Všeobecné ustanovenia o konaní pred Ústavným súdom. Kritické poznámky k novému zákonu. (II.)

. (II.) The authors analyse critically the General Provisions (GP) of the New act on the Constitutional Court which becomes legally binding from the 1 March 2019. The purpose of the GP shall be to simplify and make more effective the whole procedure before the Constitutional Court. There are several reasons why this aim has not been achieved. The legislative process suffered from the severe flaws. Provisions concerning a proposal of initializing of proceedings and other submissions are unclear. The position of the parties and their representatives including participating parties is not very stable. authors express some doubts on impartiality of judges in relation to their political past. They criticize the lack of consequences of a procedural decision by which the proposal of initializing is rejected only for the reason that in favour of it have voted less than seven judges. Finally, a supporting application of Civil Dispute Code is not enough for a proper functioning of the Constitutional Court.

Nový zákon o ústavnom súde (zákon č. 314/2018 z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov - ďalej len nový zákon o ústavnom súde) obsahuje v piatej časti všeobecné ustanovenia o konaní pred Ústavným súdom Slovenskej republiky (ďalej len ústavný súd). Kopíruje tak historicky prvú právnu reglementáciu konania pred ústavným súdom, ktorá tiež upravovala všeobecné ustanovenia týkajúce sa konania. vzhľadom na počet ustanovení išlo o pomerne stručnú právnu úpravu (§ 18 až 36a zákona č. 38/1993 z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov, ďalej len zrušený zákon o ústavnom súde).

Nový zákon o ústavnom súde upravuje všeobecné pravidlá postupu a rozhodovania ústavného súdu v 41 ustanoveniach. Otázka je, či masívne rozšírená úprava všeobecných noriem procesného práva v konaní pred ústavným súdom je koncipovaná tak, aby prispela k účinnejšej ochrane ústavnosti alebo stále máme do činenia s viacerými otáznikmi, ktoré vyžadujú odpovede na úrovni zákonodarcu.

Sústredíme sa nielen na analýzu prijatého textu, ale aj na to, do akej miery všeobecné ustanovenia o konaní nového zákona o ústavnom súde reflektujú judikatúru ústavného súdu, prípadne poznatky a odporúčanie právnej doktríny.

Podľa § 4 ods. 4 zákona č. 400/2015 z. z. o tvorbe právnych predpisov a o zbierke zákonov Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 310/2016 z. z. (ďalej len zákon o tvorbe právnych predpisov) do právneho predpisu sa nepreberá ustanovenie iného právneho predpisu, ale použije sa odkaz na tento právny predpis alebo na priamo záväzný právny akt Európskej únie.

V časti nového zákona o ústavnom súde, týkajúcej sa všeobecných ustanovení o konaní pred ústavným súdom, nájdeme viaceré ustanovenia, ktoré sú úplne zhodné s ustanoveniami Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP). Napríklad § 38 ods. 1, 2, 39 ods. 1, 2, § 40, § 44, § 49 ods. 1 nového zákona o ústavnom súde majú rovnaké znenie ako § 155 ods.1, 2, § 123 ods. 1, § 124 ods. 1, § 125, § 126 ods. 1, § 127 ods. 2 CSP.

Vzniká otázka, aký účel má odkaz na CSP v § 62 nového zákona o ústavnom súde, podľa ktorého, ak tento zákon v piatej časti alebo šiestej časti neustanovuje inak a povaha veci to nevylučuje, vzťahuje sa na konanie pred ústavným súdom podľa povahy veci primerane CSP.

Ani z dôvodovej správy sa nedá zistiť, prečo nepostačovalo na podporné použitie CSP ustanovenie § 62 nového zákona o ústavnom súde, ale zvolila sa, v podstate zákonom o tvorbe právnych predpisov zakázaná metóda doslovného prevzatia niektorých ustanovení CSP. Ich opakovanie, doslovné alebo len s nepatrnými odlišnosťami, zakladá domnienku, že úpravu v novom zákone o ústavnom súde treba vykladať a používať inak než v konaní pred sporovými súdmi. z toho dôvodu sa nazdávame, že najvhodnejším spôsobom riešenia tejto výkladovej ťažkosti by bolo vypustenie ustanovení, ktoré doslova opakujú CSP, a nahradiť ich odkazom, tak ako to požaduje § 4 ods. 4 zákona o tvorbe právnych predpisov.

Zákon o tvorbe právnych predpisov nebol dodržaný ani v súvislosti s dôvodovou správou nového zákona o ústavnom súde. Podľa § 7 ods. 2 zákona o tvorbe právnych predpisov dôvodová správa sa člení na všeobecnú časť a osobitnú časť. O