Knihovné (tabulárne) vydržanie práva k nehnuteľnosti a rekodifikácia občianskeho práva hmotného

The article deals with the theoretical assessment of problems of the institute of library (tabular) endurance of rights and formulates partial conclusions in relation to the recodification of civil substantive law in relation to this legal institute. The authors of the presented article focus on the analysis of the opinions contained in the literature in relation to this legal institute. The article is dedicated to the historical development of the analyzed issues, as well as its current state and possible legislative formulation in the future. The content of the article also presents the analysis of the legal regulation dealing with the above mentioned legal institute in the relevant legislation in selected European countries - that is the Civil Code of the Federal Republic of Germany (BGB), the Civil Code of Austria (ABGB), the Swiss Civil Code (ZGB), the Liechtenstein Act on Right , as well as the issue of their legislative basis in the new Czech Civil Code and the Hungarian Civil Code. In the end, the article presents proposals de lege ferenda, specifically some proposals of the relevant provisions of the new Slovak Civil Code. The new Slovak Civil Code could be partially inspired by a foreign legal regulation, in case of receipt of the Institute of library endurance of a right. In case that the receipt of this institute would be done, the legislative formulation could be based on the relevant provisions contained in the German Civil Code (BGB) and the Swiss Civil Code (ZGB).

Kodifikácia, resp. rekodifikácia občianskeho práva hmotného predstavuje dôležitý medzník vo vývoji súkromného práva každého štátu, ktorý pristúpi na tento krok.¹⁾ Jedným zo základných predpokladov kvalitnej kodifikácie, resp. rekodifikácie (bez ohľadu na jej predmet) je rozsiahla teoretická príprava²⁾ zahŕňajúca analýzu právnej úpravy , judikatúry, historického vývoja danej právnej oblasti, odbornej literatúry a zahraničných právnych úprav.³⁾ V rámci zmienenej teoretickej prípravy je potrebné posúdiť, ktoré právne inštitúty stratili svoje opodstatnenie, ktoré právne inštitúty je potrebné reformovať, ako aj to, ktoré právne inštitúty by sa mali prevziať, resp. doplniť do nového kódexu. V tomto príspevku sa pokúsime o teoretické spracovanie problematiky (u nás dnes pomerne málo známeho) inštitútu knihovného (tabulárneho) vydržania práva a o formulovanie niektorých záverov vo vzťahu k rekodifikácii občianskeho práva hmotného v súvislosti s týmto právnym inštitútom - budeme si všímať stanoviská k predmetnému právnemu inštitútu v odbornej literatúre a jeho právnu úpravu v relevantných právnych predpisoch niektorých európskych štátov. Keďže knihovné vydržanie práva úzko súvisí s problematikou materiálnej publicity verejných zoznamov, resp. verejných registrov, či verejných kníh (ďalej len "verejné zoznamy"), alebo teda s problematikou ochrany dobrej viery v správnosť údajov verejného zoznamu,⁴⁾ určite si zaslúži, aby sa mu venovala v našej odbornej literatúre v súvislosti s rekodifikáciou občianskeho práva hmotného väčšia pozornosť, ako to bolo doposiaľ.⁵⁾

Verejné zoznamy, do ktorých sa zapisujú určité práva, majú byť zdrojom spoľahlivých informácií o týchto právach a ten, kto koná v dobrej viere v správnosť údajov verejného zoznamu, mal by požívať právnu ochranu. Ak tento postulát (formulovaný, samozrejme, v predchádzajúcej vete veľmi zjednodušene) nie je premietnutý do príslušných právnych predpisov, zmysel spravovania verejných zoznamov sa silne narúša, subjekty dotknuté zápismi prestávajú dbať o súlad stavu zapísaného do verejného zoznamu a skutočného právneho stavu, v dôsledku čoho postupne dochádza k tomu, že verejný zoznam nereflektuje právny stav a jeho vedenie sa z právneho hľadiska fakticky stáva iracionálne. Tak to bolo u nás v minulosti v prípade spravovania evidencie nehnuteľností. Určitý pozitívny pokrok predstavuje právna úprava spravovania katastra nehnuteľností, ani táto právna úprava však nezodpovedá požiadavkám na právnu úpravu moderného verejného zoznamu poskytujúceho vyváženú ochranu práv skutočne oprávnenej osoby (t.j. osoby, ktorej svedčí určité právo zapisované do verejného zoznamu) a práv osoby konajúcej v dobrej viere v správnosť údajov verejného zoznamu.⁶⁾

Jednou zo základných otázok spojených so zápismi práv do verejných zoznamov je otázka, či sa osobe, v prospech ktorej bol vykonaný zápis práva do verejného zoznamu, má poskytnúť ochrana od okamihu zápisu práva do verejného zoznamu, alebo až od uplynutia určitej doby od okamihu vykonania zápisu práva do verejného zoznamu v prospech tejto osoby, pričom práve v súvislosti s uplynutím takejto lehoty sa v odbornej literatúre spomína inštitút knihovného vydržania práva. Mohli by sme uviesť aj celý rad ďalších súvisiacich otázok, ako napr. otázku, čo znamená "dobrá viera" v správnosť údajov verejného zoznamu, alebo otázku, či sa má predmetná ochrana vzťahovať len na prípady zápisu práva do verejného zoznamu na základe odplatného právneho úkonu, resp. právnej skutočnosti, s ktorou sa sp