Právny portál určený širokej odbornej verejnosti

Online časopis

Používanie umelej inteligencie pri výbere zamestnancov z perspektívy GDPR

ŽUĽOVÁ, J.: Používanie umelej inteligencie pri výbere zamestnancov z perspektívy GDPR; Justičná revue, 73, 2021, č. 1, s. 30 - 39.
I Úvod
JIM, MYA, WATSON, VERA. Nie, nejde o víťazov tohtoročných rebríčkov mien pre deti. Sú to chatboti.
1)
Virtuálne, konverzačné roboty s umelou inteligenciou, používané na výber potenciálnych zamestnancov. Ide o praktiku, ktorá je známa už aj slovenským HR špecialistom a zamestnanci si mohli vyskúšať pracovné pohovory napríklad s IBM Watson Asistentom v spoločnosti ŠKODA AUTO. Ako hlavná výhoda zapojenia umelej inteligencie do tohto procesu je prezentovaná rýchlosť najímania vhodných zamestnancov.
2)
Umelá inteligencia preberá rutinné a opakujúce sa aspekty práce personalistov, ale dokáže aj viac. V závislosti od modelu softvér umelej inteligencie uskutoční skríning doručených životopisov, vykoná selekciu najvhodnejších kandidátov, vypomôže s profilovaním uchádzačov, naplánuje a dohodne osobný pracovný pohovor, prípadne sám komunikuje s vybranými uchádzačmi, overí ich schopnosti, či odpovie na ich otázky týkajúce sa bežnej prevádzky zamestnávateľa. Vo väčšine týchto prípadov je umelá inteligencia založená na strojovom učení.Stroj sa učí sám pomocou poskytnutej metódy učenia, napríklad má definované prípady so správnymi odpoveďami/reakciami a trénuje priraďovanie. V systémoch na vyhľadávanie potenciálnych zamestnancov pozostáva taký tréningový set z charakteristík všetkých predchádzajúcich uchádzačov (vek, vzdelanie, zručnosti, predchádzajúce zamestnania...), ktoré sú následne párované s opisom úspešného uchádzača o zamestnanie, resp. s iným ukazovateľom, ako napr. žiadúcim pracovným výkonom zamestnanca. Tréningové sety môžu byť pritom poskytnuté, vopred nahraté, alebo si ich umelá inteligencia obstará sama, napr. skríningom relevantného digitálneho obsahu zo sociálnych sietí. Výsledkom sú predikcie. Ak sa vlastnosti nového uchádzača v čo najväčšej miere zhodujú s vlastnosťami uchádzača, ktorý pracovné miesto získal, je veľmi pravdepodobné, že jeho žiadosť o prijatie do zamestnania bude vyhodnotená kladne.
Záleží na možnostiach zamestnávateľa, či umelá inteligencia pri výbere zamestnancov bude priamo šitá na jeho potreby, alebo si zakúpi produkt tretej strany. Nie sú to však len prevádzkové požiadavky, ktoré je potrebné riešiť. Rovnako dôležité je vziať na zreteľ interakcie medzi človekom a umelou inteligenciou, vyúsťujúce do právnej roviny. Použitie umelej inteligencie pri výbere zamestnancov nevyhnutne zahŕňa spracúvanie osobných údajov. Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady EÚ č. 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica č. 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov, ďalej len GDPR), reaguje na expanziu rôznych technológií, vrátane tých, ktoré sú používané na analyzovanie údajov a vyvodzovanie záverov. Aj keď GDPR sa výslovne o umelej inteligencii nezmieňuje, viacero ustanovení je použiteľných, resp. bude nevyhnutné ich použiť pri zavádzaní umelej inteligencie. Považujeme za žiaduce sa touto problematikou bližšie zaoberať. Cieľom článku je predstaviť aplikačný a koncepčný rámec GDPR pri použití umelej inteligencie v rámci výberu zamestnancov a poskytnúť tak zamestnávateľom (prevádzkovateľom) niekoľko usmernení k tomu, aby nasadenie umelej inteligencie v týchto prípadoch bolo v súlade s GDPR.
II Teoretické východiská - profilovanie a výlučne automatizované spracúvanie
Umelá inteligencia umožňuje profilovanie a automatizované rozhodovanie, resp. väčšina profilovania a automatizovaného rozhodovania sa v súčasnosti uskutočňuje za pomoci umelej inteligencie. GDPR na svoje účely definuje profilovanie v čl. 4 bode 4 ako
akúkoľvek formu automatizovaného spracúvania osobných údajov, ktoré pozostáva z použitia týchto osobných údajov na vyhodnotenie určitých osobných aspektov týkajúcich sa fyzickej osoby, predovšetkým analýzy alebo predvídania aspektov dotknutej fyzickej osoby súvisiacich s výkonnosťou v práci, majetkovými pomermi, zdravím, osobnými preferenciami, záujmami, spoľahlivosťou, správaním, polohou alebo pohybom.
3)
Ak sa výber zamestnancov uskutočňuješ použitím umelej inteligencie, už z povahy veci vyplýva, že pôjde o automatizované spracúvanie osobných údajov (prvý definičný znak profilovania), keďže sa na spracovateľskú operáciu využíva výpočtová technika. Prítomný je aj druhý definičný znak profilovania a to, že spracúvané osobné údaje sú použité na vyhodnocovanie osobných aspektov týkajúcich sa fyzických osôb. Proces výberu zamestnancov smeruje k posudzovaniu a vyhodnocovaniu vhodnosti osoby na obsadzované pracovné miesto. Posúdenie výberu zamestnancov s použitím umelej inteligencie ako profilovania prináša nutnosť reagovať na práva dotknutej osoby, ktoré jej GDPR priznáva v súvislosti s profilovaním (pozri aj IV. časť článku).
Pre nasadenie umelej inteligencie pri výbere zamestnancov v súlade s GDPR je najrelevantnejší čl. 22 GDPR. GDPR v citovanom článku pracuje s konceptom
rozhodovania, založenom výlučne na automatizovanom spracúvaní
. Ide o to, že
"dotknutá osoba má právo na to, aby sa na ňu nevzťahovalo rozhodnutie, ktoré je
ad 1)
založené výlučne na automatizovanom spracúvam', vrátane profilovania, a ktoré má
ad 2)
právne účinky, ktoré sa jej týkajú alebo ju podobne významne ovplyvňujú."
Tento článok je v odbornej literatúre
4)
vykladaný tak, že platí zákaz rozhodovania, založený výlučne na automatizovanom spracúvaní, vrátane profilovania, pokiaľ z tohto zákazu neexistuje výnimka. Je úlohou zamestnávateľa, ktorý sa rozhodne pre využitie umelej inteligencie pri výbere zamestnancov, aby sám zhodnotil, či sa na jeho situáciu vzťahuje alebo nevzťahuje pôsobnosť čl. 22 GDPR.
K
ad 1)
- o výlučne automatizovanom spracúvaní môžeme hovoriť vtedy, ak konečné rozhodnutie nie je ovplyvnené žiadnym ďalším faktorom, ktorý by vzala do úvahy ľudská bytosť. Ak v úvode spomínaní chatboti sú jediní, ktorí rozhodujú o prijatí, či neprijatí uchádzača o zamestnanie a výsledky sú prijaté dozerajúcou osobou, prevádzkovateľ spracúva osobné údaje v režime čl. 22 GDPR, čiže ide o rozhodovanie založené na výlučne automatizovanom spracúvaní. Avšak v prípade, že sú tieto systémy umelej inteligencie používané iba ako nástroj na podporu rozhodovania pre personalistov, ktorí sú v končenom dôsledku za rozhodnutie zodpovední, rozhodujú o merite každého prípadu a autonómne rozhodujú o tom, či prijať alebo zamietnuť návrhy systému, tak nepôjde o rozhodovanie založené výlučne na automatizovanom spracúvaní. Problematický sa nejaví len výklad
výlučnosti
automatizovaného spracúvania, ale tiež výklad toho, či je zakázané len také rozhodovanie založené na výlučne automatizovanom spracúvaní, ktoré zahŕňa aj profilovanie alebo profilovanie je len voliteľnou súčasťou rozhodnutí založených na výlučne automatizovanom spracúvaní. Podľa odbornej literatúry, nevyhnutnosť profilovania potvrdzuje recitál č. 71 GDPR.
5)
Prikláňame sa však k inému výkladu, keď čiarka oddeľujúca "spracovanie" a "vrátane profilovania" naznačuje, že profilovanie nemusí byť nevyhnutnou súčasťou rozhodovania založeného výlučne na automatizovanom spracúvaní.
K
ad2)
- rozhodnutie má právne účinky, ktoré sa dotknutej osoby týkajú, alebo ju podobne významne ovplyvňujú vtedy, ak spôsobuje vznik, zmenu, zánik práv alebo povinností
Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.

Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.

Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).