K charakteru zrušenia právoplatných rozhodnutí v prípravnom konaní podľa § 363 Trestného poriadku a možnosti jeho aplikácie vo vzťahu k začatiu trestného stíhania podľa § 199 Trestného poriadku

Ako už bolo uvedené, inštitút zrušenia právoplatných rozhodnutí bol do slovenského Trestného poriadku zavedený pri jeho rekodifikácii s účinnosťou od 1. 1. 2006 zákonom č. 301/2005 Z. z. Systematicky bol tento inštitút zákonodarcom začlenený do tretej časti Trestného poriadku, teda do súdnej časti trestného konania, a to do VIII. hlavy medzi mimoriadne opravné prostriedky.Konkrétne v rámci tejto hlavy je tento inštitút upravený v 1. diele. Z hľadiska systematiky TP ide o kontroverzné umiestnenie tohto inštitútu, keďže ho zákonodarca umiestnil do úpravy súdnej časti trestného konania, pričom inštitút zrušenia právoplatných rozhodnutí sa ako taký uplatňuje výhradne v predsúdnej časti trestného konania. Takisto je potrebné poznamenať, že okrem toho má tento inštitút pomerne iný charakter úpravy ako ostatné mi moriadne opravné prostriedky upravené v VIII. hlave TP, čo bude bližšie rozobrané v ďalšej časti príspevku.

Podľa dôvodovej správy k TP, zámerom zavedenia inštitútu bolo "... ." Podľa dôvodovej správy malo ísť tak o operatívnejšie konanie, a súčasne malo dôjsť k odbremeneniu súdov, na ktoré prešli ďalšie nové formy konania a rozhodovania, a to odklony, pričom podľa zámeru zákonodarcu aj samotné kontradiktórne hlavné pojednávanie malo byť procesne náročnejšie.

Od zavedenia inštitútu zrušenia právoplatných rozhodnutídošlo v podstate len k jednej zásadnej novelizácii úpravy tohto inštitútu, a to s účinnosťou od 1. 1. 2016. Uvedená novelizácia bola vykonaná zákonom č. 401/2015 Z. z., ktorým sa menil a dopĺňal zákon č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre. Novelizácia sa dotkla ustanovenia § 363 ods. 1 TP a § 364 ods. 3 TP. Z nášho pohľadu najvýraznejšou zmenou v rámci predmetnej novelizácie bolo vypustenie druhej vety v prípade ustanovenia § 363 ods. 1 TP. Zmena týkajúca sa ustanovenia § 364 ods. 3 TPv podstate viedla k zjednoteniu prekluzívnej lehoty stanovenej generálnemu prokurátorovi na zrušenie právoplatného rozhodnutia prokurátora alebo policajta inštitútom zrušenia právoplatných rozhodnutí, a to bez ohľadu na to, či generálny prokurátor konal na základe návrhu alebo bez neho ( ). Táto lehota bola zjednotená na 6 mesiacov.

Čo sa týka § 363 ods. 1 TP, tento mal pri prijatí rekodifikovaného TPtoto znenie: " " Zákonom č. 401/2015 Z. z. bola druhá veta predmetného ustanovenia vypustená a znenie § 363 ods. 1 TP nadobudlo v súčasnosti platnú a účinnú podobu.

Podľa dôvodovej správy k zákonu č. 401/2015 Z. z.bola táto zmena odôvodnená tým, že návrh reaguje na poznatky z aplikačnej praxe. Z dôvodovej správy vyplýva, že vypustenie definície toho, čo sa rozumie porušením zákona, malo umožniť generálnemu prokurátorovi, aby mohol zrušiť akékoľvek rozhodnutie (procesné, medzitýmne, meritórne) prokurátora alebo policajta v prípravnom konaní, samozrejme, za podmienky, že ide o rozhodnutie, ktorým bol porušený zákon, resp. jeho vydaniu predchádzal nezákonný postup.

Podľa nášho názoru, zákonom č. 401/2015 Z. z. vykonaná novelizácia ustanovenia § 363 ods. 1 TP nebola dôsledná, a to najmä s ohľadom na znenia ostatných ustanovení súvisiacich s predmetným ustanovením, čo do dnešnej doby vedie k nejednoznačnosti výkladu použiteľnosti predmetného ustanovenia § 363 ods. 1 TP, najmä z pohľadu rozhodnutí, voči kto rým tento mimoriadny opravný prostriedok možno použiť.

V súvislosti s úpravou inštitútu zrušenia právoplatných rozhodnutíje potrebné poukázať aj na podzákonné predpisy vydávané generálnym prokurátorom SR, ktorými je upravený postup prokuratúry v prípade aplikácie inštitútu zrušenia právoplatných rozhodnutí. Týmto podzákonným predpisom je príkaz generálneho prokurátora č. 4/2006 o postupe prokurátorov v trestnom konaní o mimoriadnych opravných prostriedkoch. Tento príkaz obsahuje okrem opisu postupu podriadených prokuratúr pri predkladaní podaného návrhu na postup podľa § 363, či už oprávnenou alebo neoprávnenou osobou, aj demonštratívny výpočet právoplatných rozhodnutí, voči ktorým možno podať návrh na zrušenie právoplatných rozhodnutí. Uvedený výpočet sa nachádza v čl. 7 ods. 2 príkazu generálneho prokurátora č. 4/2006. Do vykonania zmeny uvedeného príkazu generálneho prokurátora SR (vykonanej príkazom generálneho prokurátora SR č. 3/2012 s účinnosťou od 1. 3. 2012) obsahoval demonštratívny výpočet právoplatných rozhodnutí, uvedený v čl. 7 ods. 2 príkazu, len meritórne rozhodnutia alebo rozhodnutia, ktorými bolo rozhodnuté o práve alebo povinnosti osôb zúčastnených na trestnom konaní (napr. vrátení veci, uložení poriadkovej pokuty, navrátení lehoty a pod.). Novelou príkazu generálneho prokurátora SR č. 4/2006, vykonanou príkazom generálneho prokurátora SR č.3/2012, sa čl. 7 ods. 2 príkazu generálneho prokurátora č. 4/2006 doplnil aj o uznesenie o vzneseníobvinenia, ako o uznesenie, ktoré možno napadnúť postupom podľa § 363 ods. 1 TP.Pritom uznesenie o vzneseníobvinenia podľa § 206 TP je svojou povahou procesným rozhodnutím, nie rozhodnutím meritórnym.

V rámci demonštratívneho výpočtu právoplatných rozhodnutí, ktoré možno napadnúť postupom podľa § 363 ods. 1 TP, uvedeného v čl. 7 ods. 2 príkazu generálneho prokurátora č. 4/2006, sa nenachádza uznesenie o začatí trestného stíhania podľa § 199 TP.

Novelou príkazu generálneho prokurátora č. 4/2006, vykonanou príkazom generálneho prokurátora č. 3/2012, bol súčasne do tohto príkazu vložený do čl. 7 nový odsek 4, ktorým bolo prokurátorom výslovne zakázané počas konania generálneho prokurátora o postupe podľa § 363 a násl. TP skončiť prípravné konanie niektorým z rozhodnutíuvedených v 5. diele II. hlavy 2. časti TP alebo podať obžalobu.

V kontexte zmien už uvedených právnych predpisov treba, podľa nás, poukázať aj to, že dňa 1. 10. 2011 nadobudla účinnosť novela zákona č.153/2001 Z. z. o prokuratúre, vykonaná zákonom č. 220/2011 Z. z., ktorá doplnila § 6 zákona č. 153/2001 Z. z. o odseky 8 až 10, ktorými bol vymedzený zákaz tzv. negatívnych pokynov zo strany nadriadeného prokurátora. Podľa § 6 ods. 8 zákona č. 153/2001 Z. z."... " Podľa ods.10 uvedeného ustanovenia " "

Uvedená úprava zákazu negatívnych pokynov je podobná, a zrejme aj vychádza z úpravy zákazu negatívnych pokynov zo strany generálneho prokurátora SR vo vzťahu k špeciálnemu prokurátorovi, resp.prokurátorom Úradu špeciálnej prokuratúry, ktorá sa nachádza v ustanovení § 55d ods. 3 zákona č. 153/2001 Z. z. Podľa § 55d ods. 3 písm. a) zákona č. 153/2001 Z. z.: "... ".

Novelou § 363 ods. 1 TP, vykonanou zákonom č. 401/2015 Z. z., ktorej cieľom bolo, podľa dôvodovej správy, dať možnosť generálnemu prokurátorovi zrušiť akékoľvek rozhodnutie v prípravnom konaní, avšak, podľa nášho názoru, tento zákaz negatívnych pokynov bol obídený, keď generálny prokurátor nemusídávať negatívny pokyn, má totiž (vychádzajúc z dôvodovej správy k zákonu č. 401/2015 Z. z.) právomoc danú § 363 a násl. TP zrušiť akékoľvek rozhodnutie v prípravnom konaní.

Osobitne táto problematika vystupuje do popredia v znení neskorších zmien, podľa ktorého je prokurátorom výslovne zakázané počas konania generálneho prokurátora o postupe podľa § 363 a násl. TP skončiť prípravné konanie niektorým z rozhodnutí uvedených v 5. diele II. hlavy 2. časti TP alebo podať obžalobu.Toto Na uvedenú skutočnosť [vo vzťahu § 55d ods. 3 písm. a) zákona č. 153/2001 Z. z.] upozornil aj Najvyšší súd SR vo svojom rozhodnutí sp. zn. 3Tost/67/2021, zo 7. 12. 2021, ktorý, okrem iného, konštatoval:"