Druhá komora parlamentu

Vydáno: 36 minút čítania
Druhá komora parlamentu
JUDr.
Dušan
Nikodým
CSc.
Ústav štátu a práva SAV, Bratislava.
NIKODÝM, D.: Druhá komora parlamentu. Právny obzor, 94, 2011, č.6, s.531 - 544.
Second Chamber of Parliament.
In the legal theory and practice we often encounter weaknesses that are attributed to the lawmaking. For the purposes of the improvement of parliamentary powers as a system solution, the introduction of bicameralism into legislation can be considered. A twochamber system in plural democracy can contribute to the balancing of interests that may be competitive or conflicting, which can be observed in the regional policy as well. For the Slovak Republic that is a unitary state, it is suitable to consider the setting up of the second chamber of a regional type. The regional and territorial development requires the mitigation of regional disparities. The second chamber can also contribute to the prevention of inflation in the lawmaking and insufficiently elaborated draft legislation. In the mutual relations of the chambers the method of settlement of disputes is important. The relations between chambers are also affected by the political composition. If it is more or less singleparty, the importance of the second chamber may decline. It is assumed that elections in the individual chambers will take place at different dates. The application of a majority election system in the regional chamber is suggested to allow highertier territorial unites to exert an influence on the election of candidates. The possibility of candidature without membership in a political party is opening up.
Key words:
bicameralism, regional chamber, stabilisation of legislation, representation of interests, types of chambers
V zákonodarnej činnosti parlamentu badať opakujúce sa nedostatky, ktoré neprispievajú ku koncepčnosti a prehľadnosti legislatívy. Ako možné riešenie, ktoré by zdokonalilo legislatívny proces, možno zaradiť inštitucionálnu vnútornú úpravu pôsobnosti parlamentu. Bikameralizmus možno považovať za systémové riešenie spôsobu parlamentnej normotvorby.
Pluralitná demokracia je charakterizovaná tým, že sa v nej stretávame s variabilitou záujmov, ktoré sa dotýkajú jednotlivcov i skupín, v ktorých organizačnej podobe nadobúdajú primát politické strany. Záujmy môžu byť tak celoštátne, ako aj špecifické, regionálne.
Ak demokracia, okrem iného, vyžaduje vládu práva, malo by ísť o také právo, ktoré sa bude rešpektovať v podmienkach jasných pravidiel zabezpečujúcich právnu istotu a primerané životné podmienky.
Normotvorba a jej efektívnosť závisí predovšetkým od parlamentu, ktorý vytvára základné pravidlá pre správanie štátnych orgánov a iných právnických osôb, ako aj občanov v podmienkach deľby moci, vrátane príslušných bŕzd a protiváh, a na ktorú nadväzuje ďalšia odvodená normotvorba.
Ak má byť demokracia vládou suverénneho ľudu, nemala by byť uplatňovaná iba z parlamentu smerom nadol, ale mala by sa tvoriť i ako produkt občianskej spoločnosti. V piatej hlave ústavy tomu zodpovedá
referendum
, s ktorým zatiaľ nie sú pozitívne skúsenosti; z doteraz vyhlásených referend bolo platné iba jedno (vstup do Európskej únie). Možno však poznamenať, že ani jeho ústavnoprávna úprava nie je bezproblémová. Takto možno položiť otázku, či k priaznivému riešeniu môže prispieť druhá komora predstavujúca horizontálnu deľbu moci v zastupiteľskom orgáne, a súčasne, ktorý typ druhej komory tomuto riešeniu vyhovuje.
Pluralitnej demokracii prináleží systém horizontálnej i vertikálnej deľby moci, decentralizácia a kontrola moci. Dvojkomorová sústava v pluralitnej demokracii môže zdokonaliť vyvažovanie záujmov, ktoré bývajú konkurenčné, resp. konfliktné, čo býva badateľné i v regionálnej politike. Bikameralizmus vytvára lepšie podmienky na rešpektovanie doktríny racionálneho zákonodarcu.
Pri konštituovaní jednotlivých typov druhých komôr sa stretávame v zahraničnej legislatíve s variabilným riešením.
Typy druhých komôr
poznáme federálne (SRN, USA, Belgicko), ktoré zabezpečujú deľbu moci vertikálne medzi federatívnym štátom a jeho členmi, a regionálne, ktoré reprezentujú záujmy teritoriálnych častí a ktoré poznáme v unitárnych štátoch, v ktorých ide o decentralizáciu štátnej moci (Taliansko, Španielsko, Poľsko, Francúzsko).
Medzi konzervatívne patria komory zákonodárnej korekcie, pričom často bývajú v ich postavení voči prvej komore slabšie (Veľká Británia, Kanada, Rumunsko, Česká republika). Možno sa ešte zmieniť o komore korporácií, ktorú poznáme z Bavorska, ktorá je však toho času už zrušená.
Odlišnosť oboch komôr
možno klasifikovať v ich vzájomných kompetenčných vzťahoch. Komory môžu byť rovnocenné (na prijatie zákona je potrebný súhlas oboch komôr)

Související dokumenty

Súvisiace články

Do akej miery môže Ústavný súd SR chrániť ústavnosť bez návrhu? (1.)
Ústavné právo procesné na novom právnom základe (2.) Časť druhá: Úpravy, ktoré v zákone nie sú
Ústavné právo procesné na novom právnom základe (1.) Časť prvá: Úpravy, ktoré v zákone sú
O zodpovednosti za nezákonné rozhodnutia po 1. júli 2023
Využitie mediácie v súdnych sporoch z pohľadu sudcu - má mediácia v súdnych sporoch budúcnosť?
Správa CEPEJ a súčasné problémy slovenského súdnictva
Dovolanie generálneho prokurátora
Kasačné rozhodnutie dovolacieho súdu a ústavná sťažnosť - prečo nie?
Kasačné rozhodnutie dovolacieho súdu a ústavná sťažnosť
Je povinné očkovanie maloletých detí zásahom do súkromnej integrity občana?
Nová právna úprava výberových konaní na funkciu sudcu
Všeobecný súd a štátna pomoc v čase pandemie Covid-19
Medzinárodné štandardy slobody prejavu sudcu a disciplinárneho postihu za výkon tejto slobody
Vplyv pandémie COVID-19 na oblasť justície
Núdzový stav v Slovenske republike z hľadiska medzinárodných ľudskoprávnych štandardov
Sloboda prejavu sudcu v kontexte judikatúry európskeho súdu pre ľudské práva
Obnova konania pred ústavným súdom (1.)
Neústavné ústavné zákony a ochrana ústavnosti SR. Časť druhá: Koncepcia Ústavného súdu SR
Štátne občianstvo Slovenskej republiky. Časť prvá: Jednoduché štátne občianstvo
Obnova konania pred Ústavným súdom (2.)