Aktívna legitimácia verejného ochrancu práv v judikatúre Ústavného súdu
SR.
JUDr.
Jana
Kanzelsberger
Externá doktorandka na Právnickej fakulte Trnavskej univerzity v
Trnave.
KANZELSBERGER, J.: Aktívna legitimácia verejného ochrancu práv v judikatúre ústavného súdu
SR. Právny obzor, 100, 2017, č. 2, s. 131 - 142.
Locus standi of the Ombudsman in the Constitutional Court SR case law.
This post
includes considerations of the application of the provisions of the ombudsman law in response to the
articles of the Constitution of the Slovak Republic governing the circle of those entitled to
initiate proceedings before the Constitutional Court, namely the locus standi of the Ombudsman. The
author in this issue focuses on examining the resolutions of the Constitutional Court of the Slovak
Republic in which the Constitutional Court decides on the adoption of the draft of the Ombudsman to
act because in recent months the application of these provisions and the Constitution regulating the
locus standi of the Ombudsman seems especially problematic in the context of petitions submitted to
the the Constitutional court by the Ombudsman. The Constitutional Court in those cases dealt with
the question of locus standi of the Ombudsman to initiate proceedings about the unity of the
legislation in the art. 125 paragraph. 1 of the Constitution.Key words:
Public Defender of Rights, consistency of legislation, active
legitimation, Constitutional Court, case - law, protection of fundamental rights and
freedomsNa základe praxe počas rokov existencie inštitútu verejného ochrancu práv v Slovenskej
republike, ale i v dôsledku názorov právnej teórie a vedy bol
ústavným zákonom č. 92/2006 Z.z. rozšírený okruh
subjektov oprávnených podať návrh na začatie konania pred ústavným súdom SR podľa
čl. 125 ústavy
o verejného ochrancu práv.
V zmysle čl. 130 ods. 1 písm. g) ústavy
touto kompetenciou, resp. oprávnením však verejný ochranca práv disponuje len za podmienky, že
uplatňovanie právnych predpisov, ktorých súlad namieta, môže ohroziť základné práva alebo
slobody, alebo ľudské práva a základné slobody
vyplývajúce z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a vyhlásila spôsobom ustanoveným zákonom. Oprávnenie verejného
ochrancu práv predložiť ústavnému súdu SR návrh na začatie konania podľa
čl. 125 ústavy bližšie upravuje aj
čl. 151a ods. 2, podľa ktorého verejný
ochranca práv môže predložiť Ústavnému súdu Slovenskej republiky návrh na začatie konania podľa
čl. 125, ak všeobecne záväzný právny predpis
.porušuje
základné právo alebo slobodu priznanú fyzickej osobe alebo právnickej
osobeÚstavná úprava tejto kompetencie je často kritizovaná, nakoľko rozdielnou formuláciou
čl. 130 ods. 1 písm. g) a
čl. 151a ods. 2 vzniká nesúlad, ktorý je
predmetom častých diskusií. V zmysle čl. 151a ods.
2 "
verejný ochranca práv môže predložiť Ústavnému súdu Slovenskej republiky návrh na
začatie konania podľa čl. 125, ak všeobecne
záväzný právny predpis porušuje základné právo alebo slobodu priznanú fyzickej osobe alebo
právnickej osobe.".
Kým čl. 151a ods. 2 implicitne
vyžaduje porušenie základného práva alebo slobody, v
čl. 130 ods. 1 písm. g) zákonodarca
stanovil, že na podanie návrhu na začatie konania o súlade právnych predpisov pred ústavným súdom SR
postačuje iba obava či predpoklad, že základné práva a slobody budú ohrozené.
Na posúdenie skutočnosti, ktoré z týchto ustanovení sa zvolí za ústavný základ tejto
právomoci verejného ochrancu práv, je potrebné použiť extenzívny výklad. Teda uplatnením
čl. 130 ods. 1 písm. g) sa dosiahne aj účel
čl. 151a ods. 2, čo v opačnom prípade nemožno
tvrdiť. Podporou tohto názoru je aj znenie čl. 151a
ods. 6 ústavy, ktorý odkazuje na § 21 ods. 3
zákona