Právny portál určený širokej odbornej verejnosti

Online časopis

Náhrada mzdy za nevyčerpanú dovolenku pri neplatnom skončení pracovného pomeru

Príspevok za pomoci rozhodnutia Súdneho dvora EÚ kriticky poukazuje na slovenskú hmotnoprávnu úpravu i súdnu prax, v intenciách ktorej zamestnanec nemá právo na náhradu za nevyčerpanú platenú dovolenku za kalendárny rok za obdobie od rozviazania pracovného pomeru do opätovného nastúpenia do zamestnania, ak sa preukáže, že s ním bol neplatne skončený pracovný pomer.

Náhrada mzdy pri neplatnom skončení pracovného pomeru
Právo
1)
na náhradu mzdy v dôsledku neplatného rozviazania pracovného pomeru jednostranným právnym úkonom z iniciatívy zamestnávateľa je v zmysle § 79 ods. 1 ZP
2)
naviazané na oznámenie zamestnanca, že trvá na ďalšom zamestnávaní. Predpokladom vzniku je nesplnenie povinnosti zamestnávateľa prideľovať prácu podľa § 47 ods. 1 písm. a) ZP, až kým neumožní zamestnancovi pokračovať v práci, resp. do súdneho vyriešenia sporu o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru.
Zamestnancovi patrí náhrada mzdy v sume jeho priemerného zárobku zisteného podľa § 134 ZP. Účel náhrady ostáva nemenný už od kodifikácie pracovného práva na našom území v roku 1965. Ide nielen o zadosťučinenie pre zamestnanca, ale aj o postih zamestnávateľa, ktorý svojvoľne skončil pracovný pomer.
3)
Sankčná povaha neskôr ustupuje a po uplynutí 12 mesiacov môže súd na žiadosť zamestnávateľa náhradu mzdy primerane znížiť, prípadne nepriznať.
4)
Hoci § 79 ods. 2 ZP neponúka konkrétny návod na moderáciu, najvyšší súd už doplnil, že k zníženiu/nepriznaniu môže dôjsť "
len výnimočne, a to v prípadoch, ak výkon práva na náhradu mzdy z neplatného skončenia pracovného pomeru zaručeného ustanovením § 79 ods. 1 ZP by bol v rozpore s dobrými mravmi v zmysle čl. 2 ZP
"
5)
. Napriek tomu, že išlo o interpretáciu znenia účinného do 31. augusta 2007, je kritérium výnimočnosti stále využiteľné.
Náhrada mzdy je od 1. januára 2013 obmedzená na 36 mesiacov, pričom maximálna hranica sa neuplatní, iba ak ide o zamestnanca -
whistleblowera
na základe zákona č. 54/2019 Z.z. o ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti.
6)
Aj keď úmysel zákonodarcu nie je možné z dôvodovej správy odhaliť ani len implicitne, trojročný limit má slúžiť na to, aby zamestnávateľovi pomohol lepšie predvídať výšku eventuálnej kompenzácie pri prepustení zamestnanca bez platného dôvodu. Sudca nemôže, a to ani pri zvážení všetkých okolností prejednávaného sporu, priznať náhradu mzdy, ktorú by považoval za spravodlivú. Zastropovanie náhrady mzdy môže preto potenciálne narážať na požiadavku vhodnosti v intenciách čl. 24 písm. b) Európskej sociálnej charty
7)
a predovšetkým čl. 10 Dohovoru Medzinárodnej organizácie práce o skončení zamestnania z podnetu zamestnávateľa č. 158 z roku 1982.
8)
Na druhej strane citované medzinárodné zmluvy ustanovenie hornej hranice explicitne nevylučujú a zmluvným štátom ponechávajú určitú mieru voľnej úvahy pri tvorbe legislatívy.
Ustanovenie § 79 ZP je zaradené do dielu s označením Nároky z neplatného skončenia pracovného pomeru. Takto označený súbor paragrafov reguluje práva a povinnosti subjektov v období, v ktorom panuje neistota ohľadom platnosti skončenia pracovného pomeru. Podľa rozhodnutia najvyššieho súdu ešte k starému Zákonníku práce (zákon č. 65/1965 Zb. Zákonník práce), ktoré je však použiteľné aj na aktuálny Zákonník práce, ide o úpravu
lex specialis
, čo vylučuje aplikáciu ustanovení priznávajúcich náhrady mzdy v iných situáciách: "
Táto špeciálna právna úprava vylučuje, aby pri neplatnom rozviazaní pracovného pomeru mohla byť za dobu, počas ktorej boli vzťahy medzi účastníkmi v dôsledku rozviazania pracovného pomeru sporné a počas ktorej zamestnávateľ neumožnil zamestnancovi konať prácu, priznaná náhrada mzdy z iného dôvodu. V uvedenom období zamestnancovi nepatrí nielen náhrada mzdy podľa § 130 Zákonníka práce
(dnes § 142 ZP -
pozn. autora
)
, ale ani náhrada mzdy za nevyčerpanú dovolenku podľa § 110b ods. 2 a 4 Zákonníka práce
(dnes § 100 a nasl. ZP -
pozn. autora
)
, prípadne z iného dôvodu.
"
9)
To isté ustálil už predtým Najvyšší súd ČR.
10)
K totožnému záveru, že zamestnancovi nepatrí peňažné plnenie za nevyčerpanú dovolenku v súvislosti nezákonnou výpoveďou, dospel napríklad aj Vyšší pracovný a sociálny súd Slovinskej republiky.
11)
Dovolenka pri neplatnom skončení pracovného pomeru podľa Súdneho dvora EÚ
Z komparatívneho hľadiska je slovenské (české, slovinské) riešenie skôr ojedinelé, pretože vo väčšine európskych krajín je reštitúcia neplatne skončeného pracovnoprávneho vzťahu zriedkavá (napr. Dánsko, Estónsko, Írsko, Luxembursko), ba dokonca v niektorých štátoch to zákon ani neumožňuje (napr. Belgicko).
Napriek tomu Súdny dvor EÚ dostal možnosť vyjadriť sa k predbežným otázkam, ktoré sa tý
Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.

Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.

Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).