Vznik a miesto vecného práva v súkromnoprávnom poriadku (II. časť)

The interpretations in the second part deal among others with law of property in the transforming states of Central and East Europe. It is typical that all these states, which belonged to the sphere of socialist law until 1989, adopted legislative measures toward restoration of the regular category of the law of property already in the first phase of fundamental social changes, which meant a transformation of the political, economic and legal system of society. This restoration became a fundamental part of the return to the private law code and a prerequisite of the introduction of market economy. In this wider sociopolitical context, the author provides interpretations of the private law reform in these states, including general description of the new regulation of the law of property. The reform itself was implemented or is under implementation in the individual national legislations through new codification of private law or through special laws regulating the basic areas of private law. The first group comprises states, which already adopted new civil codes: Russia, Ukraine, Lithuania, Estonia, Romania and Czech Republic. Poland and Slovakia, where intensive work on new private law codes is being carried out as part of the completion of the legislative process, can also be included in this first group. The second group comprises in particular states of the former Yugoslavia: Croatia, Slovenia, Serbia, and Bosnia and Herzegovina. Finally, for comparison purposes, the article briefly addresses the law of property in the second large system of law, which is partially applied in the European legal area - AngloAmerican law.

Všetky štáty strednej a východnej Európy, patriace do sféry socialistického práva, už v prvej etape zásadných spoločenských zmien po roku 1989 a následnej prestavby celého politického, ekonomického a právneho systému spoločnosti prijali zákonodarné opatrenia smerujúce k obnove plnohodnotnej kategórie vecného práva. Táto obnova sa stala podstatnou súčasťou návratu k súkromnoprávnemu poriadku a súčasne nevyhnutným predpokladom zavedenia mechanizmu trhového hospodárstva, ku ktorému sa všetky transformujúce sa štáty od začiatku zásadných spoločenskopolitických zmien prihlásili a usilovali sa o jeho zavedenie do praxe. Pokiaľ ide o právnu podobu týchto zmien, začala vo všetkých týchto štátoch zmenami na ústavnoprávnej úrovni, čo bolo odôvodnené tým, že základné vecné právo - vlastnícke právo ako súčasť hospodárskej sústavy bolo upravené v ústavách týchto štátov. Prvým legislatívnym predpokladom pre návrat k plnohodnotnej podobe vecného práva bolo nevyhnutné, aby v ústavách týchto štátov boli zrušené ustanovenia konštruujúce vlastníctvo ako sústavu druhov a foriem vlastníckych vzťahov s dominanciou štátneho socialistického vlastníctva.¹⁾ Súčasne s tým sa žiadalo, aby zrušený model bol nahradený jednotným pojmom vlastníckeho práva, ktoré sa vyznačuje rovnocennosťou a najmä rovnakou právnou ochranou všetkých vlastníckych práv bez ohľadu na ich subjekty i účelové určenie.²⁾

Od ústavnoprávnych zmien sa odvíjalo občianskoprávne zákonodarstvo, či už v podobe osobitných zákonov, alebo ich novelizáciou, alebo novelizáciou platných občianskych zákonníkov, alebo urýchleným vypracovaním a prijatím celkom nových občianskych zákonníkov, alebo kombináciou viacerých z uvedených postupov. V konkrétnosti to záviselo od potrieb, rozsahu časovej naliehavosti nových úprav, ako aj od historických osobitostí vývoja tohoktorého národného právneho poriadku.

Začiatok procesu návratu k súkromnoprávnemu poriadku, vrátane úpravy plnohodnotného vecného práva, bol sprevádzaný a v širšom kontexte aj ovplyvnený viacerými štátoprávnymi zmenami súvisiacimi s rozpadom federatívnych mnohonárodných štátov (Sovietsky zväz, Juhoslávia a ČeskoSlovensko) a vytvorením nových samostatných štátov na jednej strane a zjednotením Nemecka, kde sa dva rovnonárodné nemecké štáty spojili do jedného spoločného štátu, na strane druhej. Len v zjednotenom Nemecku sa návrat k súkromnoprávnemu poriadku na teritóriu bývalej Nemeckej demokratickej republiky uskutočnil s minimálnymi časovými nárokmi, naraz, jednoducho tým, že právny poriadok bývalej NDR vrátane občianskeho zákonníka (ZGB z roku 1975) stratil účinnosť a bol nahradený právnym poriadkom Nemeckej spolkovej republiky vrátane BGB z roku 1896 v platnom znení. Vo všetkých ostatných štátoch strednej a východnej Európy bez ohľadu na to, či ide o novovzniknuté štáty alebo štáty v nezmenenej štátoprávnej podobe, sa vydali na cestu fundamentálnych reforiem svojich súkromnoprávnych poriadkov, ktoré sa uskutočňujú prevažne prostredníctvom novej kodifikácie súkromného práva, vyúsťujúcej do vypracovania a prijatia nových občianskych zákonníkov. Ide najmä o tieto štáty: . K nim možno priradiť tiež štáty, v ktorých prebiehajú intenzívne kodifikačné práce na dokončení legislatívneho procesu na nových súkromnoprávnych kódexoch ). Táto skupina transformujúcich sa štátov strednej a východnej Európy je najpočetnejšia a takýmto spôsobom uskutočňované reformy súkromného práva majú aj najväčší význam nielen z hľadiska samotných národných právnych poriadkov, ale pre ich širší dosah v kontexte celého európskeho kontinentálneho právneho systému. Totiž súkromnoprávne kodifikácie prebiehajúce v ostatných troch desaťročiach v strednej a východnej Európe sa stali imanentnou súčasťou novej vlny kodifikácií občianskeho práva hmotného, ktorá začala v 90. rokoch minulého storočia v Holandsku postupným prijatím všetkých častí nového občianskeho zákonníka (Burgerlijk Wetboek); táto vlna mala a má svoje prirodzené pokračovanie práve v uvedených transformujúcich sa štátoch. Napriek tomu, že nová vlna občianskoprávnych kodifikácií sa ťažiskovo prejavuje v týchto štátoch, nemožno jej pôsobenie geograficky obmedzovať iba na túto oblasť. V tejto súvislosti Jürgen Basedow zaraďuje do novej vlny občianskoprávnych kodifikácií tiež súčasné kodifikácie občianskeho práva v Brazílii, v Čínskej ľudovej republike a dokonca aj rozsiahlu parciálnu kodifikáciu záväzkového práva v Nemecku (die Schuldrechtsmodernisierung), ako aj väčšie legislatívne projekty vo Francúzsku a Španielsku.³⁾

Ďalšie transformujúce sa štáty zo strednej a východnej Európy uskutočňujú reformy súkromnoprávneho poriadku prostredníctvom osobitných zákonov upravujúcich jednotlivé oblasti súkromného práva, čo je príznačné najmä pre štáty na území bývalej Juhoslávie:

Ešte v čase do prijatia nového občianskeho zákonníka boli v sovietskom či ruskom občianskom práve uzákonené zmeny, ktoré predznačili cestu k etablovaniu plnohodnotného subsystému vecného práva v samotnom kódexe. Takými zákonodarnými opatreniami boli najmä zákon o vlastníctve v ZSSR z marca 1990, zákon o vlastníctve v Ruskej federatívnej republike z decembra 1990, Osnovy občianskoprávneho zákonodarstva Zväzu SSR a republík z mája 1991 a samozrejme Ústava Ruskej federácie z roku 1993.⁹⁾ Samotný občiansky zákonník RF nebol prijatý naraz, ale po častiach, ktoré nadobúdali účinnosť postupne jednotlivo. Zákonník sa celkom skladá zo štyroch častí. Prvá časť s účinnosťou od 1.1.1995 sa člení na Všeobecné ustanovenia (I. diel), Vlastnícke právo a ďalšie vecné práva (II. diel) a Všeobecná časť záväzkového práva (III. diel). Druhá časť s účinnosťou od 1.3.1996 upravuje Jednotlivé druhy záväzkov. Tretia časť upravujúca Dedenie a Medzinárodné právo súkromné nadobudla účinnosťou 1.3.2002. Štvrtá časť s názvom Práva na výsledky duševnej činnosti a prostriedky individualizácie je účinná od 1.1.2008.

Občiansky zákonník RF zavádza po 70 rokoch absencie komplexnú úpravu vecnýchpráv (čl.209 - 306). Úprava vychádza z existencie súkromného vlastníctva fyzických a právnických osôb, pričom toto vlastníctvo je čo do kvantity i kvality neobmedzené a vzťahuje sa aj na pozemky i ďalšie nehnuteľnosti. Zákonník síce rozoznáva v súlade s platnou ústavou RF z roku 1993 viacero foriem i druhov vlastníctva v závislosti od rozličných subjektov vlastníckeho práva, avšak v celkom inom ponímaní ako predtým. Predovšetkým pri výpočte foriem vlastníctva sa na prvom mieste uvádza súkromné vlastníctvo pred štátnym a municipiálnym vlastníctvom a ďalej sa vo vzťahu medzi nimi navzájom uplatňuje zásada rovnakej ochrany všetkých vlastníkov (čl. 212, b.1. a 4.). Tým sa vytvorili základné právne predpoklady na prechod k trhovej ekonomike, t.j. odmietol sa privilegovaný právny režim štátneho vlastníctva, vrátane zrušenia monopolu štátu k pôde, zakotvilo sa súkromné vlastníctvo, ktorému sa poskytuje náležitá ochrana s možnosťou jeho využívania na podnikanie prostredníctvom rozličných organizačnoprávnych foriem.¹⁰⁾

Úprava obmedzených vecných práv sa vyznačuje určitými osobitosťami súvisiacimi s doterajším vývojom ruskej ekonomiky i občianskoprávneho zákonodarstva. Už vymedzenie katalógu týchto práv v občianskom zákonníku RF sa odlišuje od bežných sú