Synalagmatické záväzky a ich súdne uplatňovanie.

The article analyses the synalagmatic character of obligations and its heterogeneous legal regulation. it proposes an interpretation distinguishing between the synalagmatic character of obligations in general and the synalagmatic character of obligations from invalid and cancelled contracts. in the general regime of synalagmatic obligations it proposes to interpret the legal regulation so that a synalagmatic obligation is taken into account in the legal proceedings on the basis of an objection only. On the contrary, synalagmatic character of obligations from unjust enrichment can also be interpreted as a problem of substantive law - problem of determination of the scope of rendition of unjust enrichment. Procedural implications of the synalagmatic character of obligations from unjust enrichment can be explained by inclination to the enrichment "netting" theory.

V rímskom práve boli vzájomné záväzky strán vznikajúce zo zmlúv samostatné a na sebe nezávislé. Až neskôr, v čase klasického rímskeho práva, sa presadzoval názor, že je v rozpore s dobrou vierou, ak niekto žiada od druhej strany plnenie bez toho, aby sám plnil. Glosátori, resp. komentátori navrhovali chrániť dlžníka v tomto prípade prostredníctvom námietky . V priebehu 19. storočia sa ustálila kategória vzájomných zmlúv, z ktorých vznikala námietka nesplnenej zmluvy. Tieto záväzky sa označujú pojmom synalagmatické (z gréčtiny: výmena).

Synalagmatický záväzok predpokladá, že strany sú si navzájom veriteľmi a dlžníkmi, teda, že ide o vzájomný záväzok. Navyše, povinnosť jednej strany je účelovo spojená s povinnosťou druhej strany (záväzok jednej strany je účelom záväzku druhej strany) a strany sú si povinné plniť sebe a zároveň (nie postupne). Zo zákona alebo na základe dohody medzi zmluvnými stranami sa synalagmatický charakter právneho vzťahu a námietka nesplnenia môže vzťahovať aj na záväzky, ktoré nevznikli z jednej zmluvy. Pôjde spravidla o rôzne spojené alebo závislé zmluvy.¹⁾

Účel synalagmy a jej právnych následkov je dvojaký: oslobodiť zmluvnú stranu od povinnosti úverovať protistranu vlastným plnením, a dať zmluvnej strane k dispozícii prostriedok na presadenie povinnosti protistrany. Rovnako slúži synalagmatický charakter vo svojom prísnom chápaní aj hospodárnosti súdneho konania, keďže koncentruje dve protichodné povinnosti do jedného konania.

Rozlišujeme najmä medzi genetickou a funkcionálnou synalagmou. Pri genetickej synalagme jeden záväzok nevznikne bez toho, aby vznikol druhý. Neplatnosť jedného, prípadne zmena jeho osudu všeobecne vedie k neplatnosti druhého, resp. k podobnej zmene jeho osudu. Funkcionálna synalagma ovplyvňuje vymožiteľnosť nárokov zodpovedajúcim vzájomným záväzkom. Základným právnym následkom funkcionálnej synalagmatickej povahy záväzku je plnenie z ruky do ruky (§ 560 veta prvá slovenského Občianskeho zákonníka - ďalej len OZ, § 325 slovenského Obchodného zákonníka (ďalej len OBZ) a § 1911 českého Občianskeho zákonníka (ďalej len NOZ) a s tým spojená možnosť strán podať námietku nesplnenia ().

So synalagmatickým charakterom záväzku rovnako súvisí aj námietka anticipovaného nesplnenia - námietka strany povinnej plniť pred plnením protistrany v prípade, ak sa plnenie protistrany stane neistým (§ 560 veta druhá OZ, § 326 OBZ a § 1912 NOZ). Taktiež sa žiada spomenúť, že obava o nesplnenie zmluvnej povinnosti druhou stranou nemusí oprávniť len k (dočasnému) odmietnutiu vlastného plnenia, ale môže umožňovať aj odstúpenie od zmluvy (napríklad čl. III. 3:505 DCFR). Tieto úvahy však pre ďalší výklad necháme stranou a zacielime pozornosť len na funkcionálnu synalagmu, teda na podmienenosť vlastných plnení pri požiadavke plniť z ruky do ruky.

Právna úprava rozlišuje medzi synalagmou všeobecne, upravenou vo vzťahu k splneniu záväzku zo zmluvy (a osobitne vo vzťahu ku kúpnej zmluve) a synalagmou v rámci vyporiadania neplatných a zrušených zmlúv. Právna doktrína medzi účinkami, resp. vlastnosťami týchto dvoch "synalagiem" nerozlišuje. Je možné povedať, že doktrína synalagmatických záväzkov sa vytvorila pri aplikácii § 457 OZ a bola následne rozšírená aj na všeobecný režim zmluvných záväzkov. Už na tomto mieste je možné povedať, že judikatúra vo vzťahu k synalagmatickému charakteru záväzkov v zmysle § 560 OZ (§ 325 OBZ) je stále, na rozdiel od judikatúry k § 457 OZ, minimálna. Ďalší rozbor chceme koncentrovať práve na všeobecný režim synalagmatických záväzkov a len okrajovo sa budeme venovať osobitnej úprave synalagmy v prípade kúpnej zmluvy (§ 591 OZ a § 450 ods. 1 veta druhá OBZ).

I-----------------I----------------------------------------------------------I---------------------------I
I                 I Bežná synalagma ako inštitút všeobecného zmluvného práva I Neplatné a zrušené zmluvy I
I-----------------I----------------------------------------------------------I---------------------------I
I Slovenské právo I                 § 560 OZ / § 325 a 326 OBZ               I          § 457 OZ         I
I-----------------I----------------------------------------------------------I---------------------------I
I České právo     I                      § 1911 a 1912 NOZ                   I             nie           I
I-----------------I----------------------------------------------------------I---------------------------I

Zaujímavý je vzťah účinkov synalagmy, resp. námietky nesplnenia na splatnosť a na následky omeškania so splnením záväzku. Súhlasíme s názorom, že dlžník zo synalagmatického záväzku, ktorý namieta nedostatočnú ochotu veriteľa plniť jeho vlastný záväzok, nie je v omeškaní.