Druhá komora parlamentu
JUDr.
Dušan
Nikodým
CSc.
Ústav štátu a práva SAV, Bratislava.
NIKODÝM, D.: Druhá komora parlamentu. Právny obzor, 94, 2011, č.6, s.531 - 544.
Second Chamber of Parliament.
In the legal theory and practice we often encounter
weaknesses that are attributed to the lawmaking. For the purposes of the improvement of
parliamentary powers as a system solution, the introduction of bicameralism into legislation can be
considered. A twochamber system in plural democracy can contribute to the balancing of interests
that may be competitive or conflicting, which can be observed in the regional policy as well. For
the Slovak Republic that is a unitary state, it is suitable to consider the setting up of the second
chamber of a regional type. The regional and territorial development requires the mitigation of
regional disparities. The second chamber can also contribute to the prevention of inflation in the
lawmaking and insufficiently elaborated draft legislation. In the mutual relations of the chambers
the method of settlement of disputes is important. The relations between chambers are also affected
by the political composition. If it is more or less singleparty, the importance of the second
chamber may decline. It is assumed that elections in the individual chambers will take place at
different dates. The application of a majority election system in the regional chamber is suggested
to allow highertier territorial unites to exert an influence on the election of candidates. The
possibility of candidature without membership in a political party is opening up.Key words:
bicameralism, regional chamber, stabilisation of legislation,
representation of interests, types of chambersV zákonodarnej činnosti parlamentu badať opakujúce sa nedostatky, ktoré neprispievajú ku
koncepčnosti a prehľadnosti legislatívy. Ako možné riešenie, ktoré by zdokonalilo legislatívny
proces, možno zaradiť inštitucionálnu vnútornú úpravu pôsobnosti parlamentu. Bikameralizmus možno
považovať za systémové riešenie spôsobu parlamentnej normotvorby.
Pluralitná demokracia je charakterizovaná tým, že sa v nej stretávame s variabilitou
záujmov, ktoré sa dotýkajú jednotlivcov i skupín, v ktorých organizačnej podobe nadobúdajú primát
politické strany. Záujmy môžu byť tak celoštátne, ako aj špecifické, regionálne.
Ak demokracia, okrem iného, vyžaduje vládu práva, malo by ísť o také právo, ktoré sa bude
rešpektovať v podmienkach jasných pravidiel zabezpečujúcich právnu istotu a primerané životné
podmienky.
Normotvorba a jej efektívnosť závisí predovšetkým od parlamentu, ktorý vytvára základné
pravidlá pre správanie štátnych orgánov a iných právnických osôb, ako aj občanov v podmienkach deľby
moci, vrátane príslušných bŕzd a protiváh, a na ktorú nadväzuje ďalšia odvodená
normotvorba.
Ak má byť demokracia vládou suverénneho ľudu, nemala by byť uplatňovaná iba z parlamentu
smerom nadol, ale mala by sa tvoriť i ako produkt občianskej spoločnosti. V piatej hlave
ústavy tomu zodpovedá
referendum
, s ktorým zatiaľ nie
sú pozitívne skúsenosti; z doteraz vyhlásených referend bolo platné iba jedno (vstup do Európskej
únie). Možno však poznamenať, že ani jeho ústavnoprávna úprava nie je bezproblémová. Takto možno
položiť otázku, či k priaznivému riešeniu môže prispieť druhá komora predstavujúca horizontálnu
deľbu moci v zastupiteľskom orgáne, a súčasne, ktorý typ druhej komory tomuto riešeniu
vyhovuje.Pluralitnej demokracii prináleží systém horizontálnej i vertikálnej deľby moci,
decentralizácia a kontrola moci. Dvojkomorová sústava v pluralitnej demokracii môže zdokonaliť
vyvažovanie záujmov, ktoré bývajú konkurenčné, resp. konfliktné, čo býva badateľné i v regionálnej
politike. Bikameralizmus vytvára lepšie podmienky na rešpektovanie doktríny racionálneho
zákonodarcu.
Pri konštituovaní jednotlivých typov druhých komôr sa stretávame v zahraničnej legislatíve
s variabilným riešením.
Typy druhých komôr
poznáme federálne (SRN, USA, Belgicko), ktoré zabezpečujú deľbu
moci vertikálne medzi federatívnym štátom a jeho členmi, a regionálne, ktoré reprezentujú záujmy
teritoriálnych častí a ktoré poznáme v unitárnych štátoch, v ktorých ide o decentralizáciu štátnej
moci (Taliansko, Španielsko, Poľsko, Francúzsko).Medzi konzervatívne patria komory zákonodárnej korekcie, pričom často bývajú v ich
postavení voči prvej komore slabšie (Veľká Británia, Kanada, Rumunsko, Česká republika). Možno sa
ešte zmieniť o komore korporácií, ktorú poznáme z Bavorska, ktorá je však toho času už
zrušená.
Odlišnosť oboch komôr
možno klasifikovať v ich vzájomných kompetenčných vzťahoch.
Komory môžu byť rovnocenné (na prijatie zákona je potrebný súhlas oboch komôr)