Vyhľadávanie v online časopise
Online časopis
Náhradné materstvo vo svetle zodpovednostných mechanizmov, neistôt a možných riešení
Surogačné materstvo rieši viaceré nielen medicínske problémy s prirodzeným počatím dieťaťa a je tak možným vyústením vzniku biologického a sociálno-právneho rodičovstva. Prináša však aj mnohé problematické situácie a otázky, ktoré vznikajú v súvislosti so zodpovednosťou za škodu a nemajetkovú ujmu. Príspevok sa zaoberá niektorými z potenciálnych scenárov vzniku zodpovednosti a zamýšľa sa nad možnými formami a druhmi reparačných nárokov.
Surrogacy addresses various medical challenges related to natural conception and serves as a potential pathway to establishing biological and socio-legal parenthood. However, it also raises numerous problematic situations and questions, particularly concerning liability for damages and non-pecuniary harm. This paper explores some of the potential scenarios of liability and considers possible forms and types of reparatory claims.
ERDŐSOVÁ, A.: Náhradné materstvo vo svetle zodpovednostných mechanizmov, neistôt a možných riešení; Justičná revue, 77, 2025, č. 2, s. 137 – 150.
Kľúčové slová: náhradné materstvo, strata šancí, odškodnenie, Common law, civilný delikt, zodpovednosť za škodu, nemajetková ujma, právo na spravodlivé zadosťučinenie, terapeutické riziko.
Key words: Surrogacy, loss of chances, compensation, Common law, tort, liability for damages, non-pecuniary harm, the right to just satisfaction, therapeutic risk.
Právne predpisy/legislation: Zákon č. 89/2012 Sb. o rodině, v platnom znení; Dohovor o právach dieťaťa, prijatý Valným zhromaždením OSN dňa 20. novembra 1989.
Úvod
Žijeme v dobe, kedy sa skloňuje pojem "pandémia neplodnosti", priemerne každý piaty pár má problémy s prirodzeným počatím, hovoríme pritom o subfertilite alebo fertilite v populácii. Náhradné materstvo je pre mnohé neplodné páry jediným riešením, ako zachovať istú biologickú väzbu na dieťa. Môžeme ten problém prehliadať a nechať na nich, aby hľadali riešenia za hranicami nášho štátu, často v susednej Českej republike, alebo pomôcť im v tom, aby sa prijala zodpovedajúca a optimálna legislatíva. V ďalšom texte sa budeme preto venovať aj podrobnejšie právnej úprave v Českej republike, ktorej síce chýba precizovanejší legislatívny rámec, ale surogáciu povoľuje a v ostatnom období sa stáva nielen dejiskom frekventovanej reprodukčnej turistiky, ale aj tranzitnou krajinou pre páry hľadajúce rôzne služby asistovanej reprodukcie s mnohými právnymi dôsledkami, ktoré z toho plynú.
Nie sú v tomto výnimkou ani žiadatelia zo Slovenska, preto je aj aktuálny stav v susednej krajine mimoriadne zaujímavý.
Zatiaľ čo na Slovensku nie je otázka náhradného materstva nijakým spôsobom priamo riešená, výslovný zákaz surogácie je napríklad v Dánsku, Nemecku, Švédsku, Rakúsku, Švajčiarsku, Taliansku, Poľsku alebo Francúzsku. Altruistické formy surogácie majú vo Veľkej Británii a Izraeli. V týchto krajinách je, naopak, komerčná forma trestnoprávne postihnuteľná.
S istými obmedzeniami je povolená v Grécku, od roku 2017 aj v Portugalsku, a potom sú krajiny, do ktorých teda spadá aj Česká republika, kde surogácia nie je zakázaná, ani protiprávna a nepriamo ju aj legislatíva podporuje, ale diskutuje sa vehementne o prijatí takej zákonnej úpravy, ktorá by určovala jasné limity.
Ako stroho regulovaná oblasť, otvára právnu neistotu a celý rad právnych otázok, ktoré súvisia tak so zmluvným základom surogácie (dohoda medzi objednávateľmi a surogačnou matkou), ako aj s rovinou následných administratívnych postupov, zvlášť ak ide o rodné listy, proces adopcie, eventuálne krízové situácie súvisiace s odovzdaním dieťaťa. Zásadnou oblasťou je pritom doteraz vôbec alebo minimálne riešená náhrada škody na zdraví surogačnej matky, súvisiaca s tehotenstvom alebo pôrodom. Riziká spojené so škodou sa pritom môžu týkať aj objednávateľov, môžu vznikať škody na zdraví dieťaťa. Nie je mimo záujmu, že okrem potenciálnej škody na fyzickom zdraví, je tu aj široká oblasť nemajetkovej ujmy v psychologickej rovine, a to v scenároch odmietnutia odovzdania dieťaťa, jeho smrti, poškodenia zdravia, odlúčenia od neho pri odovzdaní objednávateľskému páru, alebo pri odňatí dieťaťa rozhodnutím príslušných orgánov, alebo ak si ho berie biologický rodič a opúšťa spoločnú domácnosť.
Aktuálna právna úprava náhradného materstva v ČR
Nedávne rozhodnutia a diskusie v Českej republike, týkajúce sa surogácie, zdôrazňujú právne, etické a spoločenské problémy spojené s týmto spôsobom rodičovstva. Na medzinárodnej konferencii o surogácii, ktorá sa konala v českom parlamente 21. novembra 2023
1)
, sa odborníci a aktivisti sústredili na potenciálne riziká a negatívne dôsledky, ktoré môže surogácia mať na deti. Jedna z protagonistiek tejto konferencie, Olivia Maurel, žena narodená prostredníctvom surogácie vo Francúzsku, v rámci svojho vystúpenia uviedla, že napriek tomu, že jej surogácia prebehla "bez problémov",
pocítila emocionálne dopady odlúčenia od biologickej matky, čo malo na ňu trvalý negatívny vplyv
.Právnička Aude Mirkovic argumentovala, že surogácia, podľa nej, narušuje dôstojnosť detí a ich právo na stabilnú rodinnú identitu, v dôsledku čoho by mala byť striktne regulovaná alebo zakázaná. Na konferencii zaznela požiadavka, aby boli surogácie globálne koordinované, dokonca, aby bol zákaz tejto praxe v záujme ochrany detí na celosvetovej úrovni. Jeden z prednášajúcich - Bernard Garcia, doktor práva a koordinátor tzv. "Casablanskej deklarácie",
vyzval krajiny, aby prijali opatrenia na boj proti náhradnému materstvu na svojom území a zaviazali sa k univerzálnemu medzinárodnému dohovoru o zrušení materstva, pretože náhradné materstvo je vo svojej podstate v rozpore s ľudskou dôstojnosťou a ľudskými právami a žiadny rámec ho nemôže urobiť prijateľným
.
2)
Diskusia v Česku reflektuje širšie európske a globálne debaty o právach detí a etických aspektoch surogácie. Téma zostáva otvorená a vyžaduje si ďalší vývoj, najmä vzhľadom na zložitosť právnych systémov v rámci EÚ a odlišné prístupy jednotlivých krajín.
Česká republika sa totiž v ostatnom období stala tak povediac tranzitnou krajinou, pretože nevylučuje ženy cudzej štátnej príslušnosti, ani páry zo zahraničia, aby sa procesu surogácie zúčastnili, čím sa stáva lákavou destináciou pre surogačnú turistiku.
Právnej úprave náhradného materstva v ČR v súčasnosti naďalej chýba precizovanejší legislatívny rámec, a ak v budúcnosti dôjde k zmene, nie je jasné, či by tento okruh spadal do gescie Ministerstva zdravotníctva (medicínsky problém) alebo skôr Ministerstva spravodlivosti (právny problém).
3)
"Od roku 2004 do roku 2017 poklesol počet medzinárodných adopcií o 80 %, zo 45 483 (2004) na 9 387 (2017). Zato nárast náhradných materstiev je 1000-percentný, odhad je teraz okolo 20 000 narodených detí za rok. Tento trend sa nevyhýba ani Českej republike. Podľa brnianskej advokátskej kancelárie, ktorá bola donedávna výlučným právnym konzultantom pre túto procedúru v ČR, sa počty záujemcov o náhradné materstvo strmo zvyšujú - od jednotlivých žiadateľov v roku 2009 po niekoľko žiadateľov za týždeň v roku 2019."
4)
Zatiaľ čo doterajšie čísla o počte náhradných materstiev kliniky v ČR nezverejňovali, zvýšený dopyt po týchto formách reprodukcie dokladá snaha o zavedenie presnejších štatistík, ktoré od januára 2015 začal zhromažďovať
Ústav zdravotnických informací a statistiky
.
5)
Matka je istá v Českej republike, platí rímska zásada
Pokiaľ ide o právny rámec, stále platí stará rímsko-právna maxima, bezo zmeny platná aj na Slovensku, že matkou dieťaťa je žena, ktorá dieťa porodila (
mater semper certa est, pater incertus
)
6)
. Práve z tohto dôvodu musí nastúpiť proces osvojenia ženou z objednávateľského páru.Náhradné materstvo je ďalej väčšinou podmienené zdravotnými dôvodmi (medicínskymi indikáciami), často aj súčasne s podmienkou, aby mala žena z objednávateľskeho páru funkčné vaječníky. No a, napokon, takéto zmluvy sú po právnej stránke nevynútiteľné, ak sa náhradná matka rozhodne si dieťa ponechať. Prvý prípad surogačného materstva zaznamenali v ČR v roku 1993 na Klinike reprodukčnej medicíny a gynekológie v Zlíne. Bola to takpovediac priekopnícka akcia, pričom postupne sa aj verejná mienka adaptovala na plnú akceptáciu toho, čo sa stalo bežnou praxou o niekoľko rokov neskôr. Právna úprava síce ostala kusá, ale predsa sa ňou otvoril priestor pre legalizáciu už predtým zavedenej praxe.
To, čo otvorilo tak povediac priestor právnej aprobácie tejto metódy, je
§ 804 NOZ
, ktorý upravuje, že osvojenie je vylúčené medzi osobami príbuznými v priamej línii a súrodencami.To neplatí v prípade náhradného materstva, ktoré sa podľa skúseností realizuje v najväčšom počte práve u žien, ktoré sú v príbuzenskom vzťahu. Fyziologické predpoklady pre výkon asistovanej reprodukcie upravuje zákon č. 373/2011 Sb. o zdravotních službách v platom znení, v NOZ teda ide len o úpravu týkajúcu sa výnimky zo zákazu osvojenia medzi príbuznými. Bezo zmeny ostáva stará rímska zásada, spomínaná v podtitule článku, že matkou dieťaťa je žena, ktorá dieťa porodila.
7)
Korešponduje to aj s Európskym dohovorom o právnom postavení detí narodených mimo manželstva (bez ohľadu na počty zmluvných štátov, ktoré ho ratifikovali),
8)
ktorý v zhode s českým aj slovenským zákonom o rodine tvrdí, že určenie matky dieťaťa narodeného mimo manželstva bude závisieť výhradne od skutočnosti pôrodu.
9)
Je to reflektované aj v dôvodovej správe k § 775 NOZ, ktorý potvrdzuje právne pravidlo, podľa ktorého je pôrod jedinou relevantnou skutočnosťou pre rozhodnutie o otázke materstva. Je nepochybné, že
žalobe ženy, ktorá bola darkyňou genetickej látky, proti žene, ktorá dieťa porodila, nemožno vyhovieť
.
10)
V praxi náhradná matka nie je darkyňou vajíčka, na Klinike reprodukčnej medicíny a gynekológie v Zlíne dokonca
výslovne žiadajú, aby matka z objednávateľského páru mala svoje funkčné vaječníky a vajíčko bolo jej
. Je to tak aj preto, že zákon predikuje, aby darkyňa vajíčok zostala anonymná voči príjemkyni. Pritom však nie je garantovaná
anonymita
, ak ide o surogáciu v príbuzenskom rade. Nemožno vylúčiť ani prípady, keď sa surogačná matka podujme dieťa vynosiť po dohode s objednávateľským párom a prídu na kliniku so spoločnou žiadosťou. V takých prípadoch
nie je prakticky možné eliminovať, aby medzi nimi existovala dohoda o odmene za službu
, o ktorej klinika nemusí vedieť, čím sa z altruistickej formy
11)
surogácie stáva komerčná.Náhradná matka sa môže vzdať dieťaťa ihneď po narodení.
Dieťa si zásadne môže vziať do opatery biologický otec, ktorý je z objednávateľského páru. Následne žena z objednávateľského páru požiada o osvojenie dieťaťa (rovnako ako pri adopcii cudzieho dieťaťa)
. Situácia sa ponáša na právny stav, ak sa dieťa narodí, matka pri pôrode umiera a dieťa si neskôr osvojí nová otcova partnerka. Problematický je fakt, že doteraz nie je celkom objasnené z psychologického aspektu, či je vhodné, aby sa dieťa po pôrode stretávalo so svojou surogačnou matkou alebo nie. Ide o konflikt rôznych teórií, aj otázok poznania vlastnej identinty, pričom do hry vstupuje aj postoj samotnej surogačnej matky, ktorej v niektorých prípadoch tento kontakt chýba, v iných, naopak, volí definitívne odlúčenie od dieťaťa jeho odovzdaním objednávateľom.
12)
Ak však máme hovoriť o zachovaní anonymity surogačnej matky, potom je v ostrom kontraste s ňou fakt, že kým prebehne konanie o osvojení, v rodnom liste je zapísaná surogačná matka. Korešponduje to s vyššie uvedenou starou rímskou zásadou, ktorú reflektuje aj zákon o rodine
13)
. Surogačná matka sa môže dieťaťa vzdať po uplynutí 6 týždňov od pôrodu, ale kým prebehne adopcia, ktorej sa v tomto aranžmáne väčšinou nekladnú nejaké mimoriadne prekážky, je surogačná matka vedená v rodnom liste, takže nie je ani ex post problém zistiť jej identitu.
14)
Ak si to rozmyslí a dieťa si ponechá, väčšina právnych úprav a prax súdov je podstatná na etickom princípe, ktorý rešpektuje jej rozhodnutie a nemožnosť konať pro
Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.
Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.
Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).
Vydanie Justičná revue 2/2025
