Právny portál určený širokej odbornej verejnosti

Online časopis

Ustálená rozhodovacia prax dovolacieho súdu a určenie primeranej výšky náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch (ZSP 4/2021)

§ 17 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov
§ 421 ods. 1 písm. b) Civilného sporového poriadku

Určenie primeranej výšky náhrady nemajetkovej ujmy konkrétnou sumou je vždy závislé od výsledku posúdenia takých individuálnych, jedinečných okolností každej prerokovávanej veci, ktoré sú spravidla neopakovateľné a nezameniteľné s okolnosťami relevantnými v iných veciach. V dôsledku toho sa na podklade rozhodnutí dovolacieho súdu, ktorými v jednotlivých prípadoch preskúmaval správnosť posúdenia takto vysoko individuálnych okolností odvolacími súdmi, ani nemôže – v otázke primeranosti konkrétnej výšky tejto náhrady – vytvoriť ustálená rozhodovacia prax dovolacieho súdu.

Uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 7 Cdo 204/2018

SKUTKOVÝ STAv
Okresný súd (ďalej "súd prvej inštancie") rozsudkom z 12. januára 2015 uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobkyni 1 270,01 eur titulom náhrady škody a 8 000 eur titulom náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch.
Vychádzal z toho, že ak Najvyšší súd SR (ďalej len "najvyšší súd") odmietol vykonať európsky zatýkací rozkaz a žalobkyňu prepustil z väzby na slobodu, došlo de facto k zastaveniu konania o ňom v zmysle § 8 ods. 5 písm. a) zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, v znení neskorších predpisov (ďalej len "zákon č. 514/2003 Z. z."). V danom prípade žalobkyni prináleží náhrada škody vo forme nákladov vynaložených v priamej príčinnej súvislosti s vedením trestného konania voči jej osobe. Rovnako jej patrí aj náhrada nemajetkovej ujmy v peniazoch ako spravodlivá a dostatočná forma zadosťučinenia; výšku tejto náhrady určil súd s prihliadnutím na intenzitu, rozsah, ako aj na dĺžku trvania neoprávneného zásahu. Vzal na zreteľ, že žalobkyňa bola vystavená väzbe a s ňou spojenému obmedzeniu osobnej slobody v trvaní takmer tri mesiace, v dôsledku ktorej bola nútená prežívať strach o svoje maloleté deti odkázané na starostlivosť starých rodičov, ako aj obavy z budúcnosti a možných následkov trestného stíhania. Pri určovaní výšky nemajetkovej ujmy sa riadil ustanovením § 17 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z. z., prihliadol aj na konštantnú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva ("ďalej len "ESĽP"), ako aj na výšku odškodnenia priznávaného v obdobných prípadoch.
Krajský súd (ďalej len "odvolací súd") na odvolanie žalovanej rozsudkom z 26. októbra 2017 odvolaním napadnutý rozsudok potvrdil.
Na podklade výsledkov vykonaného dokazovania mal preukázané, že žalobkyňa bola uznesením z 25. septembra 2005 vzatá do väzby na základe európskeho zatýkacieho rozkazu, s časovým odstupom bola však v dôsledku rozhodnutia najvyššieho súdu prepustená na slobodu. Konštatoval, že ak súd prvej inštancie vzhľadom na zistený skutkový stav zaviazal žalovanú na náhradu škody vo výške 812,33 eur (trovy obhajoby v súvislosti s väzbou) a vo výške 457,68 eur (ušlý zisk), resp. na zaplatenie sumy 8 000 eur (náhrada nemajetkovej ujmy), rozhodol vecne správne.
Žalovaná podala dovolanie proti výroku uvedeného rozsudku odvolacieho súdu potvrdzujúcemu výrok rozsudku prvej inštancie, ktorým jej bola uložená povinnosť zaplatiť žalobkyni náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch vo výške 8 000 eur.
Prípustnosť dovolania žalovaná vyvodzovala z § 421 ods. 1 písm. b) Civilného sporového poriadku (ďalej len "CSP"). Podľa jej názoru odvolací súd nesprávne právne pos
Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.

Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.

Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).