Vyhľadávanie v online časopise
Online časopis
Prejudiciálne otázky slovenských vrcholných súdov: vedieme so Súdnym dvorom zrelý dialóg?
KOVÁČ, L., VIKARSKÁ, Z.: Prejudiciálne otázky slovenských vrcholných súdov: vedieme so Súdnym dvorom zrelý dialóg? Právny obzor, 108, 2025, č. 2, s. 97 – 125.
https://doi.org/10.31577/pravnyobzor.2025.2.01
Preliminary references by Slovak apex courts: are we conducting a mature dialogue with the Court of Justice? This article provides a comprehensive analysis of the judicial dialogue between Slovak apex courts and the European Court of Justice during the first eighteen years of Slovakia’s EU membership, from 2004 to 2022. Focusing on the Constitutional Court, the Supreme Court, and the Supreme Administrative Court, it examines whether these courts have matured into effective and equal partners in working
with EU law through the preliminary reference mechanism under Article 267 TFEU. The article is structured in three main parts: the first part offers an overview of the preliminary reference procedure and existing literature on the role of national courts in the EU legal system. The second part provides a statistical and comparative analysis of the Slovak courts’ engagement in the mechanism, highlighting their relatively low activity compared to other new member states. The third and most critical part dissects the Slovak courts’ decision-making processes across the three stages of the preliminary reference procedure — submitting questions, receiving answers from the ECJ, and implementing these answers domestically. The findings reveal that while the Slovak Supreme Court has been the most active, primarily in administrative law, its engagement has been uneven, with significant reliance on a few key judges. Moreover, the Constitutional Court’s and the Supreme Administrative Court’s participation has been more limited. By reflecting on the details of the Slovak judiciary’s engagement with the ECJ, this article allows for a deeper understanding of the factors influencing judicial cooperation in the EU.
Key words: preliminary references, judicial dialogue, Court of Justice, national courts, empirical legal research
Úvod
Na jar roku 2024 oslávilo desať európskych krajín okrúhle výročie svojho vstupu do Európskej únie (EÚ). Pri tejto príležitosti ponúkame čitateľovi komplexné zhodnotenie toho, ako prebiehal v uplynulých dvoch dekádach medzisúdny dialóg slovenských vrcholných súdov so Súdnym dvorom Európskej únie.
1)
Nemapujeme pritom celých 20 rokov, pretože niektoré súdne konania zahájené v posledných dvoch rokoch stále prebiehajú. Za skúmané obdobie sme si preto vybrali obdobie od 1.5.2004 do 30.4.2022, teda 18 rokov symbolizujúcich plnoletosť Slovenskej republiky ako členského štátu EÚ. Takto vymedzené skúmané obdobie nám ponúka vhodnú príležitosť pre reflexiu toho, či slovenské vrcholné súdy vo svojom európskom mandáte už dozreli do dospelého a rovnocenného partnera pre dialóg so Súdnym dvorom.Mechanizmus prejudiciálnej otázky upravený v čl. 267 ZFEÚ poskytuje vnútroštátnym súdom možnosť (a niekedy tiež povinnosť) nadviazať so Súdnym dvorom dialóg o otázkach výkladu či platnosti práva EÚ. Pri hodnotení tohto súdneho dialógu stáli vo veľkej väčšine prípadov v centre pozornosti rozhodnutia Súdneho dvora, zatiaľ čo rozhodnutiam na vnútroštátnej úrovni bola venovaná len minimálna pozornosť. Vnútroštátne súdy sú pritom zodpovedné za dve z troch štádií mechanizmu prejudiciálnej otázky: najprv sa vnútroštátny súd obráti na Súdny dvor s
otázkou
(fáza A), následne mu Súdny dvor poskytne svoju
odpoveď
(fáza B), po ktorej sa vec opäť vráti k vnútroštátnemu súdu, aby dal dialógu pomyselnú bodku v podobe
následného rozhodnutia
(fáza C).Tento článok patrí medzi výstupy grantového projektu, ktorý sa snaží pozornosť obrátiť od Súdneho dvora k vnútroštátnym súdom.
2)
V rámci výskumu analyzujeme uznesenia, ktorými sa slovenské a české súdy obrátili na Súdny dvor s prejudiciálnymi otázkami, ako aj následné rozhodnutia, ktorými súdy premietnu výklad Súdneho dvora do vnútroštátnej súdnej praxe. Zaujíma nás predovšetkým to, prečo a ako vnútroštátne súdy kladú prejudiciálne otázky (fáza A) a ako nakoniec implementujú závery Súdneho dvora do svojich následných rozhodnutí (fáza C).Pre prvé projektové výstupy sme si z dôvodu lepšej dostupnosti dát vybrali vrcholné súdy; pokračovať budeme analýzou rozhodnutí nižších súdov. Napriek pôvodným očakávaniam sme v praxi narazili na nemalé komplikácie pri získavaní rozhodnutí slovenských súdov, ktoré bohužiaľ - v rozpore s ideou
otvorenej justície
3)
- nie sú verejne dostupné. V rámci riešenia projektu sme preto strávili značné množstvo času a energie dožadovaním rozhodnutí, ktoré pre výskum potrebujeme, postupom podľa zákona č. 211/2000 Z. z., o slobodnom prístupe k informáciám.
4)
S ohľadom na široký rozsah študovanej problematiky a na rozdielne cieľové skupiny sme sa rozhodli rozdeliť výskum o činnosti českých a slovenských súdov do niekoľkých samostatných textov: najprv sme podrobili analýze rozhodnutia českých vrcholných súdov v samostatnom článku publikovanom v
Časopise pro právní vědu a praxi
,
5)
na ten nadväzuje text o aktivite českých nižších súdov publikovaný v pripravovanej kolektívnej monografii
6)
a tretím v poradí je tento text venovaný rozhodnutiam slovenských vrcholných súdov. Pojmom "vrcholné súdy" označujeme Ústavný súd (ÚS), Najvyšší súd (NS) a Najvyšší správny súd (NSS) Slovenskej republiky. Tieto tri súdy považujeme za tzv. súdy posledného stupňa, ktoré majú - až na výnimky - podľa čl. 267 ods. 3 ZFEÚ nielen možnosť, ale aj povinnosť predkladať Súdnemu dvoru prejudiciálne otázky.
7)
Zapojenie troch slovenských vrcholných súdov do mechanizmu prejudiciálnej otázky nie je rovnomerné. Zatiaľ čo NS vstúpil počas skúmaného obdobia do dialógu so Súdnym dvorom v 25 prípadoch, ÚS položil len jedinú prejudiciálnu otázku a NSS - vzhľadom k výrazne neskoršiemu dátumu svojho vzniku (1.8.2021) - sa v prvých 18 rokov členstva na Súdny dvor neobrátil, pretože svoju prvú prejudiciálnu otázku položil až 31.1.2023, teda necelý rok po konci nami skúmaného obdobia. Napriek tomu mal už NSS príležitosť ukončiť niektoré dialógy začaté Najvyšším súdom, čo ďalej v článku vysvetľujeme.
Predkladaný článok je rozdelený na tri časti.
8)
V prvej stručne predstavujeme mechanizmus prejudiciálneho konania a existujúcu akademickú literatúru, ktorá sa venuje úlohe vnútroštátnych súdov. Druhá časť ponúka niekoľko zaujímavých informácií a čísel o činnosti slovenských súdov v rámci mechanizmu prejudiciálneho konania, a to aj v porovnaní s údajmi z iných členských štátov EÚ, čo slovenské dáta zasadzuje do širšieho kontextu. Ťažiskom článku je jeho tretia časť, ktorá svojou štruktúrou kopíruje tri štádiá konania o prejudiciálnej otázke. V prvom štádiu (fáza A) skúmame niekoľko kategórií, ako napríklad: kto a aké otázky predložil, povinnosť vnútroštátneho súdu obrátiť sa na Súdny dvor, úlohu strán sporu pri navrhovaní a vypracovaní otázky, ako aj to, či vnútroštátny súd vyjadril v otázke svoj právny názor. Následne sa stručne venujeme konaniu pred Súdnym dvorom (fáza B) a skúmame, či Súdny dvor reflektoval názor vnútroštátneho súdu a aký manévrovací priestor mu ponechal. Nakoniec sa vraciame na vnútroštátnu úroveň a v následnom rozhodnutí (fáza C) sa sústredíme na to, ako vnútroštátny súd implementoval závery Súdneho dvora vo svojom následnom rozhodnutí.1. Mechanizmus konania o prejudiciálnych otázkach a jeho tri fázy
Mechanizmus prejudiciálnych otázok umožňuje vnútroštátnym súdom predkladať Súdnemu dvoru
9)
žiadosti o výklad práva EÚ
10)
a - menej často - tiež otázky týkajúce sa platnosti práva EÚ.
11)
V rámci tohto mechanizmu môžeme "deľbu práce" medzi jednotlivých súdnych aktérov zhrnúť tak, že len Súdny dvor má právomoc vykladať (a prípadne tiež zrušiť) právo EÚ, zatiaľ čo vnútroštátne súdy majú za úlohu uplatňovať právo EÚ na konkrétne okolnosti jednotlivých prípadov.
12)
Vnútroštátne súdy tak spoločne so Súdnym dvorom zohrávajú kľúčovú úlohu v systéme európskeho súdnictva; aj preto ich Súdny dvor vo svojej rozhodovacej činnosti označil za
strážcov
(
guardians
) právneho poriadku EÚ.
13)
Akademická literatúra vnútroštátne súdy považuje za najdôležitejších aktérov pre efektivitu európskeho práva
14)
či za hráčov
v prvej línii
;
15)
predseda Súdneho dvora Koen Lenaerts ich dokonca v akademickom texte označil za symbolické
ruky
právneho poriadku EÚ.
16)
Úspech alebo neúspech hry, ktorú Súdny dvor na európskom kontinente rozohral, totiž nakoniec závisí v rozhodujúcej miere od toho, či sa vnútroštátne súdy nechajú zlákať, aby túto hru hrali tiež.
17)
V právnej vede aj v právnej praxi sa však význam vnútroštátneho rozmeru mechanizmu prejudiciálneho konania dlhodobo podceňuje. Zatiaľ čo rozhodnutia Súdneho dvora sú známe a čítané, rozhodnutia jeho vnútroštátnych justičných partnerov často vôbec nie je možné dohľadať. Všetci, ktorí sa zaujímajú o právo EÚ, dôverne poznajú zásady vyplývajúce zo známych rozsudkov, ako sú
Van Gend, Costa, Cassis de Dijon
alebo
Francovich
. Kto z nás ale vie, či spoločnosť Van Gend en Loos nakoniec vysúdila vrátenie cla, ktoré nikdy nemala na nemecko-holandskej hranici zaplatiť,
18)
či pán Flaminio Costa musel uhradiť účet za elektrinu spoločnosti E.N.E.L.,
19)
či spoločnosť Rewe-Zentral nakoniec doviezla na nemecký trh zásielku likéru Cassis de Dijon,
20)
alebo či pán Andrea Francovich vysúdil od Talianska náhradu škody za netransponovanú smernicu?
21)
Implementácia rozhodnutí Súdneho dvora na vnútroštátnej úrovni zostáva, žiaľ, stále nepreskúmanou témou a my máme len minimum informácií o tom, čo sa deje s rozhodnutiami po tom, ako sa konanie vráti ku vnútroštátnym súdom.
22)
Cieľom nášho výskumu je preto obrátiť pozornosť z Luxemburgu naspäť ku vnútroštátnym súdom a v rámci skúmania prejudiciálnych otázok sa zamerať nielen na rozhodovaciu činnosť Súdneho dvora (fáza B -
odpoveď
), ale aj na predkladacie uznesenia vnútroštátnych súdov (fáza A -
otázka
) a na rozhodnutia vnútroštátnych súdov po odpovedi Súdneho dvora (fáza C -
následné rozhodnutie
). Zatiaľ čo otázky vnútroštátnych súdov možno vo väčšine prípadov nájsť v databáze CURIA, následné rozhodnutia, žiaľ, v databáze nájdeme len výnimočne.V regióne strednej a východnej Európy sa úlohe vnútroštátnych súdov venoval predovšetkým Michal Bobek, ktorý hodnotil prácu súdov "nových" členských štátov najprv po štyroch rokoch od ich vstupu do EÚ,
23)
a potom opäť po prvom desaťročí ich členstva.
24)
V českom prostredí rozhodovaciu činnosť vnútroštátnych súdov ďalej skúmali Milan Žondra,
25)
Václav Stehlík a David Sehnálek,
26)
v slovenskom prostredí sa danej problematike venovala napríklad Martina Jánošíková
27)
a z maďarského prostredia pochádza štúdia autorov Martona Varju a Ernö Várnay.
28)
Bez väzby na konkrétne štáty skúmal Michal Bobek tiež otázku legitimity rozhodovacej činnosti Súdneho dvora očami vnútroštátnych súdov,
29)
ako aj úlohu vnútroštátnych súdov pri uplatňovaní práva EÚ v prípadoch, v ktorých nebola vznesená žiadna prejudiciálna otázka.
30)
Cieľom tohto článku je preskúmať, ako k mechanizmu prejudiciálnych otázok doposiaľ pristupovali slovenské vrcholné súdy, teda Ústavný súd, Najvyšší súd a Najvyšší správny súd. V nasledujúcej časti ponúkame štatistický prehľad rozhodovacej činnosti všetkých slovenských súdov, ale v podrobnejšej analytickej časti sa zameriavame len na rozhodovaciu činnosť slovenských vrcholných súdov. hoci sa nevyhýbame posúdeniu európskeho rozmeru tohto dialógu, osobitný dôraz kladieme práve na vnútroštátny rozmer prejudiciálneho konania. V článku vychádzame len z obsahovej analýzy skúmaných súdnych rozhodnutí, podobne ako postupovali Varju a Várnay v prípade maďarskej štúdie, a zatiaľ ju nedopĺňame o ďalšie metódy, ako napríklad rozhovory so sudcami, hoci to máme v budúcnosti v pláne. Považujeme totiž za dôležité najprv vysloviť závery založené na samotných textoch súdnych rozhodnutí, aby sme tieto závery mohli neskôr pomocou iných metód potvrdiť, vyvrátiť alebo upresniť.
2. Prejudiciálne otázky slovenských súdov v širšom kontexte
Účelom tejto časti je zasadiť aktivitu (všetkých) slovenských súdov do širšieho európskeho kontextu, a to predovšetkým s dôrazom na počty predbežných otázok v jednotlivých členských štátoch. Kvantitatívny pohľad na mechanizmus prejudiciálnej otázky predstavuje samozrejme len jeden z možných uhlov pohľadu.
31)
Ponúka však zaujímavú perspektívu a v kombinácii s ďalšími informáciami môže poskytnúť prvotné nahliadnutie do toho, ako mechanizmus prejudiciálnej otázky v jednotlivých štátoch funguje. V tejto časti sa venujeme nielen súdom vrcholným, ale všetkým slovenským súdom, ktoré porovnávame so súdmi ostatných členských štátov EÚ.Počas prvých 18 rokov členstva v EÚ predložili slovenské súdy celkom 71 prejudiciálnych otázok, z toho 33 prípadov je z oblasti súkromného práva, 27 prípadov z oblasti správneho práva, 10 prípadov z oblasti trestného práva a 1 prípad z oblasti ústavného práva. Pre porovnanie, české súdy v rovnakom období predložili Súdnemu dvoru 94 prejudiciálnych otázok, z toho 55 vecí z oblasti správneho práva, 37 súkromnoprávnych vecí, len 2 trestnoprávne veci a žiadnu vec v oblasti ústavného práva. Český ÚS sa totiž - na rozdiel od slovenského - zatiaľ do dialógu so Súdnym dvorom nezapojil.
32)
Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.
Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.
Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).
Vydanie Právny obzor 2/2025
