Aktívna legitimácia verejného ochrancu práv v judikatúre Ústavného súdu SR.

This post includes considerations of the application of the provisions of the ombudsman law in response to the articles of the Constitution of the Slovak Republic governing the circle of those entitled to initiate proceedings before the Constitutional Court, namely the locus standi of the Ombudsman. The author in this issue focuses on examining the resolutions of the Constitutional Court of the Slovak Republic in which the Constitutional Court decides on the adoption of the draft of the Ombudsman to act because in recent months the application of these provisions and the Constitution regulating the locus standi of the Ombudsman seems especially problematic in the context of petitions submitted to the the Constitutional court by the Ombudsman. The Constitutional Court in those cases dealt with the question of locus standi of the Ombudsman to initiate proceedings about the unity of the legislation in the art. 125 paragraph. 1 of the Constitution.

Na základe praxe počas rokov existencie inštitútu verejného ochrancu práv v Slovenskej republike, ale i v dôsledku názorov právnej teórie a vedy bol ústavným zákonom č. 92/2006 Z.z. rozšírený okruh subjektov oprávnených podať návrh na začatie konania pred ústavným súdom SR podľa čl. 125 ústavy V zmysle čl. 130 ods. 1 písm. g) ústavy touto kompetenciou, resp. oprávnením však verejný ochranca práv disponuje len za podmienky, že uplatňovanie právnych predpisov, ktorých súlad namieta, vyplývajúce z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a vyhlásila spôsobom ustanoveným zákonom. Oprávnenie verejného ochrancu práv predložiť ústavnému súdu SR návrh na začatie konania podľa čl. 125 ústavy bližšie upravuje aj čl. 151a ods. 2, podľa ktorého .

Ústavná úprava tejto kompetencie je často kritizovaná, nakoľko rozdielnou formuláciou čl. 130 ods. 1 písm. g) a čl. 151a ods. 2 vzniká nesúlad, ktorý je predmetom častých diskusií. V zmysle čl. 151a ods. 2 "

Kým čl. 151a ods. 2 implicitne vyžaduje porušenie základného práva alebo slobody, v čl. 130 ods. 1 písm. g) zákonodarca stanovil, že na podanie návrhu na začatie konania o súlade právnych predpisov pred ústavným súdom SR postačuje iba obava či predpoklad, že základné práva a slobody budú ohrozené.

Na posúdenie skutočnosti, ktoré z týchto ustanovení sa zvolí za ústavný základ tejto právomoci verejného ochrancu práv, je potrebné použiť extenzívny výklad. Teda uplatnením čl. 130 ods. 1 písm. g) sa dosiahne aj účel čl. 151a ods. 2, čo v opačnom prípade nemožno tvrdiť. Podporou tohto názoru je aj znenie čl. 151a ods. 6 ústavy, ktorý odkazuje na § 21 ods. 3 zákona