Miestne referendum (vybrané problémy)
JUDr.
Alena
Krunková
PhD.
Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, Fakulta verejnej správy, Katedra
verejnoprávnych disciplín, Košice.
KRUNKOVÁ, A.: Miestne
referendum
(vybrané problémy). Právny obzor, 93, 2010,
č.5, s.471 - 482.Autorka v článku analyzuje miestne
referendum
ako formu priamej demokracie na úrovni
obce. Špecifikuje jednotlivé formy miestneho referenda v zmysle platnej právnej úpravy, definuje
subjekty oprávnené iniciovať i hlasovať v miestnom referende. Na základe praktických skúsenosti so
skúmaným inštitútom poukazuje na nedostatky právnej úpravy a podáva možné návrhyde lege
ferenda.
Úvod
Tradičný princíp suverenity ľudu, v zmysle ktorého je umožnené nositeľovi verejnej moci
túto moc aj vykonávať, nestráca aktuálnosť ani v období tzv. modernej demokracie. Práve naopak,
dochádza k zvýrazňovaniu prvkov priamej demokracie na lokálnej, štátnej i európskej
úrovni.1) Slovenská republika nesporne patrí medzi demokratické štáty a snaží
sa nadviazať na základy konštitucionalizmu i reflektovať novšie prístupy vnímania
štátu.2)
Ak je jednotlivec v pozícii aktívneho subjektu participujúceho na správe verejných vecí v
rovine suplementárnej, je nevyhnutné stanoviť mu právny rámec prípustnej účasti. Na druhej strane,
ak táto participácia má byť reálne účelná, úprava
ex lege
či ex constitutione
musí
stanoviť použiteľnú koncepciu foriem priamej demokracie, zabezpečujúcu minimálne spätnú väzbu, vďaka
ktorej jednotlivec bude vidieť výsledky svojho konania. Vnímajúc štúdie, zaoberajúce sa komparáciou
foriem priamej demokracie,3) prevažujú závery preferujúce využívanie priamej
demokracie v rámci menšieho teritória. K uplatňovaniu tzv. "čistej - pravej" priamej demokracie, keď
sú všetky rozhodnutia prijímané hlasovaním plnoprávnych občanov daného teritória, dnes dochádza len
výnimočne.4) V rámci bežnej existencie zastupiteľských orgánov môžu ale byť
jej formy (väčšinou referendum
) vhodným suplementárnym riešením v prípade rozmanitých problémových
situácií.Pozorujúc tento trend na jednej strane a na strane druhej negatívne skúsenosti s
referendom celoštátneho i miestneho významu v Slovenskej republike vyvstávajú viaceré otázky. Za
základnú zvykne byť považovaná - je vôbec možné na základe platnej právnej úpravy v Slovenskej
republike využívať
referendum
tak, aby došlo k premietnutiu jeho výsledkov do roviny záväzných
rozhodnutí? Jej zodpovedanie iste predpokladá analýzu príslušnej platnej právnej úpravy. Pozornosť
zameriame len na referendum
lokálneho charakteru, keďže v zmysle idey priamej demokracie jeho
zvládnutie môže byť polovicou úspechu v prípadoch realizovateľnosti referenda na vyššej
(celoštátnej) úrovni.Ústavnoprávna koncepcia
Vychádzajúc z Ústavy Slovenskej republiky
(ústavný zákon č.460/1992 Zb. v znení neskorších zmien
a doplnkov), právny poriadok Slovenskej republiky v zmysle
čl. 2 ods. 1 ústavy stanovuje možnosť občanom
Slovenskej republiky realizovať štátnu moc priamo - formami priamej demokracie alebo prostredníctvom
svojich volených zástupcov. Bližšiu špecifikáciu priamej demokracie v súvislosti s územnou
samosprávou Ústava Slovenskej republiky stanovuje v čl.
67, v ktorom inštitucionalizuje nasledovné formy priamej demokracie na lokálnej
úrovni:
-
zhromaždenie obyvateľov obce,
-
miestne
referendum
,-
referendum
na území vyššieho územného celku.Ako norma
lex generalis
Ústava Slovenskej republiky odkazuje na konkretizujúcu
úpravu v