K fenoménu kodifikácie súkromného práva.

By scrutinizing the phenomenon of codification of private law the author enquires whether the process of codification as understood in the civil law legal family and a complex civil code itself still have a place in the contemporary legislation and in the private law practice. Codification is hereby perceived as the traditional vehicle of private law innovation in Europe. Thus common features of codification are analysed and the variation of the concept in common law systems is taken note of. Furthermore, it is evaluated what effect on the legal system and the society does the codification bring about. On background of the analysis of concrete historical experience with codification, it is suggested that the codification legacy in continental Europe is still relevant, whereas certain features of the phenomenon have to be redefined in order to serve the purpose of innovating and stabilizing modern private law, which is to take account of the social and metalegal context, in which it is applied. Therefore stronger preference of open concepts and principles seem to be required and higher demands on the expert legislative work as well as judicial analytical depth are postulated.

Sociálno - ekonomický vývoj, podľa Basedowa,¹⁾ neprebieha lineárne a v jednotnom rozsahu, ale v určitých vlnách. Po fáze rýchlych zmien v spoločenskom súžití nasleduje vo všeobecnosti pokojnejšie obdobie, ktoré umožňuje spoločnosti skonsolidovať sa, či priamo si takéto upokojenie vyžaduje. Predovšetkým v krajinách kontinentálneho právneho systému sú tieto obdobia spoločenského vývoja kopírované obdobiami spoločenského konsenzu na zavedení súkromnoprávnych kodifikácií. V pokojnom období nastáva "hodina kodifikácie či rekodifikácie, ktorá umožňuje abstrahovať od množstva jednotlivých pravidiel a ustanoviť určujúce princípy.".²⁾ Z pohľadu Maxa Webera kodifikácia predstavuje fázu právneho vývoja, v ktorom právo dozrieva.³⁾ Naznačené kodifikačné vlny prebiehajú počnúc racionálnymi kodifikáciami okolo r. 1800, nasledované druhou vlnou národných kodifikácií od druhej polovice 19. storočia, cez tretiu vlnu prijímania kódexov po druhej svetovej vojne najmä vďaka zavádzaniu socialistických systémov v strednej a východnej Európe.⁴⁾ Hoci od sedemdesiatych rokov dvadsiateho storočia právna veda dochádzala k záveru, že kodifikácia ako metóda súkromnoprávnej regulácie je na ústupe, či už z dôvodu drobenia systematizovanej právnej regulácie do osobitných právnych aktov, či dekonštrukcie kodifikovaných inštitútov judikatúrou či právnou vedou, a to pod hlavičkou "kodifikačného pesimizmu" (Schmidt) alebo "dekodifikácie" (Irti)⁵⁾, aktivity smerujúce k prijímaniu nových súkromnoprávnych kódexov či podstatnej konsolidácii jestvujúcich súkromnoprávnych kodifikácií nielen v krajinách bývalého socialistického bloku⁶⁾, ale aj v západnej Európe⁷⁾ a ďalších štátoch⁸⁾ naznačujú, že z hľadiska národného idea kodifikácie prežíva renesanciu.⁹⁾ V čase nástupu tejto "aktuálnej" kodifikačnej vlny pred vyše dvadsiatimi rokmi vyslovil Legrand globálnu obavu, aby na pozadí výrazných spoločenských zmien, ale najmä zmien v štruktúre práva a jeho prameňov, ako i spôsobov jeho uplatňovania sa prijímanie alebo rekodifikácia občianskych zákonníkov nestala pre budúce generácie právnikov a najmä pre právnikov dvadsiateho prvého storočia.¹⁰⁾

Dnes, keď na Slovensku už vyše štvrťstoročie aktuálna otázka rekodifikácie súkromného práva je predmetom cyklického formálneho i obsahového prehodnocovania¹¹⁾ a rozvoj súkromného práva katalyzovaný európskou normotvorbou a čoraz viac spoločným právnym diskurzom dostáva prívlastok "sociálne"¹²⁾ ako kategória presahujúca historické chápanie kodifikačného diela, zdieľame túto starosť o to, aby sa právo nielen na Slovensku, ale i v celej Európe inovovalo k lepšiemu a aby sa táto inovácia robila dobre. V tejto stati preto osobitne analyzujeme znaky kodifikácie, tohto nositeľa súkromnoprávnej inovácie v kontinentálnej Európe, tak ako vyplývajú z kodifikačnej tradície posledných storočí a ozrejmíme si odchýlky v chápaní kodifikácie v angloamerických právnych systémoch. Ďalej vyhodnotíme, aké účinky v právnom systéme a celej spoločnosti - adresátovi a užívateľovi normotvorby - kodifikácia má a môže vyvolať. Na pozadí konkrétnych aspektov historickej skúsenosti s kodifikáciou sa napokon zamyslíme, aké miesto má alebo môže mať fenomén kodifikácie v súčasnej spoločenskej realite, v ktorej súkromnoprávna normotvorba by nemala byť iba rigidne chápaným obmedzením slobody jednotlivca alebo jej abstraktnou deklaráciou, ale skôr platformou, kde si najširší spoločenský kontext a špecifiká konkrétnych vzťahov nachádzajú priestor pre svoju reflexiu.¹³⁾ Naše zistenia je následne možné zohľadniť nielen vo vnútroštátnom kontexte, ale i nadnárodnom, z hľadiska uplatnenia tejto legislatívnej formy, ak by mala v konečnom dôsledku prispieť k zlepšovaniu efektivity právnych vzťahov predovšetkým v majetkovej oblasti v Európe.

Charakteristickou črtou práva krajín patriacich do kontinentálneho právneho systému je skutočnosť, že občianske právo () je srdcom ich právneho systému. Je zrejmé, že pre takéto krajiny Občiansky zákonník vyjadruje základné hodnoty, je sám "chartou - ústavou (súkromného práva)", či dokonca "gramatikou práva".¹⁴⁾ Aj preto naša úvaha o kodifikácii sa musí sústrediť na súkromnoprávnu kodifikáciu napriek všetkým nedostatkom, ktoré tento prívlastok má,¹⁵⁾ resp. občianskoprávnu ako jadra súkromného práva.

Kodifikácia je štandardným spôsobom ako právo spraviť verejným a prístupným, ako aj spôsobom zaznamenania právnych noriem v písanom texte.¹⁶⁾ Je nástrojom používaným od najstarších dôb vývoja práva. A ako sa s priebehom času mení materiálna stránka práva, tak aj kodifikácia ako metóda prešla vývojom z hľadiska spôsobu jej tvorby, jej koncepčných obsahových otázok i subjektov participujúcich na jej príprave a najmä funkcií, ktoré v určitom právnom systéme danej doby zaujíma. Do dnešných dní možno vypozorovať niekoľko jednotiacich prvkov, ktoré sa vyprofilovali pri tvorbe a analýzach kodifikácií predovšetkým v kontinentálnom právnom systéme.

Vo všeobecnosti možno kodifikáciu definovať ako zhrnutie právnych noriem určitého právneho odvetvia spísaných v jednotnom zákonnom akte. Kodifikácia aj vo význame "kódex", "zákonník" spisuje právo, osobuje si nárok na určitú komplexnosť, mala by byť prehľadne členená a mala by systematicky používať jednotný pojmový aparát.¹⁷⁾ Pri klasickej idei kodifikácie by tieto prvky mali byť "kombinované aj s úplným zrušením predchádzajúceho práva vzťahujúceho sa na totožný predmet.".¹⁸⁾ Trocha nadnesene možno povedať, že "[k]odifikácia zakladá intelektuálnu snahu nahliadať na súkromné právo ako na systematickú entitu.".¹⁹⁾

Hesselink²⁰⁾ v podobnom duchu odvodzuje charakteristické znaky "kodifikácie" a dáva ju do kontrastu s "harmonizáciou" v zmysle jestvujúcich aktov EÚ v oblasti súkromného práva. Pre účely nášho skúmania bude nanajvýš dôležité sa pri jednotlivých vlastnostiach kodifikácií občianskeho práva pristaviť.

Kodifikácia by mala byť , t.j. pokrývať súkromné právo v jednom zákonníku. Za pomoci abstraktných pojmov by kódex mal byť spôsobilý dať odpoveď na akúkoľvek právnu otázku. Práve abstraktné právne normy obsiahnuté vo väčšine občianskoprávnych zákonníkov v kontinentálnom právnom systéme, ktoré iba zriedka zachádzajú do prílišného detailu, hoci i v špecifických ustanoveniach, niekedy charakteru princípov či zásad, umožňujú zachovať kódexu určitú mieru stability a zároveň flexibility vo vzťahu k dynamike spoločenského vývoja. Všeobecnosť ustanovení súkromnoprávneho kódexu môže taktiež "slúžiť ako pre aktívnych sudcov, ktorí rozhodujú právne v