Vyhľadávanie v online časopise
Online časopis
K vybraným otázkam nariaďovania zabezpečovacích opatrení a ich vzťah k insolvenčnej situácii dlžníka
Autor sa v príspevku venuje implementácii inštitútu zabezpečovacieho opatrenia do civilného procesu. Zdôrazňuje najmä potrebu ekonomického a praktického pohľadu na právne pravidlá, ktoré jeho aplikáciu ovplyvňujú. Naznačuje množstvo otázok, ktoré jeho spájanie so záložným právom vyvoláva. Zabezpečovacie opatrenia zároveň porovnáva s podobnými inštitútmi v nemeckom a švajčiarskom práve. Nastoľuje otázku posudzovania nariadeného zabezpečovacieho opatrenia ako zabezpečovacieho opatrenia na účely insolvenčných konaní. Argumentáciou dospieva k záveru, že zabezpečovacie opatrenie sa na insolvenčnej podstate dlžníka voči iným veriteľom nepresadzuje.
In the contribution, the author deals with the implementation of the institute of security measure in the civil process. It particularly emphasizes the need for an economic and practical view of the legal rules that affect its application. It indicates the number of questions that its association with the lien raises. At the same time, he compares the security measures with similar models in German and Swiss law. He also raises the question of assessing the ordered security measure as a security measure for the purposes of insolvency proceedings. By argumentation, he comes to the conclusion that the security measure is not to be enforced against other creditors based on the debtor’s insolvency.
MALIAR, M.: K vybraným otázkam nariaďovania zabezpečovacích opatrení a ich vzťah k insolvenčnej situácii dlžníka; Justičná revue, 75, 2023, č. 3, s. 351 – 365.
Kľúčové slová: úpadok, zabezpečovacie opatrenie, Arrest, dodatočné zabezpečenie, záložné právo, uchopenie majetku, zmrazenie.
Key words: insolvency, security measure, Arrest, additional security, lien, seizure of property, freeze.
Právne predpisy/legislation: zákon č. 7/2005 Z. z., zákon č. 160/2015 Z. z., zákon č. 40/1964 Zb.
1 Úvodom
Rekodifikácia civilného procesu v roku 2015 priniesla do právneho poriadku implementáciu dôležitých procesných inštitútov, cielených najmä na zníženie transakčných nákladov
1)
strany, ktorá sa domáha priznania svojho práva. Medzi týmito inštitútmi sa vyníma zabezpečovacie opatrenie. Sústredenému pozorovateľovi nemôže ujsť, že v slovenskej verzii je zabezpečovacie opatrenie v legislatívnom vyjadrení poňaté značne všeobecne a preto rozhodovanie o ňom bude predstavovať určitú výzvu. Osobitné otázky pre judikatúru stavia insolvenčná situácia niektorej zo strán, špecificky toho, koho majetkovej podstaty sa zabezpečovacie opatrenie týka. To platí nielen pre súd, ktorý zabezpečovacie opatrenie nariadil, ale aj pre súd, ktorý insolvenčné, prípadne predinsolvenčné konanie vedie. Nie je úplne zrejmé, ktorý z nich vyrieši právnu otázku, ktorá nie je legislatívne vyriešená jednoznačne a síce, či sa zabezpečovacie opatrenie voči iným veriteľom dlžníka presadí tak, že založí prioritu na uspokojenie nároku veriteľa, ktorý sa zabezpečovacieho opatrenia domohol. Aktu použijeme špecifické pojmoslovie insolvenčného práva, v hre je tzv. právo veriteľa na oddelené uspokojenie.Pri našich úvahách budeme vychádzať z dvoch predpokladov.
Podľa prvého z nich, všeobecne koncipované inštitúty, aplikované veľkým počtom súdov a sudcov, môžu mať potenciál zvyšovať právnu neistotu. Tento stav budeme vnímať prinajmenej dovtedy, kým nedôjde k podrobnejšiemu vyjasneniu predpokladov ich aplikácie, resp. kým trhoví aktéri riziká z ich existencie neabsorbujú. Inak povedané, novou legislatívou cielené zníženie transakčných nákladov môže, minimálne dočasne, mať aj opačný efekt.
Druhý predpoklad vychádza z toho, že účinky insolvenčného práva sa neobmedzujú len na obdobie po zistení úpadku dlžníka (súdom). Niektorým z účinkov je opodstatnené priznať predbežný účinok (nem. e Vorwirkung). O predbežnom účinku insolvenčných pravidiel prebieha, minimálne v nemeckej judikatúre, dôležitá diskusia.
2)
Koncept predbežného a postupného presadzovania sa právnych pravidiel vopred nie je neznámy ani právu Európskej únie. Súdny dvor už vo veci
Mangold
3)
ukázal, že predbežný účinok niektorých pravidiel môže existovať, hoci išlo o smernicové pravidlá. Nevyhol sa následnej kritike.
4)
Ak by sme sa na účinky zistenia úpadku dlžníka pozerali tradičným (normatívnym) spôsobom, ustálili by sme, že im nemožno priznať žiaden predbežný účinok, ibaže ho zákon výslovne predvída. Túto spätnú extenziu účinkov zákon výslovne predvída viac-menej len pri Pauliánskych žalobách.
5)
Sme však presvedčení, že pri účinkoch zistenia úpadku je potrebné používať najmä ekonomickú analýzu práva a účelový výklad právnych pravidiel. Pri ekonomickej analýze práva sú vnímateľné vzájomné vzťahy veriteľov už v okamihu úpadku dlžníka, ich extenzia sa tiahne dokonca už do situácie hroziaceho úpadku dlžníka.
6)
Pôvod tohto pohľadu nájdeme v americkom insolvenčnom práve. S veľkou mierou zjednodušenia tak na vznik insolvenčnej podstaty môžeme nahliadať podobnou optikou ako na vznik právnickej osoby.
7)
Vzniku bude prirodzene predchádzať tradične založenie. V našich predstavách si založenie typicky spájame s nejakým formálnym aktom, akým je napr. podpísanie spoločenskej zmluvy. V prípade insolvenčnej podstaty sa však žiadneho formálneho aktu nedočkáme. Práve naopak, je typické, že správca prvky zakladateľského dokumentu v spolupráci so správcom dopĺňa.
8)
Túto ideu sme vyjadrili už skôr, pričom za zaväzovací dôvod pre zaviazanie ešte pred zistením úpadku sme považovali kvázi-kontrakt.
9)
Táto idea bude ovplyvňovať aj naše úvahy, pokiaľ ide špecificky o zabezpečovacie opatrenia.Viac svetla do vzťahu zabezpečovacích opatrení a úpadku dlžníka priniesol nedávno tretí senát Ústavného súdu SR.
a teda aj na "pokus konštruovať argumenty sociálneho účelu zabezpečovacích opatrení".
10)
Na jeho stručnú argumentáciu nadviažeme a pokúsime sa ju obohatiť. Podľa nás, vedie k adekvátnym záverom. Dovolíme si zároveň priniesť praktické riešenia pre otázky, na ktoré v akademickom komentári
11)
snáď len nezostal priestor. Zároveň tým nadviažeme na skoršiu diskusiu o zabezpečovacích opatreniach,
12)
13)
Pomôžeme si pritom najmä nemeckou a švajčiarskou právnou úpravou, ktoré s porovnateľnými inštitútmi pracujú dlhodobo.2 Vybrané otázky nariaďovania zabezpečovacích opatrení
2.1 Subjekty
Ak sa detailne zaoberáme predpokladmi pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, prvé, čo vytvára dôvod na zamyslenie, je použitá terminológia. Pri označení procesných strán sú použité pojmy veriteľ a dlžník. Ide o pojmy, ktoré sú typicky vyhradené normám civilného práva hmotného, a preto je ich použitie prekvapivé. Bolo by snáď možné namietať, že tieto pojmy používa aj insolvenčná legislatíva, avšak tá na to môže mať adekvátny dôvod. Pravidlá inkorporované v insolvenčnej legislatíve nie sú výlučne procesné, ale ako sme naznačili už v úvode, opisujú vzťahy k (ekonomickej) štruktúre, ktorá sa zvykne označovať konkurznou (insolvenčnou) podstatou. Pri neodkladných opatreniach sa pre označenie strany, ktorá sa jeho nariadenia domáha, používa všeobecnejší a adekvátnejší pojem navrhovateľ. Označenie protistrany ostáva zahmlené. Právna prax tu tak bude zrejme ešte dlho zotrvávať na pojmoch navrhovateľ a odporca, no domnievame sa, že pre potreby neodkladných a zabezpečovacích opatrení mohli ostať zachované.
Vysvetlenie nedostatku označenia protistrany pri neodkladných opatreniach môže spočívať v tom, že úmyslom zákonodarcu bolo pripustiť nielen neodkladné opatrenia s účinkami
in personam
, ale aj s účinkami
erga omnes
. Aj keby to tak nebolo, možno sa inšpirovať P. Holländerom:
14)
"
Interpret môže zákonu rozumieť lepšie, než mu rozumel jeho tvorca...".
S rozhodnutiami súdov so všeobecnými účinkami sa stretávame skôr sporadicky. Ich vydávanie je typické napríklad pre insolvenčné konania. Zverejnené rozhodnutie o vyhlásení konkurzu, povolení reštrukturalizácie, pôsobia cez účinky vymedzené vo všeobecnom predpise o konkurznom konaní práve týmto spôsobom. Nevidíme dôvod, pre ktorý by rozhodnutia s takýmito účinkami neboli predstaviteľné aj mimo insolvenčných konaní.
Úvaha o možnosti nariaďovania neodkladných opatrení so všeobecnými účinkami cez normy všeobecného civilného procesu môže mať jeden technický nedostatok, ktorý bude potrebné prekonať. Ide o oboznámenie "
omnes
" s rozhodnutím. Na ten účel by mohlo slúžiť doručovanie verejnou vyhláškou,
15)
resp. výslovnejšie legislatívne uchopenie pravidla pre možnosť oprávneného účinne oboznámiť s obsahom rozhodnutia každého, koho sa môže týkať. V niektorých situáciách by to bola cesta ako zamedziť zásahu do absolútnych práv.
16)
Pri zabezpečovacom opatrení nie je vylúčené, že navrhovateľom bude osoba, ktorá v skutočnosti (t. j. podľa hmotného práva) veriteľom nie je. Pre súd to však nebude jednoduché zistiť, keďže dokazovanie bude obmedzené.
17)
Aj keď procesné pravidlá predpokladajú možnosť rozhodnúť o nariadení zabezpečovacieho opatrenia
ex parte
, domnievame sa, že by takýto postup mal byť východiskovou úvahou súdu len výnimočne. Nedostatok skutkových tvrdení protistrany na prvom stupni je podkladom pre úvahu o nevyhnutnosti viesť dokazovanie odvolacím súdom. Rozsah dokazovania pritom značne limituje pravidlo podľa § 329 ods. 2 Civilného sporového poriadku
18)
(ďalej len "CSP"). Ak odvolací súd nechce voči dlžníkovi pôsobiť ako ten, kto podporuje vznik situácií a la Hlava XXII, nezostane mu nič iné ako takto vyjadrenú zásadu teleologicky redukovať. V opačnom prípade by protistrana síce formálne mohla podať odvolanie, ale ňou uvádzané skutočnosti či predložené dôkazy by nemohli ovplyvniť odvolací súd, keďže pojem stav by sa mal vykladať (sic!) ako "procesný" stav. To však zjavne nie je účelom. Skôr došlo k mechanickému prevzatiu textácie z § 217 ods. 1 CSP,
19)
kde sa však toto pravidlo uplatňuje v inom stave presadenia sa práv na súdnu ochranu jednotlivých procesných strán.Pravidlo, že úvaha odvolacieho súdu pri neodkladnom/zabezpečovacom opatrení má byť limitovaná (hmotnoprávne existujúcimi)
skutkovými okolnosťami, ktoré existovali v čase rozhodovania súdu prvého stupňa
, by však malo byť presadzované. Minimálne tak bude možné rozlíšiť obsah posudzovania návrhu na zrušenie neodkladného/zabezpečovacieho opatrenia a odvolaním proti nariadeniu. Zamedzí sa tak potenciálne súčasnému posudzovaniu tých istých skutočností súdom prvého stupňa a odvolacím súdom.Ak sa vrátime k pojmom veriteľ a dlžník, domnievame sa, že ich bude potrebné vnímať širšie ako by zodpovedalo pojmom "obligačný" veriteľ, resp. "obligačný" dlžník. Možnosť efektívne sa domáhať nariadenia zabezpečovacieho opatrenia by nemala byť upretá veriteľovi ani pokiaľ ide o majetok náhradného dlžníka napr. ručiteľa. Aj ručiteľ môže mať tendenciu nakladať s majetkom tak, že dochádza k poškodeniu majetkových záujmov veriteľa/veriteľov. Staršie závery Najvyššieho súdu ČR
20)
môžu byť v tejto otázke inšpiratívne.Na dôvažok je potrebné uviesť, že zabezpečovacie opatrenie nie je koncepčne spojené so súkromnoprávnymi normami. Preto ho, zrejme, nebude možné obmedziť len na súkromno-právne vzťahy. Návrh na zabezpečovacie opatrenie sa môže týkať aj majetku osoby, ktorá na území Slovenskej republiky nemá bydlisko alebo sídlo, pričom právomoc, keďže ide o rozhodnutie predbežnej povahy, môže byť založená na čl. 31 Nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 z 22. decembra 2000 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach,
21)
čo už v minulosti nerozporoval ani Ústavný súd SR.
22)
Samotná skutočnosť, že dlžník má bydlisko alebo sídlo v zahraničí, však ako samostatný dôvod na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nepostačuje.
23)
2.2 Pohľadávka
Účastníci trhovej výmeny vstupujú do vzájomnej interakcie ohľadom ekonomických statkov, ktoré môžu mať peňažnú alebo nepeňažnú povahu. Výslovne vyjadrená možnosť domôcť sa zabezpečovacieho opatrenia len vo vzťahu k peňažným pohľadávkam sa preto javí ako pomerne úzka. O to viac, ak zvážime, že zmluvné strany často kontrahujú aj ohľadom nepeňažných plnení, ktoré sú zastupiteľné. To by mohlo viesť k záveru, že strana, ktorá má poskytnúť peniaze, je vo výhode v porovnaní so stranou, ktorá má dodať tovar alebo poskytnúť službu.
Nemecký zákonodarca je p
Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.
Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.
Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).
Vydanie Justičná revue 3/2023
