Vyhľadávanie v online časopise
Online časopis
Právna úprava štátnych symbolov v Slovenskej republike
Právna úprava štátnych symbolov v Slovenskej republike
JUDr.
Peter
Kukliš
CSc.
Ústav štátu a práva SAV, Bratislava.
Kukliš, P.: Právna úprava štátnych symbolov v Slovenskej republike. Právny obzor, 92, 2009,
č. 4, s. 319 - 329.
Právna úprava jednotlivých štátnych symbolov. Používanie štátnych symbolov. Štátna správa
v oblasti štátnych symbolov a heraldického registra. Vlajka Európskej únie a symbolika iných
subjektov verejnej moci.
1.1.
Štátne symboly sú organickou súčasťou formálnych znakov štátnosti. Sú vonkajším
prejavom štátu, výrazom jeho suverenity, nezávislosti a integrity. Tento inštitút reprezentuje štát
navonok, vyjadruje jeho históriu, tradície a hodnoty, ktoré väčšina jeho obyvateľov, resp. národy a
národnosti (nie vždy je tomu tak) uznávajú. Štátne symboly sú oficiálnym, nezameniteľným a výsostným
označením štátu, ktorým sa štát odlišuje od iných štátov a ktoré je inými štátmi vo vzájomných
vzťahoch uznávané. Sú istým prostriedkom stotožnenia sa väčšiny občanov so svojim štátom. Základné
symboly štátu (najmä vlajka, hymna, znak) sú neoddeliteľnou súčasťou významných politických udalostí
(napr. štátne sviatky, stretnutia významných funkcionárov) a sú prirodzenou súčasťou významných
ustanovizní.1)
Je zjavné, že problematika štátnych symbolov a jej právna úprava má výrazne
interdisciplinárny charakter. Pri jej právnom stvárnení je žiaduce zohľadniť množstvo rozmanitých a
mnohokrát protichodných veličín, napr. politické, právne, sociálne, sociálno- psychologické,
medzinárodnoprávne, historické, heraldické, estetické i ekonomické (napr. pri konštituovaní, resp.
zmene štátnej symboliky).
Štátne symboly Slovenskej republiky majú svoj pôvod v národných symboloch. Pritom sústava
národných symbolov je oveľa širšia, než je pertraktovaná v tomto príspevku
Podstatná časť tohto príspevku odznela v rámci Medzinárodnej konferencie "Statehood and
Symbolism in Central Europe after 1989" (Štátnosť a symbolika v krajinách strednej Európy po roku
1989) poriadanej Ústavom právnych štúdií Maďarskej akadémie vied v Budapešti dňa 2. októbra 2009.
(znak, vlajka, pečať, hymna a pod.). Pod národné symboly možno, v súlade so spoločensko-
kultúrnohistorickým kontextom, subsumovať rozličné osoby (osobnosti), udalosti, javy i predmety.
Národné symboly zdôrazňovali národnú príslušnosť, vytvárali pozitívny obraz vlastného národa,
stelesňovali jeho zvláštne, výnimočné znaky, príťažlivé hodnoty a vlastnosti, pripomínali slávne
stránky vlastnej minulosti a načrtávali projekt "slávnej budúcnosti". Zároveň vypovedali o
skutočných či vykonštruovaných temných momentoch vlastného národa, o jeho krivdách, útlaku, utrpení
v minulosti aj v danej prítomnosti. Niesli tak v sebe i politické posolstvo, poskytujúc argumenty
vznikajúcim národným politikám na ich legitimáciu.2)
Na základe doteraz uvedeného možno zastávať názor, ktorý nebýva často pertraktovaný, že v
štátnych symboloch je do určitej miery vyjadrená idea štátu ako jeden zo štátotvorných
prvkov.3)
1.2.
Staršia právnická literatúra z hľadiska skúmanej problematiky uvádza, že "štátne
odznaky" sú v medzinárodnom styku vizitkou štátu a sú viditeľným výrazom jeho zvrchovanosti. Okrem
toho je v nich často vyobrazený historický vývoj alebo sú v nich aspoň naznačené spomienky na určité
udalosti, s čím sa niekedy spájajú tiež požiadavky politické. Týmto "štátne odznaky" pôsobia na city
obyvateľstva a zvyčajne "vyžarujú" určité citové hodnoty, ktoré sú tým väčšie, čím "štátne odznaky"
- z hľadiska ich vonkajšej podoby - sú spôsobilejšie, aby boli spojivom medzi rôznymi vrstvami
obyvateľstva a mohli "připoutati k státu i živly citově vzdálenější". Pre túto ich funkciu bol
vytvorený termín "integrační účinek státních symbolů". V tejto súvislosti sa o. i. konštatovalo, že
"nehledě k ryze praktickému významu státních odznaků, jejich symbolická cena, která v dřívejší době,
.... ,byla velmi značná, jest nyní zřejmě na ústupu ...".4) Postupom času sa
začalo rozlišovať medzi symbolmi (symbolmi štátnej zvrchovanosti a inými) a odznakmi, ktoré sa už
nechápali ako symboly, ale "vyznačujú pomer jedinca k ideovému
spoločenstvu".5)
1.3.
Z hľadiska vedy ústavného práva existujú rôzne prístupy k vymedzeniu pojmu štátne
symboly. Často sa tento pojem vymedzuje širšie a okrem štátneho znaku, štátnej vlajky, štátnej
pečate a štátnej hymny sa doň zaraďujú, aj keď nie priamo, i postavenie hlavného mesta republiky,
štandarda prezidenta republiky, štátne sviatky a pamätné dni, štátny jazyk a štátne
vyznamenania.6) V tejto súvislosti sa niekedy rozlišujú štátne sym boly a iné
formy symbolizujúce štát (napr. dni a dátumy symbolizujúce štát, štátne vyznamenania, výtvarná
podoba oficiálnej meny, hlavné mesto štátu, niektoré národné kultúrne pamiatky, korunovačné klenoty,
názov štátu, hlava štátu, štátne náboženstvo).7)
2.
Z doteraz uvedeného vyplýva, že hodnotovej úrovni štátnej symboliky zodpovedá i
úroveň jej právnej reglementácie. Zrejme bezozvyšku je predmetom právnej úpravy najvyššej sily, t.j.
ústavnoprávnej. Z právneho hľadiska ustanovenie štátnych symbolov znamená príkaz štátnym orgánom
(zložkám štátneho mechanizmu) sa identifikovať ich prostredníctvom vo vnútri štátu i navonok. Táto
skutočnosť na druhej strane znamená zákaz použitia štátnych symbolov na iné
účely.8)
2.1.
Ústava Slovenskej republiky v čl.
8 upravuje, že štátnymi symbolmi Slovenskej republiky sú štátny znak, štátna vlajka, štátna
pečať a štátna hymna. V čl. 9 reglementuje,
že
-
štátny znak Slovenskej
republiky tvorí na červenom ranogotickom štíte dvojitý strieborný kríž vztýčený na strednom
vyvýšenom vŕšku modrého trojvršia (odsek
1),
-
štátna vlajka
Slovenskej republiky sa skladá z troch pozdĺžnych pruhov - bieleho, modrého a červeného. Na prednej
polovici listu štátnej vlajky Slovenskej republiky je štátny znak Slovenskej republiky (odsek
2),
-
štátnu pečať
Slovenskej republiky tvorí štátny znak Slovenskej republiky, okolo ktorého je do kruhu umiestnený
nápis Slovenská republika (odsek
3),
-
štátnou
hymnou Slovenskej republiky sú prvé dve slohy piesne Nad Tatrou sa blýska (odsek
4),
-
podrobnosti o
štátnych symboloch Slovenskej republiky a ich používaní ustanoví zákon (odsek
5).
Pre porovnanie možno uviesť, že Ústava Českej republiky ako štátne symboly Českej
republiky ustanovuje veľký a malý štátny znak, štátne farby, štátnu vlajku, vlajku prezidenta
republiky, štátnu pečať a štátnu hymnu (čl. 14).9) Ústava republiky Maďarsko
za národné symboly republiky Maďarsko ustanovuje hymnu republiky Maďarsko (bližšie čl. 75), vlajku
republiky Maďarsko (bližšie čl. 76 odsek 1) a znak republiky Maďarsko (bližšie čl. 76 odsek 2);
Ústava Poľskej republiky ustanovuje znak, farby a národnú hymnu Poľskej republiky (bližšie čl. 28
odsek 1 - 5).
2.2.
Právnym predpisom, ktorý ustanovuje podrobnosti o štátnych symboloch Slovenskej
republiky a ich používaní (čl. 9 ods. 5 Ústavy
Slovenskej republiky), je zákon č. 63/1993 Z.z. o
štátnych symboloch Slovenskej republiky a ich používaní v znení neskorších predpisov (ďalej
"zákon o štátnych symboloch").
Zákon o štátnych symboloch v
§ 1 ustanovuje, že štátne symboly Slovenskej
republiky možno vyobrazovať a používať len spôsobom ustanoveným týmto zákonom. Dôvodová správa k
vládnemu návrhu zákona o štátnych symboloch Slovenskej
republiky a ich používaní (parlamentná tlač 140, január 1993) v tejto súvislosti zdôrazňuje, že
vzhľadom na skutočnosť, že v čl. 8 Ústavy Slovenskej
republiky je už
Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.
Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.
Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).
