Vyhľadávanie v online časopise
Online časopis
Vzájomné uznávanie príkazov na zaistenie a príkazov na konfiškáciu majetku medzi členskými štátmi EÚ
Od 19. decembra 2020 v Európskej únii nadobudlo účinnosť Nariadenie (EÚ) 2018/1805 o vzájomnom uznávaní príkazov na zaistenie a príkazov na konfiškáciu. Toto nariadenie nahradilo dovtedy separátne nástroje na vzájomné uznávanie príkazov na zaistenie majetku a príkazov na konfiškáciu vrátane transponovanej vnútroštátnej úpravy. Autor predstavuje jednotlivé postupy pre zasielanie, uznávanie a vykonávanie príkazov na zaistenie a príkazov na konfiškáciu v zmysle uvedeného nariadenia a poukazuje na prínos uvedeného nariadenia.
As of 19 December 2020, in the European Union the new Regulation (EU) 2018/1805 on the mutual recognition of freezing orders and confiscation orders applies. The regulation replaced separate instruments for the mutual recognition of the execution of freezing orders and confiscation orders including transposed national legislation. The author presents particular procedures for sending, recognition and executing freezing orders and confiscation orders under the Regulation and refers to contribution of the Regulation.
Kľúčové slová: justičná spolupráca, konfiškácia, zaistenie, príkaz, vzájomné uznávanie.
Key words: judicial cooperation, confiscation, freezing, order, mutual recognition.
Právne predpisy/legislation: Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1805 zo 14. novembra 2018 o vzájomnom uznávaní príkazov na zaistenie a príkazov na konfiškáciu, Zákon č. 650/2005 Z. z. o vykonaní príkazu na zaistenie majetku alebo dôkazov v Európskej únii a o zmene a doplnení zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon, zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok a zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, Zákon č. 316/2016 Z. z. o uznávaní a výkone majetkového rozhodnutia vydaného v trestnom konaní v Európskej únii a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
ZÁHORA, J.: Vzájomné uznávanie príkazov na zaistenie a príkazov na konfiškáciu majetku medzi členskými štátmi EÚ; Justičná revue, 74, 2022, č. 1, s. 61 – 75.
Úvod1)
Medzi najúčinnejšie prostriedky boja proti trestnej činnosti patrí zaistenie a konfiškácia nástrojov na páchanie trestnej činnosti a výnosov z trestnej činnosti. Konfiškácia výnosov z trestnej činnosti je esenciálnou zložkou boja proti organizovanej kriminalite, keďže sa tým páchatelia tejto trestnej činnosti pripravujú o ich finančné zisky a realizuje sa východisková téza, aby sa trestná činnosť páchateľom nevyplácala. V zásade platí, že páchateľ by nemal profitovať z trestnej činnosti. Preto je dôležité mať vytvorené mechanizmy, ktoré umožnia rýchlu a účinnú konfiškáciu výnosov z trestnej činnosti.
2)
Proces vyhľadávania a následnej konfiškácie výnosov z trestnej činnosti zahŕňa niekoľko fáz:
3)
1. identifikácia a vyhľadávanie nelegálne nadobudnutého majetku (tzv.
finančné vyšetrovanie
),2. "
zmrazenie
" alebo zaistenie majetku na účely prípadnej následnej konfiškácie,3. správa zaisteného majetku na zachovanie jeho hodnoty,
4. konfiškácia nelegálne nadobudnutého majetku,
5. následné nakladanie so skonfiškovaným majetkom, ktoré môže zahŕňať jeho opätovné použitie na verejné alebo sociálne účely.
Proces konfiškácie teda zahŕňa päť etáp, ktoré musia všetky fungovať efektívne, aby bol režim konfiškácie účinný. Hoci štát, v rámci vnútroštátnych postupov môže mať vytvorené účinné nástroje na zaisťovanie výnosov z trestnej činnosti a následnú konfiškáciu, môže narážať na hranice svojej jurisdikcie, keďže, z dôvodu vzrastajúcej globalizácie, niektoré výnosy z trestnej činnosti môžu byť umiestnené mimo jeho jurisdikcie. Organizovaná trestná činnosť má často nadnárodnú povahu, čo vyžaduje účinnú cezhraničnú spoluprácu medzi príslušnými orgánmi presadzovania práva. Preto je nevyhnutné, aby aj na medzinárodnej úrovni existovali nástroje na zaisťovanie a následnú konfiškáciu nástrojov na páchanie trestnej činnosti a výnosov z takejto činnosti.
Justičná spolupráca v trestných veciach pri identifikácii, vyhľadávaní, zaistení výnosov, majetku a aktív a vecí použitých na spáchanie trestného činu môže byť vykonávaná jednak na základe príslušných ustanovení
vnútroštátnej úpravy
(napr. 550a a nasl. Trestného poriadku č. 301/2005 Z.z.), ale aj na
základe medzinárodných zmlúv
- napr. čl. 11 a nasl. Dohovoru o praní špinavých peňazí, vyhľadávaní, zhabaní a konfiškácii ziskov z trestnej činnosti
4)
, čl. 26 Trestnoprávneho dohovoru o korupcii
5)
, čl. 18 ods. 3 Dohovoru Organizácie Spojených národov proti nadnárodnému organizovanému zločinu
6)
, čl. 46 Dohovoru Organizácie Spojených národov proti korupcii
7)
, či čl. 15 ods. 4, čl. 21 Dohovoru Rady Európy o praní špinavých peňazí, vyhľadávaní, zaistení a konfiškácii ziskov z trestnej činnosti a o financovaní terorizmu.
8)
Okrem zmluvnej spolupráce pri zaisťovaní a konfiškácii výnosov z trestnej činnosti, Európska únia vytvorila samostatný systém zaistenia a konfiškácie medzi členskými štátmi, založený na zásade vzájomného uznávania rozsudkov a iných justičných rozhodnutí, ktorej právny základ vychádza z čl. 82 Zmluvy o fungovaní Európskej únie
9)
(ďalej len "ZFEÚ").
Zásada vzájomného uznávania
znamená, že členský štát má povinnosť uznať a vykonať justičné rozhodnutia, ktoré vydal iný členský štát v trestných veciach, okrem prípadov, keď sa uplatňuje niektorý z vymedzených dôvodov odmietnutia uznania a vykonania. Je založená na vysokej úrovni "vzájomnej dôvery" medzi členskými štátmi a dožiadaný štát príslušné rozhodnutie vykoná rovnakým spôsobom a za rovnakých podmienok, ako keby bolo vykonané vnútroštátnymi orgánmi dožiadaného štátu.V nasledujúcom texte zameriame pozornosť na vzájomné uznávanie príkazov na zaistenie a príkazov na konfiškáciu medzi členskými štátmi EÚ, a "zmluvnej"spolupráci v zmysle uvedených medzinárodných zmlúv či spolupráci v zmysle vnútroštátnej úpravy sa nebudeme venovať.
Historické súvislosti
Zaisťovanie majetku v súvislosti s trestným konaním je agendou EÚ od konca minulého storočia. V akčnom pláne na boj s organizovanou kriminalitou
10)
sa najmä v odporúčaní 26 písm. c) o posilňovaní vyhľadávania a konfiškácii ziskov z trestnej činnosti uvádza, že by sa mali zaviesť pravidlá konfiškácie, ktoré umožnia konfiškáciu bez ohľadu na prítomnosť páchateľa. Uvedený akčný plán bol schválený Európskou radou na zasadnutí v Amsterdame v dňoch 16. a 17. júna 1997.
11)
Jedným z prvých legislatívnych nástrojov,
12)
ktorý vychádzal z uvedených odporúčaní, je Jednotná akcia o praní špinavých peňazí, identifikácii, vyhľadávaní, zmrazení, zhabaní a konfiškácii prostriedkov a ziskov z trestnej činnosti.
13)
V predmetnej jednotnej akcii sa členské štáty zaviazali nevznášať alebo neuplatňovať žiadne výhrady v súvislosti s príslušnými článkami citovaného Dohovoru Rady Európy o praní špinavých peňazí, vyhľadávaní, zhabaní a konfiškácii ziskov z trestnej činnosti z roku 1990.Na zasadaní Rady EÚ v dňoch 15. a 16. júna 1998 v Cardiffe
14)
sa niektoré štáty vyslovili za rozšírenie rámca pre širšie vzájomné uznávanie trestných rozsudkov súdov v členských štátoch EÚ. Nasledujúci rok, v záveroch zasadnutia v Tampere
15)
sa vyslovila požiadavka, aby sa vzájomné uznávanie rozsudkov v trestných veciach stalo základom spolupráce v justičných veciach;
16)
v bode 36 uvedených záverov sa uvádza, že tie isté princípy ako pri uznávaní rozsudkov by sa mali použiť aj na iné rozhodnutia, najmä na tie, ktoré umožňujú príslušným orgánom urýchlene zaistiť dôkaz a hnuteľný majetok...Následná implementácia princípov z uvedeného stretnutia vyústila do Programu opatrení na implementáciu princípu vzájomného uznávania rozhodnutí v trestných veciach.
17)
Program bol neskôr realizovaný na podnet vlád Francúzskej republiky, Švédskeho kráľovstva a Belgického kráľovstva
18)
v
Rámcovom rozhodnutí 2003/577/SVV o vykonaní príkazu na zaistenie majetku alebo dôkazov v EÚ
.
19)
Cieľom rámcového rozhodnutia 2003/577/SVV bolo ustanoviť pravidlá, podľa ktorých členský štát uzná a vykoná na svojom území príkaz na zaistenie, vydaný súdnym orgánom iného členského štátu v rámci trestného konania. Úlohou rámcového rozhodnutia tiež bolo skvalitniť justičnú spoluprácu v trestných veciach medzi členskými štátmi EÚ formou automatického uznávania a vykonávania rozhodnutí o zaistení majetku a rozhodnutí o zaistení dôkazov vydaných v trestnom konaní justičnými orgánmi jedného členského štátu EÚ, justičnými orgánmi iného členského štátu EÚ. Rámcové rozhodnutie stanovilo pravidlá, podľa ktorých členský štát uzná a vykoná na svojom území príkaz na zaistenie, vydaný justičným orgánom iného členského štátu v rámci trestného konania.
20)
Transpozícia uvedeného rámcového rozhodnutia bola vykonaná dňa 13. novembra 2005, kedy Národná rada Slovenskej republiky schválila
zákon č. 650/2005 Z.z. o vykonaní príkazu na zaistenie majetku alebo dôkazov v Európskej únii
...
21)
, ktorý nadobudol účinnosť 1. januára 2006.Rámcové rozhodnutie 2003/577/SVV sa týkalo iba "dočasného" zaistenia majetku, takže bolo potrebné prijať ďalší nástroj týkajúci sa vzájomného uznávania "konečných" rozhodnutí o konfiškácii majetku. Preto na základe podnetu Dánskeho kráľovstva
22)
Rada prijala
Rámcové rozhodnutie 2006/783/SVV o uplatňovaní zásady vzájomného uznávania na príkazy na konfiškáciu
.
23)
V roku 2009 bolo rámcové rozhodnutie doplnené, a posilnili sa práva osoby v prípade, že rozhodnutie v štáte pôvodu bolo vydané v jej neprítomnosti.
24)
Cieľom tohto rámcového rozhodnutia bolo uľahčiť spoluprácu medzi členskými štátmi, pokiaľ ide o uznávanie a výkon príkazov na konfiškáciu. Zámerom bolo tiež zabezpečiť, aby všetky členské štáty mali účinné predpisy, ktorými sa riadi konfiškácia výnosov z trestnej činnosti, medziiným aj vo vzťahu k dôkaznému bremenu, pokiaľ ide o zdroj majetku, ktorý osoba odsúdená za trestný čin spojený s organizovanou trestnou činnosťou vlastní (porovnaj recitál 8 rámcového rozhodnutia).
25)
Lehota na transpozíciu tohto rámcového rozhodnutia bola stanovená do 24. novembra 2008. Po uplynutí lehoty na transpozíciu Komisia vydala Správu
26)
, v ktorej konštatovala, že stupeň implementácie rámcového rozhodnutia Rady 2006/783/SVV do vnútroštátnych právnych predpisoch členských štátov Európskej únie je
zjavne neuspokojivý
. Iba 13 členských štátov implementovalo rámcové rozhodnutie a oznámilo túto skutočnosť. Čiastočná a neúplná transpozícia tohto nástroja zo strany členských štátov do veľkej miery bráni úplnému a účinnému uplatňovaniu zásady vzájomného uznávania v EÚ. Komisia apelovala na tie členské štáty, ktoré ešte neimplementovali toto rámcové rozhodnutie, aby urýchlene prijali opatrenia na úplnú implementáciu tohto rámcového rozhodnutia. Slovenská republika vykonala transpozíciu uvedeného rámcového rozhodnutia ako jeden z posledných členských štátov s účinnosťou až od 1. januára 2017, zákonom č. 316/2016 Z.z.o uznávaní a výkone majetkového rozhodnutia vydaného v trestnom konaní v Európskej únii...
27)
.Napriek ambicióznym cieľom praktická využiteľnosť obidvoch uvedených nástrojov v rámci justičnej spolupráce bola zanedbateľná.
28)
Európska komisia konštatovala že "
nástroje EÚ pre cezhraničné vymáhanie majetku pochádzajúceho z trestnej činnosti
."
sú neefektívne, zle transponované
a
nedostatočne uplatňované
29)
Vzhľadom na neúčinný a neefektívny systém vzájomného uznávania
Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.
Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.
Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).
Vydanie Justičná revue 1/2022
