v zmysle čl. 12 Protokolu, možno postupovať len v prípade neexistencie uplatniteľných medzinárodných dohôd. Príslušné orgány dvoch alebo viacerých strán môžu na základe vzájomnej dohody zriadiť spoločný vyšetrovací tím a umožniť mu vykonávať činnosť na svojich územiach s cieľom uľahčiť vyšetrovanie trestných činov alebo trestného konania, ak sa posilnená koordinácia považuje za obzvlášť užitočnú. Postupy a podmienky upravujúce pôsobenie spoločných vyšetrovacích tímov, napríklad ich osobitné účely, zloženie, funkcie, ich trvanie a prípadné predĺženia ich trvania, umiestnenie, organizácia, podmienky zhromažďovania, zasielania a používania informácií alebo dôkazov, podmienky dôvernosti a podmienky zapojenia zúčastnených orgánov strany do vyšetrovacích činností, ktoré sa uskutočňujú na území druhej strany, sa dohodnú medzi týmito príslušnými orgánmi.
V ďalších častiach Protokolu sú upravené podmienky a záruky, ochrana osobných údajov a záverečné ustanovenia, ktorým sa vzhľadom na obmedzený rozsah článku nebudeme venovať.
Protokol a Európska únia
Rada 6. júna 2019 poverila Komisiu, aby sa v mene Európskej únie zúčastnila na rokovaniach o Protokole. Komisia tým, že sa zúčastnila na rokovaniach o Protokole, zabezpečila jeho zlučiteľnosť s príslušnými spoločnými pravidlami Európskej únie.
Ustanovenia Protokolu patria do oblasti, na ktorú sa do značnej miery vzťahujú spoločné pravidlá v zmysle článku 3 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie
37)
, vrátane nástrojov na uľahčenie justičnej spolupráce v trestných veciach, na zabezpečenie minimálnych noriem procesných práv, ako aj záruky na ochranu údajov a súkromia. Na zabezpečenie zlučiteľnosti Protokolu s právom a politikami Európskej únie je potrebné urobiť viacero výhrad, vyhlásení, oznámení a osobitných oznámení vo vzťahu k Protokolu.
Európska únia nemôže podpísať Protokol, keďže jeho stranami môžu byť v zmysle čl. 37 Dohovoru len jednotlivé štáty. Preto rozhodnutím Rady
38)
boli členské štáty poverené podpísaním Protokolu v záujme Európskej únie. S cieľom dosiahnuť súlad Protokolu s právom Európskej únie je súčasťou tohto rozhodnutia (príloha) aj jednotné znenie výhrad, vyhlásení, oznámení a osobitných oznámení k niektorým ustanoveniam Protokolu v súlade s oddielmi 1 až 3 prílohy k citovanému rozhodnutiu. Členské štáty by mali po podpise a ratifikácii, prijatí alebo schválení Protokolu, okrem toho, prihliadať na poznámky uvedené v oddiele 4 prílohy k citovanému rozhodnutiu.
Vzhľadom na to, že ide o medzinárodnú zmluvu, ku ktorej má Európska únia výlučnú právomoc, preklad Protokolu zabezpečovala Európska únia, zohľadňujúc terminológiu práva Európskej únie, a aj slovenský preklad Dohovoru, publikovaný v Zbierke zákonov Slovenskej republiky. Znenie Protokolu v slovenskom jazyku bude po jeho ratifikácii Európskym parlamentom publikované v Úradnom vestníku Európskej únie. V Zbierke zákonov bude publikované iba oznámenie podľa § 20 ods. 12 zákona č. 400/2015 Z.z.o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov Slovenskej republiky.
39)
Záver
Počítačová kriminalita predstavuje pre našu spoločnosť čoraz väčšiu výzvu. Vzhľadom na bezhraničnú povahu internetu má vyšetrovanie počítačovej kriminality takmer vždy cezhraničný charakter, čo si vyžaduje úzku spoluprácu medzi orgánmi z rôznych krajín. Napriek snahám rokovať o novom dohovore o počítačovej kriminalite na úrovni Organizácie Spojených národov,
40)
Dohovor o počítačovej kriminalite zostáva aj naďalej hlavným medzinárodným dohovorom v oblasti boja proti počítačovej kriminalite.
Prijatie Protokolu možno považovať za prínosné najmä z viacerých hľadísk.
41)
Protokolom sa zabezpečí, že orgány činné trestnom konaní a justičné orgány budú lepšie legislatívne vybavené na získavanie elektronických dôkazov potrebných na vyšetrovanie trestných činov v cezhraničných situáciách. Rovnako sa zabezpečí, že takéto opatrenia na získanie prístupu k elektronickým dôkazom sa budú používať spôsobom, ktorý jednotlivým štátom umožní rešpektovať základné ľudské práva vrátane procesných práv v trestnom konaní, právo na súkromie a právo na ochranu osobných údajov. Na medzinárodnej úrovni sa stanovia zlučiteľné pravidlá pre cezhraničný prístup k elektronickým dôkazom, vyrieši sa kolízia právnych poriadkov, ktorá sa týka tak štátnych orgánov, ako aj poskytovateľov služieb zo súkromného sektora či iných subjektov, takže sa takýmto kolíziám bude môcť predchádzať. Na záver možno skonštatovať, že Protokol bude dôkazom toho, že Dohovor o počítačovej kriminalite má naďalej svoj význam ako hlavný multilaterálny dohovor na boj proti počítačovej kriminalite.
Použitá literatúra
ABELOVSKÝ, T. Zaistenie elektronického dôkazu vo svetle rekodifikácie. In
Revue pro právo a technologie
č. 11/2015, s. 29 - 48. ISSN 1804-5383.
CLOUGH, J. The Council of Europe Convention on Cybercrime: Defining 'Crime' in a Digital World. In
Criminal Law Forum
, 2012, vol. 23, no. 4, p. 363 - 391. ISSN 1572-9850.
FUNTA, R. . Bratislava: Wolters Kluwer. 2021. 140 s. ISBN 978-80-571-0365-3.
CHAIKIN, D. Network investigations of cyber attacks: The limits of digital evidence. In
Crime, Law and Social Change
. no. 4-5/2006, p. 239 - 256. ISSN 0925-4994.
IVOR, J., KLIMEK, L., ZÁHORA, J.
Trestné právo Európskej únie a jeho vplyv na právny poriadok Slovenskej republiky
. Žilina: Eurokódex, 2013. 888 s. ISBN 9788081550171.
KLIMEK, L., ZÁHORA, J., HOLCR, K.
Počítačová kriminalita v európskych súvislostiach
. Bratislava: Wolters Kluwer, 2016. 448 s. ISBN 978-80-8168-538-5.
ZÁHORA, J. Aktuálne trendy v postihu počítačovej kriminality v Slovenskej republike. In
Justičná revue: časopis pre právnu teóriu a prax
. Roč. 68, č. 3/2016, s. 323 - 340. ISSN 1335-6461.
ZÁHORA, J. EU cross-border evidence. In Záhora, J., Jelínek, J.
Criminal evidence and procedure
. Budapest: Wolters Kluwer, 2018, p. 149 - 168. ISBN 978-963-295-768-5.
ZÁHORA, J. Európsky príkaz na zabezpečenie dôkazov v trestných veciach. In
Harmonizácia procesných úprav v trestnom konaní v členských štátoch Európskej únie
. Trnava: Typi Universitatis Trnaviensis, 2009, s. 71 - 80. ISBN 9788080822613.
ZÁHORA, J. Judicial Cooperation in Obtaining Electronic Evidence. In Záhora, J., Jelínek, J. et al.
Current tendencies in criminal law of the European Union
. Budapest: Wolters Kluwer, 2020, s. 14 - 32. ISBN 978-963-295-936-8.
ZÁHORA, J. Počítačová kriminalita v európskom kontexte. In
Justičná revue; časopis pre právnu prax
. Roč. 57, č. 2/2005, s. 207 - 218. ISSN. 1335-6461.
ZÁHORA, J. Zaisťovanie digitálnych dôkazov v cezhraničných situáciách. In
Časopis pro právní vědu a praxi
. Brno: Masarykova univerzita, roč. 27, č. 1/2019, s. 49-63. ISSN 1210-9126.
1) Táto práca bola podporovaná Agentúrou na podporu výskumu a vývoja na základe Zmluvy č. APVV-20-0567.
2) Bližšie ZÁHORA, J. EU cross-border evidence. In Záhora, J., Jelínek, J. Criminal evidence and procedure. Budapest: Wolters Kluwer Hungary, 2018, s. 164.
3) ABELOVSKÝ, T. Zaistenie elektronického dôkazu vo svetle rekodifikácie. In Revue pro právo a technologie č. 11/2015, s. 30.
4) CHAIKIN, D. Network investigations of cyber attacks: The limits of digital evidence. In Crime, Law and Social Change. no. 4-5/2006, p. 239.
5) Electronic evidence - a basic guide for First Responders. Good practice material for CERT first responders. Athens: European Union Agency for Network and Information Security (ENISA), 2014, p. 4.
6) Guidelines of the Committee of Ministers of the Council of Europe on electronic evidence in civil and administrative proceedings. (Adopted by the Committee of Ministers on 30 January 2019, at the 1335th meeting of the Ministers' Deputies).
7) Guidelines of the Committee of Ministers of the Council of Europe on electronic evidence in civil and administrative proceedings, Explanatory Memorandum.
8) Forensic Examination of Digital Evidence: A Guide for Law Enforcement. U.S. Department of Justice, Office of Justice Programs, National Institute of Justice, Washington, 2004, s. 39.
9) Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o európskom príkaze na predloženie a uchovanie elektronických dôkazov v trestných veciach, COM/2018/225 final - 2018/0108 (COD), čl. 2 ods. 6 návrhu.
10) CASEY, E. et al. Digital Evidence and Computer Crime. Forensic Science, Computers and the Internet. Third Edition. London: Elsevier, 2011, p. 7.
11) ALLEN, J., HALLENE, A. Digital Evidence. In American Journal of Family Law, Spring, 2018, vol. 32, no. 1. p. 21.
12) Porovnaj ZÁHORA, J. Zaisťovanie digitálnych dôkazov v cezhraničných situáciách. In Časopis pro právní vědu a praxi. No. 1/2019, s. 52.
13) Prevádzkové údaje znamenajú počítačové údaje týkajúce sa komunikácie prostredníctvom počítačového systému, vytvorené počítačovým systémom, ktorý tvoril súčasť komunikačného reťazca, s uvedením pôvodu, cieľa, trasy, času, dátumu, objemu a trvania komunikácie alebo typu služby, ktorá bola jej podkladom.
14) Dohovor o počítačovej kriminalite; oznámenie MZV SR č. 137/2008 Z.z.
15) Bližšie ZÁHORA, J. Počítačová kriminalita v európskom kontexte. In Justičná revue, roč. 57, č. 2/2005, s. 207 a nasl.; IVOR, J., KLIMEK, L., ZÁHORA, J. Trestné právo Európskej únie a jeho vplyv na právny poriadok Slovenskej republiky. Žilina: Eurokódex, 2013, s. 316 a nasl.
16) Recommendation no. R. (89) 9 of the Committee of Ministers to member states concerning on computer-related crime (Adopted by the Committee of Ministers on 13 September 1989, at the 428th meeting of the Ministers' Deputies).
17) Recommendation No. R (95) 13 of the Committee of Ministers to member states concerning problems of criminal procedural law connected with information technology (Adopted by the Committee of Ministers on 11 September 1995 at the 543rd meeting of the Ministers' Deputies).
18) Bližšie Explanatory Report to the Convention on Cybercrime, s. 4.
19) Výbor Ministrov rady Európy dňa 16. marca 2022 prijal rezolúciu CM/Res(2022)2 o ukončení členstva Ruskej federácie v Rade Európy.
20) Zoznam štátov, ktoré podpísali a ratifikovali uvedený dohovor, je uvedený na webovom sídle <https://www.coe.int/en/web/conventions/full-list/-/conventions/treaty/185/signatures?p_auth=Lc4x7z67>
21) Bližšie CLOUGH, J. The Council of Europe Convention on Cybercrime: Defining 'Crime'in a Digital World. In Criminal Law Forum, 2012, vol. 23, no. 4, s. 363.
22) Pozri ZÁHORA, J. Európsky príkaz na zabezpečenie dôkazov v trestných veciach. In Harmonizácia procesných úprav v trestnom konaní v členských štátoch Európskej únie. Trnava: Typi Universitatis Trnaviensis, 2009, s. 74.
23) Prevádzkové údaje znamenajú počítačové údaje týkajúce sa komunikácie prostredníctvom počítačového systému vytvorené počítačovým systémom, ktorý tvoril súčasť komunikačného reťazca, s uvedením pôvodu, cieľa, trasy, času, dátumu, objemu a trvania komunikácie alebo typu služby, ktorá bola jej podkladom [čl. 1 písm. d) Dohovoru o počítačovej kriminalite].
24) Bližšie Explanatory Report to the Convention on Cybercrime, s. 24.
25) Bližšie pozri FUNTA, R. Komentár k Dohovoru Rady Európy o počítačovej kriminalite (Budapeštiansky dohovor). Bratislava: Wolters Kluwer. 2021, s. 76 a nasl.
26) V súlade s článkom 27 Dohovoru Slovenská republika vyhlásila, že ústrednými orgánmi sú: Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Račianska 71, 813 11 Bratislava a Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, Štúrova 2, 812 85 Bratislava.
27) Slovenská republika ako kontaktné miesto na účely článku 35 Dohovoru určila: Prezídium Policajného zboru, Úrad kriminálnej polície, odbor počítačovej kriminality, Bratislava (Račianska 45, 812 72 Bratislava).
28) Bližšie ZÁHORA, J. Zaisťovanie digitálnych dôkazov v cezhraničných situáciách. In Časopis pro právní vědu a praxi. Brno: Masarykova univerzita, roč. 27, č. 1/2019, s. 49 a nasl.
29) Oznámenie Komisie Rade a Európskemu parlamentu. Riešenie otázok trestnej činnosti v digitálnom veku: zriadenie európskeho centra boja proti počítačovej kriminalite. V Bruseli 28.3.2012, COM(2012) 140 final, s. 3.
30) Pozri Európska komisia; tlačová správa. Bezpečnostná únia: Komisia uľahčuje prístup k elektronickým dôkazom, Brusel, 17. apríl 2018.
31) Pozri návrh rozhodnutia Rady, ktorým sa členské štáty poverujú podpísať v záujme Európskej únie Druhý dodatkový protokol k Dohovoru o počítačovej kriminalite o posilnenej spolupráci a sprístupňovaní elektronických dôkazov, 25.11.2021, COM(2021) 718 final.
32) Second Additional Protocol to the Convention on Cybercrime on enhanced co-operation and disclosure of electronic evidence, (CETS No. 224).
33) Bližšie Cybercrime Convention Committee (T-CY) Second Additional Protocol to the Convention on Cybercrime on enhanced co-operation and disclosure of electronic evidence. Explanatory Report, CM(2021)57-addfinal, 17 November 2021, p. 12.
34) Núdzová situácia znamená situáciu, v ktorej existuje významné a bezprostredné ohrozenie života alebo bezpečnosti akejkoľvek fyzickej osoby (porovnaj čl. 3 ods. 2 Protokolu).
35) Cybercrime Convention Committee (T-CY) Second Additional Protocol to the Convention on Cybercrime on enhanced co-operation and disclosure of electronic evidence. Explanatory Report, CM(2021)57-addfinal, 17 November 2021.
36) Pozri napr. čl. 9 Druhého dodatkového protokolu k Európskemu dohovoru o vzájomnej pomoci v trestných veciach, oznámenie MZV SR č. 165/2005 Z.z.
37) Zmluva o fungovaní Európskej únie (Konsolidované znenie), Ú.v. EÚ C 202, 7.6.2016, s. 47 - 388.
38) Rozhodnutie Rady (EÚ) 2022/722 z 5. apríla 2022, ktorým sa členské štáty poverujú podpísať v záujme Európskej únie Druhý dodatkový protokol k Dohovoru o počítačovej kriminalite, týkajúci sa posilnenej spolupráce a sprístupňovania elektronických dôkazov, Ú.v. EÚ L 134, 11.5.2022, s. 15 - 20.
39) Bližšie Predkladacia správa k návrhu na podpis Druhého dodatkového protokolu k Dohovoru o počítačovej kriminalite, týkajúceho sa posilnenej spolupráce a sprístupňovania elektronických dôkazov, číslo legislatívneho procesu LP/2022/348.
40) Rezolúcia Valného zhromaždenia Organizácie Spojených národov č. 74/247 z 27. decembra 2019 o boji proti využívaniu informačných a komunikačných technológií na účely trestnej činnosti (Countering the use of information and communications technologies for criminal purposes).
41) Porovnaj návrh rozhodnutia Rady, ktorým sa členské štáty poverujú podpísať v záujme Európskej únie Druhý dodatkový protokol k Dohovoru o počítačovej kriminalite o posilnenej spolupráci a sprístupňovaní elektronických dôkazov, 25.11.2021, COM(2021) 718 final.