KRAJÁČ, A.: Materiálne jadro ústavy a imperatív nezmeniteľnosti. Právny obzor, 102, 2019, č. 4, s. 336 – 345.
Material core of constitution and eternity clause. Article is focused on an analysis of a decision of Constitutional court of Slovak republic PL. ÚS 21/2014-96 from the viewpoint of core of constitution theory. The aim of this article is not only to describe and characterise theory of core of constitution, but to also present drawbacks of this theory. In the introduction we analyse the core of constitution and eternity clause concepts, followed by an analysis of this clause as a limitation of the power of people and constitutional body, continuing by description of the very concept of core of constitution. In the end we construct a logic argument proving that legal embodiment of constitutional core is not only legally irrational but also dangerous, because it serves as a way for legislation to avoid critique.
Key words: constitutional core, eternity clause, entrenchment clause, social contract, constitutional power
Úvod
Plénum Ústavného súdu Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí dňa 30. januára 2019 nálezom PL. ÚS 21/2014-96 rozhodlo, že ustanovenia čl. 147 ods. 1 poslednej vety a čl. 154d ods. 1 až 3 Ústavy Slovenskej republiky v znení ústavného zákona č. 161/2014 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov a ustanovenie čl. 141a ods. 9 v časti slov „plniaceho úlohy ochrany utajovaných skutočností“ Ústavy Slovenskej republiky v znení ústavného zákona č. 161/2014 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, nie sú v súlade s Ústavou Slovenskej republiky. Ide o zásadný nález, ktorým si ústavný súd nielenže vyvodil právomoc preskúmavať súlad ústavného zákona s ústavou, no taktiež v tomto náleze vymedzil materiálne jadro Ústavy Slovenskej republiky.
1. Materiálne jadro ústavy – pojem, historický kontext a pár poznámok k teórii
Ján Drgonec o materiálnom jadre hovorí, že „s príchodom písaných ústav sa začala objavovať predstava, podľa ktorej ústava obsahuje ustanovenia, ktoré sú natoľko závažné, chránia také významné základy štátu a spoločnosti, že ich nemožno zmeniť“.1 V danej vete nachádzame dva základné identifikačné znaky materiálneho jadra ústavy. Prvým je ochrana princípov demokratického a právneho štátu2, tým druhým je tzv. klauzula večnosti alebo imperatív nezmeniteľnosti.3 Materiálne jadro je buď výslovný, alebo implicitný základ samotnej ústavy. Ako príklad explicitného vyjadrenia materiálneho jadra ústavy môžeme uviesť čl. 9 ods. 2 Ústavy Českej republiky, ktorý hovorí, že „zmena podstatných náležitostí demokratického právneho štátu je neprípustná“, alebo čl. 79 ods. 3 základného zákona Nemeckej spolkovej republiky, kde sa uvádza, že zmena základného zákona týkajúca sa princípov spolkového usporiadania alebo základných princípov práv uvedených v čl. 1 – 20 základného zákona je neprípustná. Implicitné materiálne jadro je v tých ústavách, ktoré vo svojich textoch neobsahujú spomínané explicitné vyjadrenie svojho materiálneho jadra, no pomocou výkladu, skúmania materiálnych a formálnych podmienok prijatia ústavy alebo systematickosti textu dokážeme toto materiálne jadro aspoň z časti určiť.4 Balog na adresu materiálneho jadra hovorí, že vyjadruje zdieľané spoločenské hodnoty, ktorými sa spoločnosť identifikuje ako celok.5 V historicko-politickom kontexte možno hovoriť o vytvorení hodnotovo zameranej ústavy, ktorá sa stavia proti nedemokratickým režimom panujúcim počas a po druhej svetovej vojne, pre ktoré bolo charakteristické porušovanie základných práv a slobôd.6