Nové cirkvi a náboženské spoločnosti vo vzťahu so štátom

The article deals with cults and new religious movements in relation to the state in a religiously neutral state and a state with an official religion. The article presents the position of religiosity in Austria, the legal frame for the registration of new religious movements as well as the specifics of the position of new religious movements as the example of the situation in a religiously neutral state. The next part analyses the situation in relation to the religious movements in Denmark, which is a state with an official religion and describes the position of the state church, the formation and dissolution of religious movements and legislative changes in the past decades in Denmark. The article explores the phenonemons in the relation of the state and religious movements according to the scope of secularisation in the state via comparative method. The contribution of the article is in the enrichment of the problematics of the position of new religious movements from the dual point of view in the context of the religious freedom and the dynamic relations concerned.

V 21. storočí právni akademici nespochybňujú relevanciu štúdia problematiky nových náboženských spoločností. Nové náboženské spoločnosti či nové cirkvi boli kedysi ponímané len ako dočasný fenomén šesťdesiatych rokov minulého storočia, no do dnešného dňa zaujali pozornosť miliónov (predovšetkým mladých) ľudí a stali sa dlhotrvajúcou a dynamickou spoločenskou silou,¹⁾ ktorú nie je možné opomenúť ani z právneho hľadiska.

Hoci sa právna úprava postavenia náboženských spoločností rôzni od štátu k štátu, ešte zaujímavejšie systémové fenomény a diferencie možno pozorovať vo vzťahu štátu a nových náboženských spoločností pri komparácii právnej úpravy v nábožensky neutrálnych štátoch a v štátoch s oficiálnym náboženstvom. Právna veda do dnešného dňa obsiahla v prácach jednotlivé čiastkové problémy komplexnej interakcie medzi štátom a náboženskými spoločnosťami, jestvuje veľké spektrum prác objasňujúcich problematiku registrácie náboženských spoločností, ich financovania, špeciálnych práv udelených štátom. Možno nájsť spracované aj úpravy postavenia nových náboženských spoločností v rámci jednotlivých národných právnych upráv, prípadne porovnanie právnej úpravy vo vybraných štátoch v rámci určitej geografickej oblasti. Z dôvodu odohrávajúcich sa zmien v právnych úpravách jednotlivých štátov v súvislosti s právnym postavením náboženských spoločností právna veda reflektuje tieto legislatívne modifikácie a v spoločnosti charakteristickej progresívnymi tendenciami v oblasti náboženskej života je vzťah štátu a právnych subjektov náboženskej povahy problematikou vyznačujúcou sa značným dynamizmom. Možno však konštatovať absenciu spracovania postavenia náboženských spoločností v kontexte porovnania úpravy v závislosti od miery sekularizácie v štáte, čo je nepochybne faktor vyžadujúci si reflexiu na úrovni akademickej spisby.

Tento príspevok si kladie za cieľ poskytnúť náhľad na určité tendencie v právnej úprave vzťahu štátu a náboženských spoločností v nábožensky neutrálnom štáte a v štáte s oficiálnym štátnym náboženstvom, pričom reprezentanta prvej uvedenej kategórie predstavuje Rakúsko a obzervácie z formovania statusu náboženských spoločností v štáte s oficiálnym náboženstvom budú prezentované na príklade Dánska, v ktorom predstavuje štátnu cirkev Dánska evanjelická cirkev.

Príspevok poskytne náhľad na právnu úpravu náboženských spoločností v prípade nábožensky neutrálneho štátu, čo znázorní na príklade Rakúska. Zaujímavým sa v rakúskom právnom poriadku javí byť pre účely nášho príspevku niekoľko faktov. Napriek presnému zákonnému zadefinovaniu postupu a podmienok podania žiadosti o registráciu náboženských spoločností absentuje existencia vymáhateľného nároku na registráciu štátom v prípade naplnenia zákonných kritérií. Ďalším sporným bodom je trojdelenie náboženských spoločností, v rámci ktorého dochádza k diferenciácii na náboženské spoločnosti s verejnoprávnym a súkromnoprávnym statusom, pričom na legitimite tohto delenia uberá nezohľadňovanie faktických rozdielov medzi jednotlivými subjektmi, ako aj nevymáhateľnosť spomínaného nároku na registráciu. Vyvažovanie dvoch protichodných právnych pozícií sa v legislatívnom rámci Rakúska deje prostredníctvom reštriktívnej klauzuly podriaďujúcej právo slobodnej úpravy vnútorných záležitostí všeobecným zákonom štátu.

Dánsko ako štát so štátom uznanou cirkvou - Dánskou evanjelickou cirkvou - poslúži pre ciele príspevku na manifestáciu rôznorodých problémov spätých s právnou polarizáciou v prípade prisúdenia privilegovaného postavenia jednej cirkvi v pozícii viazanosti štátu medzinárodnými dokumentmi zakotvujúcimi nežiaducosť takéhoto stavu. Príspevok prinesie náhľad aj na zmeny v zložení komisie poverenej rozhodovacím procesom v prípade registrácie náboženských spoločností, rôzne druhy náboženských spoločností v Dánsku a rozdiely medzi nimi, ako aj postupný proces upresňovania legislatívnych kritérií na registráciu či uznanie náboženskej spoločnosti na jednej strane a rozširovanie ich priznaných privilégií na strane druhej.

Príspevok sa nepokúša komparáciou vzťahu štátu a náboženských spoločností na príkladoch štátov s nábožensky neutrálnym charakterom a štátu s oficiálne uznanou cirkvou podať úplný rozbor tendencií vyplývajúcich z rôznej miery sekularizácie v štáte. Prostredníctvom spracovania vybraných javov v právnej úprave postavenia nových náboženských spoločností v Rakúsku a Dánsku ponúka obzervácie postihujúce súvislosti medzi zakotvením relácie štátu a náboženstva ako takého a štátu a náboženských spoločností.

V rámci používanej terminológie budeme inklinovať k používaniu označenia Užívaniu označenia (ang.) sme sa rozhodli vyhnúť pre negatívne konotácie s ním spojené, ako aj z dôvodu už spomenutého vžitého a preferovaného synonyma nové náboženské spoločnosti, nové cirkvi.