Právny portál určený širokej odbornej verejnosti

Online časopis

Glosa k rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Cdo 195/2015 z 29.3.2017 (hypotetický ušlý zisk)

(1) Za ušlý zisk nemožno považovať hypotetický ušlý zisk, ktorý nemá žiadny konkrétny preukázateľný základ. Ušlý zisk je stratou konkrétnej, reálnej a preukázateľnej príležitosti zhodnotenia majetku, no len za predpokladu, že pravdepodobnosť dosiahnutia zisku u poškodeného je s ohľadom na existujúce okolnosti toho-ktorého konkrétneho prípadu vysoko pravdepodobná až blížiaca sa k istote. (2) Aj v prípade ušlého zisku musí ísť o ujmu už nastalú (vzniklú) a nie o ujmu, ktorá by hypoteticky mohla vzniknúť v budúcnosti.

 

Glosa k rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 cdo 195/2015 z 29.3.2017 (hypotetický ušlý zisk)
JUDr.
Milan
Hlušák
advokát
Popri problematike ušlého zisku v občianskoprávnych vzťahoch sa najvyšší súd v glosovanom rozhodnutí zaoberal aj nemenej zaujímavými otázkami skutočnej škody a dôkazného bremena. Kvôli prehľadnosti sa im však táto glosa nevenuje. Ďalekosiahle zovšeobecnenia najvyššieho súdu, ktoré sa týkajú ušlého zisku, si totiž vyžadujú osobitnú pozornosť, ktorú netreba narúšať postrannými otázkami. Dopredu pritom upozorňujeme, že, podľa nášho názoru, uvedené závery najvyššieho súdu sú príliš generalizujúce a ich aplikácia si vyžaduje opatrnosť. Zodpovednosť za škodu je totiž v slovenskom práve založená na zásade plnej náhrady [§ 441 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej aj "OZ")]. Vyvodzovať z glosovaného rozhodnutia príliš striktné, neuvážené závery by mohlo túto zásadu popierať.
1.
Po vynechaní nepodstatných detailov skutkový stav prípadu vyzerá takto: Žalobkyňa (NOVEX Martin, s. r. o.) bola v roku 1996 rozhodnutím Ministerstva zdravotníctva SR určená za správcu zdroja prírodnej minerálnej vody v Kláštore pod Znievom. Na základe žaloby inej spoločnosti však bolo toto rozhodnutie v roku 1999 ako nezákonné zrušené. Žalobkyňa preto podala novú žiadosť o udelenie povolenia využívať daný zdroj, no aj vzhľadom na to, že žiadosť nebola úplná, nebola za správcu zdroja určená. Následne - na základe zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom (zákon č. 58/1969 Zb.) - žalobkyňa požadovala od štátu náhradu skutočnej škody, ktorá jej mala vzniknúť v podobe márne vynaložených investícií, ako aj ušlého zisku za obdobie desiatich rokov od straty oprávnenia využívať daný zdroj.
 
Súd prvej inštancie žalobe vyhovel. Odvolací súd však žalobu v časti ušlého zisku zamietol. Dôvodil, že žalobkyňa si pre dosiahnutie zisku nevytvorila základné predpoklady. Predovšetkým si nevybudovala plničku minerálnych vôd, ktorá bola nevyhnutným predpokladom pre tvorbu zisku. Taktiež nepredložila súdu napríklad zmluvy o odbyte, zmluvy s odberateľmi, prípadne zamestnancami, z čoho by sa dalo zistiť, či mohla žalovaný zisk dosahovať. Jej podnikateľský zámer tak nebol podľa odvolacieho súdu "
dotiahnutý do takého štádia, kedy by bolo možné považovať dosiahnutie prospechu z podnikania za vysoko pravdepodobné
". Za daných okolností sa dosiahnutie zisku javilo odvolaciemu súdu ako
"hypotetické, nedostatočne reálne"
. Uzavrel preto, že žalobkyňa nepreukázala základný predpoklad zodpovednosti za škodu, a to vznik škody. Najvyšší súd ako súd dovolací súhlasil.
2.
Pred tým, ako sa dostaneme k samotnej podstate tejto glosy, všimnime si istú nelogickosť v postupe žalobkyne. Tá totiž požadovala ušlý zisk za obdobie desiatich rokov po strate oprávnenia využívať daný zdroj. Nárok na takýto ušlý zisk jej však už zo svojej podstaty nemohol vzniknúť. Po zrušení rozhodnutia už predsa nebola oprávnená zdroj využívať; nemohla preto ani produkovať zisk. Príčinou ušlého zisku je teda fakt, že žalobkyňa nebola správkyňou zdroja. To znamená, že aj keby preukázala, že plničku minerálnych vôd vybudovala a že mala uzavreté zmluvy, ktoré od nej požadoval odvolací súd, aj tak by nárok na náhradu ušlého zisku nemala. Z tohto pohľadu sa preto môže javiť nelogickým aj postup odvolacieho i najvyššieho súdu, keď sa primárne zaoberali otázkou vzniku škody. Za chybu to však považovať nemožno. Už Š. Luby tvrdil, že
"[k]ým sme nezistili, či vôbec vznikla nejaká ujma,
Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.

Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.

Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).