Právny portál určený širokej odbornej verejnosti

Online časopis

K možnosti zmeny nariadeného úkonu v prípravnom konaní na základe žiadosti obhajcu

Cieľom článku je rozobrať otázku, či a za akých podmienok sú orgány činné v trestnom konaní povinné vyhovieť žiadosti obhajcu (obhajcov) o odloženie nariadeného úkonu (najmä výsluchu svedka, resp. obvineného) v prípravnom konaní. Uvedená problematika je rozoberaná aj s ohľadom na aplikačné problémy pri vyhodnocovaní niektorých žiadostí obhajcov na preloženie naplánovaných úkonov, ako aj s ohľadom na najčastejšie sa v praxi vyskytujúce situácie. V súčasnej dobe je predmetná otázka aktuálna aj vzhľadom na riešenie otázok účasti obhajcov na úkonoch v čase pandémie.
The aim of this paper is to analyse the question whether and according to what circumstances the bodies involved in criminal proceedings are obliged to meet a defence counsel's request for deferral the already orderedprocedure (especially witness or accused hearing). This issue is also analysed with regard to application problems connected with evaluation ofsome defence counsel's requests for deferral the already ordered procedures as well as with regard to the most commonly occurred situation in application practice. Nowadays, this is also actual issue due to the problem connected with the participation of the defence counsels at the procedures carrying out in pandemic times.
1)
VOJTUŠ, F. - KORDÍK, M.: K možnosti zmeny nariadeného úkonu v prípravnom konaní na základe žiadosti obhajcu; Justičná revue, 72, 2020, č. 11, s. 1335 - 1350.

Úvod
Úkony v trestnom konaní môžeme definovať ako činnosť orgánov činných v trestnom konaní
2)
, súdu a osôb príslušných vykonávať úkony trestného konania, s ktorou Trestný poriadok
3)
spája určité právne účinky (vznik, zmenu alebo zánik trestno-procesných vzťahov). O samotných úkonoch sa zvyčajne vyhotovuje zápisnica (pozri § 58 TP). Čo sa týka účasti obhajcu na úkonoch trestného konania v prípravnom konaní, treba uviesť, že bez akýchkoľvek pochýb je právo účasti obhajcu na úkonoch trestného konania po vznesení obvinenia a povinnosť OČTK mu realizáciu tohto práva umožniť. Ide o predpoklad naplnenia práva na spravodlivé trestné konanie vo vzťahu k obvinenému. Ohľadom účasti obhajcu na úkonoch prípravného konania sa v odbornej verejnosti viedla a vedie odborná polemika, a to najmä z hľadiska otázky miery uplatňovania zásady kontradiktórnosti v rámci prípravného konania.
4)
Môžeme zhrnúť, že účasť obhajcu pri úkonoch prípravného konania je dôležitá hlavne z nasledujúcich dôvodov:
a)
prítomnosťobhajcu objektivizuje vykonanie dôkazu, ktorý je výsledkom a cieľom toho-ktorého úkonu prípravného konania a má byť spravidla použitý aj v konaní pred súdom,
b)
prítomnosť obhajcu pri úkone zrovnoprávňuje stranu obhajoby, teda je prejavom uplatnenia tzv. princípu rovnosti zbraní, aj keď v prípravnom konanísa nikdy nemôže uplatniť a ani neuplatňuje úplná rovnosť strán; účasťobhajcu pri úkone prípravného konania je výnimkou zo zásady neverejnosti prípravného konania,
c)
obhajca môže aj aktívne zasahovať do vykonania úkonu, napr. kladením otázok vypočúvaným osobám, a to potom, ako policajt skončil výsluch (§ 213 ods. 2 TP). Policajt je teda povinný umožniť obhajcovi kladenie otázok, ak tento o to požiadal; odopretie tohoto práva by bolo porušením a ukrátením práva na obhajobu,
d)
svojou účasťou na úkonoch obhajca sám bezprostredne poznáva a hodnotí relevanciu, pravdivosť a vierohodnosť dôkazov získaných vykonaním konkrétneho úkonu, ktoré môžu byť použité voči obvinenému alebo aj v jeho prospech, čo má význam z hľadiska prípravy taktiky obhajoby v ďalšom konaní.
5)
Podmienky účasti obhajcu na úkonoch prípravného konania
Oproti súdnemu konaniu má však účasť obhajcu na úkonoch trestného konania v štádiu prípravného konania svoje špecifiká. Základnou a bazálnou podmienkou účasti obhajcu na úkonoch trestného konania, vykonávaných v prípravnom konaní, je aktivita obhajcu, spočívajúca v oboznámení OČTK s jeho vôľou uplatniť si svoje právo zúčastniť sa úkonov trestného konania, ktorých výsledok môže byť použitý ako dôkaz v konaní pred súdom. Ak obhajca OČTK neoznámi, že sa chce takýchto úkonov zúčastňovať, tie nemajú povinnosť ho o konaní takýchto úkonov vyrozumievať (§ 213 ods. 3 TP
a contrario).
6)
Forma a ani okamih oznámenia nie sú predpísané; oznámenie však musí byť adresované policajtovi.
7)
Až na základe vyrozumenia o uvedenej skutočnosti má policajt povinnosť oznámiť obhajcovi včas miesto, čas a druh vykonávaného úkonu s výnimkou, keď vykonanie úkonu nemožno odložiť a vyrozumenie obhajcu nemožno zabezpečiť. Je teda na rozhodnutí obhajcu ako svoje oznámenie vykoná (písomne, e-mailom, faxom, ústne do zápisnice a pod.), keďže však ide vo svojej podstate o podanie, s ktorým spája Trestný poriadok práva a povinnosti, treba v tomto prípade rešpektovať aj ustanovenie § 62 ods. 1 TP vo vzťahu k podaniam urobeným elektronickými prostriedkami bez zaručeného elektronického podpisu, resp. faxom. Pokiaľ ide o čas, kedy môže obhajca požiadať o vyrozumievanie o úkonoch, ten je daný okamihom, kedy bol samotným obvineným zvolený alebo súdom ustanovený za obhajcu obvineného pri rešpektovaní ustanovenia § 36 ods. 5 TP. Pretože účinky zastupovania nastávajú okamihom doručenia plnomocenstva alebo opatrenia o ustanovení konajúcemu orgánu činnému v trestnom konaní. Ak by aj obhajca zaslal žiadosť o vyrozumievanie o úkonoch skôr ako samotné plnomocenstvo, povinnosť OČTK vyrozumieť obhajcu o úkonoch vzniká až potom, keď nastanú účinky zastupovania podľa § 36 ods. 5 TP, teda doručením plnomocenstva, resp. opatrenia o ustanovení. Do tohto okamihu totiž OČTK nemajú preukázané, že osoba, ktorá požiadala o vyrozumievanie o úkonoch, je osobou oprávnenou podľa § 213 ods. 3 TP takúto žiadosť podať.
Zároveň treba uviesť, že nie o všetkých úkonoch prípravného konania po vzneseníobvinenia možno obhajcu upovedomiť, resp. má policajt povinnosť obhajcu upovedomiť. Policajt upovedomuje obhajcu iba o úkonoch, ktorých výsledky môžu byť použité ako dôkazy v trestnom konaní. Inak povedané, upovedomuje obhajcu o plánovanom vykonaní dôkazného prostriedku, z ktorého môže byť získaný dôkaz.
8)
Policajt teda neupovedomuje obhajcu o úkonoch, ktoré nespočívajú v samotnom vykonávaní dôkazných prostriedkov, ako je napríklad spísanie alebo zaslanie žiadosti, vypracovanie podnetu prokurátorovi alebo sudcovi pre prípravne konanie a pod. Ani vo vzťahu k dôkazným prostriedkom však generálne neplatí, že v každom prípade o ich vykonaní policajt obhajcu upovedomuje. Prvá skupina prípadov, kedy policajt obhajcu o realizácii dôkazných prostriedkov, teda úkonov neinformuje, vyplýva priamo z ustanovenia § 213 ods. 2 a ods. 3 TP. Ide o úkony, ktorých vykonanie nemožno odložiť, teda ide o neodkladné úkony, ako napr. obhliadka miesta činu. Druhú skupinu úkonov predstavujú úkony, kedy by vyrozumenie obhajcu o ich plánovanom vykonaní mohlo viesť z podstaty týchto úkonov k ich zmareniu, resp. zmareniu účelu trestného konania. Pôjde najmä o prípady domových prehliadok, prehliadok iných priestorov a pozemkov, zadržanie osôb, ako aj úkony podľa V. hlavy prvej časti TP (získavanie informácií za použitia informačno-technických prostriedkov), resp. štvrtého dielu IV. hlavy prvej časti Trestného poriadku (napr. vydanie a uchovanie počítačových údajov) alebo šiesteho dielu IV. hlavy prvej časti TP (napr. zadržanie, otvorenie alebo zámena obsahu zásielok a ďalšie).
9)
Samotné vyrozumenie obhajcu o úkone musí tiež napĺňať ďalšie atribúty. Vyrozumenie musí byť urobené riadne, a najmä musí ísťo včasné vyrozumenie obhajcu o úkone.
10)
Za riadne vyrozumenie je potrebné považovať vyrozumenie spôsobom, ktorý umožňuje obhajcovi hodnoverným spôsobom sa dozvedieť o plánovanom úkone prípravného konania, na ktorom sa má právo zúčastniť.
11)
V prípade vyrozumenia obhajcu o úkone je podmienkou riadneho vyrozumenia aj to, že musí byť z neho zrejmé miesto, čas a druh plánovaného úkonu prípravného konania. Za včasné možno považovať také vyrozumenie, ktoré je oznámené hodnoverným spôsobom obhajcovi s aspoň takým časovým odstupom od začiatku úkonu, ktorý mu reálne umožní na úkon prípravného konania sa dostaviť a pripraviť sa naň.
12)
Časový odstup bude potrebné vyhodnocovať v závislosti od konkrétneho úkonu. V prípadeúkonov týkajúcich sa zadržaného obvineného sa bude časový odstup pohybovať v hodinách, v prípade väzobných vecíto bude v rozpätípár dní a v prípade ostatných vecív rozpätíviacerých dní. Uvedené nevylučuje ani výnimky, keď napríklad z povahy úkonu bude vyplývať, že o jeho vykonaní nemohol byť obhajca vyrozumený skôr, a takéto vyrozumenie bolo dané napríklad v neväzobných veciach len deň alebo hodiny pred úkonom.
13)
K otázke možnosti obhajcu žiadať zmenu (preloženie) úkonu v prípravnom konaní
Obhajca (obdobne aj obvinený) po vyrozumení o mieste, čase a druhu úkonu môže žiadať o jeho zmenu, najčastejšie preloženie na iný čas, aj keď mu toto právo výslovne z TP nevyplýva. Uvedené právo je výsledkom výkladu súdnej praxe aj s ohľadom na garanciu zabezpečenia práva na obhajobu. Hneď však treba poznamenať, že právu obhajcu žiadať preloženie úkonu na iný čas, prípadne miesto, nezodpovedá povinnosť policajta alebo prokurátora takejto žiadosti vyhovieť.
Na rozdiel od súdneho konania, keď neprítomnosť obhajcu vo väčšine prípadov vedie k odročeniu, resp. nemožnosti vykonania hlavného pojednávania, a tým aj vykonaniu úkonov na ňom naplánovaných, nedostavenie sa obhajcu na úkony prípravného konania v zásade nevedie k nemožnosti vykonania tohto úkonu. TP totiž s nedostavením sa obhajcu na úkon prípravného konania, okrem výsluchu obvineného, a priori nespája žiadne účinky, a to aj v prípade, že obhajca oznámil policajtovi vôľu zúčastňovať sa úkonov a bol o úkone zákonným spôsobom vyrozumený. Podstatné pre možnosť vykonania úkonu a zákonnosť a prípustnosť vykonaných úkonov prípravného konania ako dôkazov v konaní pred súdom (najmä vo vzťahu k výsluchom svedkov a obvinených) je, že obhajca mal možnosť úkonov sa zúčastniť. Uvedený záver vyplýva jednoznačne z § 213 ods. 4 TP, ako aj z ustanovenia § 262 ods. 3 písm. a) TP. To či sa obhajca zúčastní na úkonoch prípravného konania, o ktorých bol upovedomený, je výhradne na jeho vôli a zodpovednosti vo vzťahu k svojmu klientovi. Účasť obhajcu na úkonoch vykonávaných v prípravnom konaníje jeho právom a nie povinnosťou, a preto ho nemožno za prípadnú neúčasť žiadnym spôsobom sankcionovať alebo si jeho účasť pri týchto úkonoch vynucovať inými prostriedkami podľa TP, prípadne podľa zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii.
14)
OČTK a ani súdy nenesú v prípade zvoleného obhajcu zodpovednosť za spôsob výkonu obhajoby, ani za jej nedostatočné vykonávanie. Advokácia je nezávislá od štátu a výkon obhajoby je predovšetkým otázkou vzťahu medzi obhajcom a obvineným. Orgánom činným v trestnom konaní preto neprislúcha v zásade posudzovať kvalitu obhajoby či nečinnosť obhajcu, keďže obvinenému a obhajcovi nemožno uprieť právo na voľbu procesnej taktiky, ktorá môže spočívať napríklad aj v nedostavovaní sa na niektoré alebo všetky úkony trestného konania, hoci obhajca o ich vykonávaní žiadal byť vyrozumený podľa § 213 ods. 3 TP. Za plnenie svojich povinností vyplývajúcich z TP, ako aj zo zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii, resp. etických princípov spojených s výkonom advokácie zodpovedá obhajca prioritne obvinenému (klientovi). Zo zodpovednosti obhajcu obvinenému nevyplýva povinnosť OČTK alebo súdu prispôsobiť svoj režim konania a jeho priebeh predstavám a požiadavkám obhajcu, napríklad ak obhajca prevzal obhajobu tesne pred vykonaním nariadeného úkonu. Je totižto vecou profesijnej zodpovednosti obhajcu, ak prevezme obhajobu na "poslednú chvíľu", ako sa so svojimi zákonnými a etickými povinnosťami vysporiada z hľadiska splnenia jeho zodpovednosti vo vzťahu k obvinenému.
15)
Z uvedeného vyplýva, že aj keby žiadosť obhajcu o preloženie úkonu bola včasná a dôvodná (inak povedané, dostatočná), nemá policajt v TP uloženú povinnosť jej vyhovieť. Uvedený záver sa týka aj výsluchu obvineného, keďže takýto výsluch sa nevykoná pre neprítomnosť obhajcu len v takom prípade, ak obvinený na prítomnosti obhajcu pri tomto úkone trvá (pozri § 213 ods. 4 TP). Na druhej strane sa policajt, resp. aj prokurátor môžu za určitých okolností vystaviť riziku, že dôkaz získaný vykonaným úkonom, na ktorom sa obhajca nezúčastnil a žiadal o jeho preloženie, nemusí byť súdom v súdnom konaní vyhodnotený ako prípustný. Typicky pôjde najmä o situáciu prípustnosti čítania zápisnice o výsluchu svedka v prípravnom konaní na hlavnom pojednávaní.
Predpokladom rozhodovania o žiadosti obhajcu o preloženie úkonu však je aj riadne a najmä včasné vyrozumenie obhajcu o úkone. Nesplnenie podmienok riadneho a včasného vyr
Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.

Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.

Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).