Právny portál určený širokej odbornej verejnosti

Online časopis

K celkovému konceptu návrhu novely Občianskeho zákonníka a k vybraným otázkam právnej úpravy nájmu

Autorka sa v príspevku stručne vyjadruje k celkovému konceptu navrhovanej novely Občianskeho zákonníka, ktorý jeho tvorcovia označujú aj ako prvú fázu rekodifikácie súkromného práva v Slovenskej republike. Následne sa sústreďuje na návrh právnej úpravy nájmu, osobitne jeho všeobecnej časti.

 

K CELKOVÉMU KONCEPTU NÁVRHU NOVELY OBČIANSKEHO ZÁKONNÍKA A K VYBRANÝM OTÁZKAM PRÁVNEJ ÚPRAVY NÁJMU
doc. JUDr.
Denisa
Dulaková Jakúbeková
PhD.
Paneurópska vysoká škola, Fakulta práva
I. Stručne k celkovému konceptu návrhu
V októbri tohto kalendárneho roka (2018) predstavilo Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky svoju víziu reformy slovenského súkromného práva. Napriek tomu, že zmeny na poli civilného práva sú očakávané dlhodobo, vystúpenie zástupcov ministerstva bolo pre odbornú verejnosť prekvapením. Namiesto prestavby súkromného práva, ktorá mala svojou vážnosťou a zásadným charakterom znamenať jeho rekodifikáciu, prišlo totiž ministerstvo s návrhom novely doterajšieho Občianskeho zákonníka, primárne zameranej na "reformu" záväzkového práva, ktorú jej autori označili za
prvú etapu rekodifikácie Občianskeho zákonníka
.1)
Aké otázky to v nás vyvolalo a aké sú naše reakcie?
1.
Čo vlastne znamená pojem "rekodifikácia"? Bez potreby hľadania v akomkoľvek špeciálnom právnickom slovníku odpovedáme, že pod rekodifikáciou všeobecne rozumieme "
novú kodifikáciu
" príslušného právneho odvetvia. V prípade súkromného práva by malo ísť o jeho
komplexnú reformu
vytvorením úplne
nového kódexu
, nie iba o novelizáciu vybraných častí jeho existujúcich ťažiskových predpisov (Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka).
2.
Aký právny základ má predstavený počin ministerstva? Na vytvorenie návrhu
nového
(nie novelizovaného) Občianskeho zákonníka navádzalo predchádzajúce vlády, rovnako ako tú súčasnú,
doteraz platné uznesenie vlády SR č. 13. z januára 2009
, ktorým sa prijal
Legislatívny zámer nového Občianskeho zákonníka
2) (ďalej aj "legislatívny zámer"). Ak nebolo toto uznesenie zrušené alebo zmenené - nie je s ním predstavená novela v rozpore?
3.
Odhliadnuc od položených otázok a odpovedí, kladieme si ďalšiu otázku - je správne, ak sa predstavená novela, označená autormi za prvú fázu rekodifikácie súkromného práva, začala zmenami záväzkového práva so zdôvodnením, že
táto časť súkromného práva nevyvoláva v odborných kruhoch zásadnú polemiku
? Myslíme si, že nie je a prístup tvorcov tejto idey považujeme skôr za zľahčovanie veci a nepochopenie miesta záväzkového práva v systéme súkromného práva. Záväzkový vzťah je totiž možné dobre realizovať až po tom, ako sa
a)
kvalitne a moderne nastaví hodnotová orientácia celého základného kódexu súkromného práva a zásady, na ktorých je tento kódex vybudovaný (duch "prednovembrového zákona" ostal v Občianskom zákonníku zachovaný napriek jeho početným novelám),
b)
dá obsah konkrétnym právnym normám/ustanoveniam zákona, počínajúc
absolútnymi právami
, od ktorých sa
odvíjajú
práva relatívnej - záväzkovej povahy, keďže zabezpečujú ich ekonomickú realizáciu,
c)
za povrchný možno označiť aj argument, ktorým sa autori novely obracajú na niektoré štáty, v ktorých sa civilné právo "rekodifikovalo po častiach/knihách". Ich počet je totiž v nepomere s tými, ktoré zvládli rekodifikovať súkromné právo ako celok a pri švajčiarskom Civilnom kódexe, na ktorý autori poukázali konkrétne, dávame do pozornosti, že jeho záväzková časť/kniha bola prijatá ako posledná (!), nie prvá - na rozdiel od predloženého návrhu.
II. K právnej úprave nájmu (zopár postrehov)
V dôvodovej správe k právnej úprave nájmu sa uvádza, že "...
právna úprava nájomnej zmluvy vychádza zo súčasnej úpravy, pričom jednotlivé inštitúty chronologizuje a prispôsobuje moderným podmienkam. Preto sa ani jednotlivé inštitúty, ktoré sú upravované, zásadne nelíšia od súčasnej úpravy."
A to je škoda. Nájom, napriek svojej relatívnej "bezproblémovosti", totiž v sebe obnáša množstvo systémových a obsahových výziev, ktoré ostali z veľkej časti nepovšimnuté.
Čo prináša novela vo vzťahu k právnej úprave nájmu?
1.
Niekedy to nie je celkom jasné ani čitateľovi oboch zverejnených materiálov - paragrafového znenia návrhu novely (ďalej "novela") a dôvodovej správy. V dôvodovej správe k nájomnej zmluve sa napríklad uvádza, že "...
zmluva o kúpe prenajatej veci
, v súčasnosti upravená v § 489 a nasl. OBZ,
sa nepreberá
. Kúpa prenajatej veci je však osobitný dôvod zániku nájmu. Strany nie sú limitované dohodnúť si tento inštitút vo forme samostatnej zmluvy alebo samostatnej doložky v nájomnej zmluve. Niektoré aspekty budú riešené pri prevzatí veci pri kúpe a nárokoch z vád pri kúpnej zmluve - preto ako osobitný typ táto úprava nie je potrebná."
Podľa predloženého paragrafového znenia novely
je však kúpa prenajatej veci spracovaná v rámci kúpnej zmluvy
(§ 961 až 968), takže sa vlastne
preberá
. Možno z toho vyvodiť, že práce na novele neboli pravdepodobne zosynchronizované a že na jednotlivých zmluvných typoch pracovali rôzni autori, ktorí si svoje výstupy pred ich zverejnením neodkomunikovali.
2.
Viaceré otázky vyvoláva už prvé (základné) ustanovenie o nájomnej zmluve, v ktorom sa uvádza (§ 992): "
Nájomnou zmluvou sa prenajímateľ zaväzuje prenechať nájomcovi do dočasného užívania predmet nájmu a nájomca sa zaväzuje
uhrádzať za jeho prenechanie do užívania odplatu
."
-
Text posudzovaného ustanovenia spája nájomnú zmluvu iba s "
užívaním predmetu nájmu
", čo znamená, že oproti doterajšiemu vymedzeniu nájmu (§ 663 OZ) sa vytratila možnosť
brať z prenajatej veci aj úžitky
(prisvojovať si úžitky prenajatej veci = požívať vec). Tento prístup by bol v poriadku, ak by tvorcovia návrhu mysleli na možnosť
požívania veci
na inom mieste návrhu. V uhorskom obyčajovom práve sa tento vzťah posudzoval osobitne a bol nazvaný "árenda"3) (v rakúskom práve "Pacht"4)). Občiansky zákonník z roku 1950 síce upustil od vnímania nájmu a árendy ako dvoch odlišných inštitútov, ale
pripustil obidva
a upravil ich spoločne, v rámci nájmu - v § 387.5) Rovnaký prístup zvolili tvorcovia veľkej novely Občianskeho zákonníka (č. 509/1991 Zb.) v platnom § 663 OZ.6) So zavedením a osobitnou úpravou árendy počíta aj platný legislatívny zámer nového Občianskeho zákonníka.7)Ak ho chceli tvorcovia novely "prekonať", čo pravdepodobne sledovali zavedením osobitných druhov nájmu -
nájmu podniku/časti podniku (1086 a nasl. návrhu) a nájmu poľnohospodárskej a lesnej pôdy (§ 1095 návrhu)
, neurobili to precízne, keďže užívanie podniku či pôdy je spojené najmä s prisvojovaním si úžitkov (požívaním), a to
všeobecné vymedzenie nájmu v predloženej novele nepripúšťa.
-
Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.

Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.

Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).