Poznámky k aplikačným problémom pri zaisťovaní počítačových údajov v trestnom konaní

V aplikačnej praxi je dlhodobo sporné ako správne postupovať pri vykonávaní domovej prehliadky a zaisťovaní vecí dôležitých pre trestné konanie, ktoré majú formu počítačového údaju (napr. účtovníctva vedeného v elektronickej forme pri daňových trestných činoch), respektíve ako správne postupovať pri znaleckom skúmaní obsahu už zaistených vecí v prípadoch, keď je zrejmé, že zaistená vec (nosič informácií, spravidla v praxi mobilný telefón) obsahuje aj údaje o telekomunikačnej prevádzke. V prvom prípade nie je aplikačná prax jednotná v tom, či okrem príkazu na vykonanie domovej prehliadky musí byť zároveň vydaný aj príkaz na uchovanie a vydanie počítačových údajov podľa § 90 Trestného poriadku²⁾ (ďalej aj "TP") a v druhom prípade nie je aplikačná prax jednotná v tom, či okrem príkazu na vykonanie domovej prehliadky musí byť zároveň vydaný aj príkaz na oznámenie údajov o telekomunikačnej prevádzke podľa § 116 TP.³⁾ Cieľom tohto článku je pokúsiť sa nájsť odpovede na uvedené sporné otázky, a to aj na podklade rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu SR.

Základným východiskom pre skúmanie obidvoch načrtnutých problémových situácií je § 99 ods. 1 a 2 TP v zmysle ktorého je dôvodom na vykonanie domovej prehliadky alebo prehliadky iných priestorov podozrenie, že v obydlí je vec dôležitá pre trestné konanie. Ich podstatou teda je hľadanie vecí (dôkazov) dôležitých v trestnom konaní.

Vecou sa pritom podľa § 130 ods. 2 Trestného zákona (ďalej aj "TZ") rozumie aj nehmotná informácia, dáta výpočtovej techniky alebo obrazový záznam na technickom nosiči. Z uvedenej zákonnej definície pojmu "vec" je zrejmé, že pri domovej prehliadke môžu byť predmetom zaistenia aj počítačové údaje, ktoré majú právnu povahu veci a ktoré sú zachytené na technickom nosiči, t.j. ktoré sú zachytené najmä na CD, DVD, USB kľúči, harddisku počítača, harddisku mobilného telefónu a podobne. Na tomto mieste treba zdôrazniť, že počítačové údaje (ako nehmotný objekt) sú spravidla uložené na nejakom nosiči, ktorý je spôsobilý na ich trvalý alebo dočasný záznam. Takýmto nosičom je práve napríklad CD disk, DVD disk, USB kľúč, pamäťová karta, pevný disk (harddisk), ktoré sa rozlišujú okrem iného aj charakterom ich prenositeľnosti, kde napríklad CD disk, či USB kľúč sú prenosnými nosičmi a pevný disk v jeho internej podobe je neprenosným nosičom, keďže je zabudovaný v počítači. Nosič sám pritom v takýchto prípadoch nie je predmetom záujmu orgánov činných v trestnom konaní a z hľadiska preskúmania počítačových údajov je bezpredmetné na akom nosiči sú tieto zaznamenané, a ktorý je svojou podstatou hmotnou vecou⁴⁾.

Pokiaľ ide o posúdenie otázky či na znalecké skúmanie obsahu mobilného telefónu zaisteného pri domovej prehliadke treba vydať aj príkaz na oznámenie údajov o telekomunikačnej prevádzke podľa § 116 TP tak možno poukázať na trestnú vec vedenú na Najvyššom súde SR⁶⁾ pre pokračovací zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. c) TZ a iné. Obvinený v dovolacom konaní namietal, okrem iného, aj to, že v konaní pred súdom došlo k nezákonne vykonanému dôkazu, a to v súvislosti s vypracovaním znaleckého posudku k obsahu mobilných telefónov. Podľa obvineného boli z mobilných telefónov získané údaje o svedkoch, ktorých výsluchy súd použil pri uznaní viny. Keďže volané čísla sú neoddeliteľnou súčasťou komunikácie uskutočnenej prostredníctvom telefónu, na ich získanie bol potrebný príkaz súdu v zmysle § 116 TP.

Najvyšší súd SR sa s touto námietkou obvineného nestotožnil, keď skonštatoval, že mobilné telefóny, z ktorých znalec získal údaje o hovoroch, SMS-správach a videozázname z trýznenia poškodeného, boli orgánom činným v trestnom konaní vydané pri domovej prehliadke, prehliadke motorového vozidla a po výzve na vydanie veci podľa § 89 TP. Okrem príkazov na domovú prehliadku a prehliadku iných priestorov a pozemkov boli v konaní vydané aj príkazy na zistenie a oznámenie údajov o uskutočnenej telekomunikačnej prevádzke podľa § 116 ods. 1 a 2 Trestného poriadku, ktorých cieľom bolo získanie údajov k odňatým mobilným telefónom a SIM kartám (meno vlastníka, účastnícke telefónne čísla, obdobie aktivácie SIM-karty, doba používania, PUK-kódy).

Súčasťou príkazov podľa § 116 TP nebola žiadosť o zisťovanie obsahu o uskutočnenej telekomunikačnej prevádzke. Napriek tomu nemožno bez ďalšieho konštatovať porušenie zákona. Ustanovenie § 116 TP upravuje zisťovanie údajov o uskutočnenej telekomunikačnej prevádzke a oznámenie údajov zo strany právnických osôb alebo fyzických osôb, ktoré zabezpečujú telekomunikačnú prevádzku. Trestný poriadok nerieši situáciu, keď orgány činné v trestnom konaní môžu získať potrebné informácie z iných zdrojov ako od telekomunikačných operátorov. Orgány činné v trestnom konaní mali k dispozícii mobilné telefóny získané zákonným spôsobom obsahujúce záujmové informácie. Duplicitné požadovanie údajov a prepisov SMS-správ a uskutočnených hovorov od telekomunikačnej spoločnosti by bolo v rozpore s logikou a hospodárnosťou konania. Pri údajoch starších ako dvanásť mesiacov, vzhľadom na dobu archivácie, aj bezúčelné. V praxi by teda mohla nastať situácia, že orgánom činným v trestnom konaní by bol napriek dispozícii s vydaným, respektíve zaisteným mobilným telefónom odopretý prístup k údajom potrebným pre trestné konanie v dôsledku uplynutia obdobia úschovy údajov o telekomunikačnej prevádzke, čím by mohlo dôjsť k zmareniu vyšetrovania. Súčasne ak by súd prijal názor obvineného o potrebe príkazu vo vzťahu k obsahu vydaného mobilného telefónu, paradoxne by prokurátor musel navrhnúť vydanie príkazu a žiadať, aby orgány činné v trestnom konaní sami sebe vydali údaje o uskutočnenej telekomunikačnej prevádzke, pričom treba opätovne pripomenúť, že subjektom povinným oznámiť záujmové údaje v zmysle § 116 TP sú len telekomunikačné spoločnosti, nie orgány činné v trestnom konaní alebo znalec.

Z uvedeného rozhodnutia Najvyššieho súdu SR možno vyvodiť, že v prípadoch, v ktorých získali orgány činné v trestnom konaní mobilné telefóny procesnou činnosťou v zmysle ustanovení Trestného poriadku, t.j. napríklad prostredníctvom domovej prehliadky, prehliadky iných priestoroch, obhliadky miesta činu, či prostredníctvom vydania (odňatia) veci, nie je nutné na znalecké skúmanie ich obsahu vyžadovať príkaz súdu v zmysle § 116 TP. V takýchto prípadoch orgány činné v trestnom konaní fakticky disponujú nielen samotným mobilným telefónom, ale aj jeho obsahom. Obsah mobilného telefónu (napríklad údaje o volaných číslach, zoznam mien a ich telefónnych čísel, obsah SMS-správ a pod.) je totiž neoddeliteľnou súčasťou mobilného telefónu. Práve obsah mobilného telefónu (nie mobilný telefón samotný) je pritom dôvodom prečo bol orgánmi činnými v trestnom konaní zaisťovaný. Obsah mobilného telefónu sa pritom zaisťuje tak, že sa zaistí samotný mobilný telefón⁷⁾. Domová prehliadka pritom neslúži iba na zaistenie nosiča informácií, ale aj (alebo h