Vyhľadávanie v online časopise
Online časopis
Návrh rekodifikácie právnej úpravy právnických osôb súkromného práva
Pracovný návrh právnej úpravy rekodifikácie právnických osôb súkromného práva bol nedávno zverejnený na webovom sídle Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky a predložený na diskusiu. Príspevok približuje základné východiská návrhu rekodifikácie a prístupu k právnej úprave jednotlivých právnych foriem právnických osôb. Vysvetľuje potrebu všeobecnej časti právnej úpravy právnických osôb, použiteľnej na všetky formy právnických osôb súkromného práva. Pozornosť je tiež venovaná základným navrhovaným zmenám v právnej úprave právnických osôb a osobitne aj navrhovaným zmenám právnej úpravy združení osôb a nadácií.
The working draft recodification on private law legal entities was recently published on the website of the Ministry of Justice of the Slovak Republic and made public for discussions. The paper presents the basic background of the draft and the approach to the legal regulation of individual legal forms of legal entities. It explains the need for a general part of the legal regulation of legal persons applicable to all forms of private law legal persons. Attention is also paid to the basic proposed changes and, in particular, to the proposed changes to the legal regulation regulating associations of persons and foundations.
CSACH, K.: Návrh rekodifikácie právnej úpravy právnických osôb súkromného práva; Justičná revue, 74, 2022, č. 6-7, s. 809 – 822.
Kľúčové slová: rekodifikácia súkromného práva, právnické osoby, združenia, nadácie.
Key words: recodification of private law, legal entitites, associations, foundations.
Právne predpisy/legislation: zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, zákon č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov.
Úvod
Nedávno bola na webovom sídle Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky zverejnená ďalšia časť pracovných návrhov právnej úpravy rekodifikácie súkromného práva - návrh právnej úpravy právnických osôb súkromného práva. Návrh predložený do odbornej diskusie prináša mnoho výrazných noviniek. Aj vzhľadom na to, že problematika právnických osôb nebola doteraz predmetom väčších diskusií v rámci rekodifikačných projektov, považujeme za vhodné upriamiť pozornosť čitateľa na východiská a základné vektory navrhovanej právnej úpravy. Zvýrazňujeme, že ide o pracovný návrh, ktorý je vstupom do odbornej diskusie a teda kritickú diskusiu si ešte vyžaduje.
1 Súčasný stav právnej úpravy právnických osôb a jeho nedostatky
Základným problémom súčasnej právnej úpravy právnických osôb súkromného práva je to, žev podstate neexistuje. Všeobecná právna úprava právnických osôb v Občianskom zákonníku (ďalej aj "OZ") obsahuje len deklaráciu ich existencie a priznanie právnej spôsobilosti, vymedzenie štatutárneho orgánu a iných osôb oprávnených konať v mene právnickej osoby a ochranu jej názvu.
Na rozdiel od pomerne komplexnej právnej úpravy práva obchodných spoločností v Obchodnom zákonníku (ďalej aj "OBZ"), jednotlivé formy právnických osôb súkromného práva sú upravené kazuisticky. Osobitnú právnu úpravu tak nachádzame napríklad pre občianske združenia,
2)
organizačné jednotky týchto združení,
3)
zväzy zúčastnených združení,
4)
poľovnícke združenia,
5)
záujmové združenia právnických osôb, spoločenstvá vlastníkov bytov,
6)
pozemkové spoločenstvá,
7)
neziskové organizácie poskytujúce verejnoprospešné služby,
8)
združenia účastníkov pozemkových úprav,
9)
nadácie
10)
a neinvestičné fondy.
11)
Jednotlivé právne formy právnických osôb podľa týchto osobitných predpisov pôsobia vedľa seba. Právna úprava týchto právnických osôb sa na jednej strane zbytočne násobí, na druhej strane upravuje rozdielne otázky organizácie a fungovania jednotlivých právnických osôb. To všetko sťažuje až znemožňuje riešenie mnohých praktických otázok. Stačí sa pokúsiť o odpoveď na pomerne triviálne otázky; napríklad: Môžu si vlastníci bytov uplatniť nárok na náhradu škody spôsobenej predsedom spoločenstva spoločenstvu, alebo spôsobenej členom rady? Má člen štatutárneho orgánu občianskeho združenia nárok na odmenu, ak nie je výslovne dohodnutá a kto ju má schváliť? Aké povinnosti musí plniť člen predstavenstva združenia účastníkov pozemkových úprav? V akom režime zodpovedá člen orgánu poľovníckej organizácie za spôsobenú škodu? Tieto otázky sú vo svojej podstate triviálne, ich odpovede si však za súčasného právneho stavu žiadajú veľkú dávku právnickej argumentácie.
So systémovým deficitom právnej úpravy právnických osôb sa právna úprava aj prax vysporiadavajú rôzne. Keďže najpodrobnejšiu právnu úpravu právnických osôb súkromného práva obsahuje Obchodný zákonník, neprekvapuje, že sa na ňu odvoláva Občiansky zákonníkpri likvidácii právnických osôb,
12)
či právna úprava občianskych združení vo vzťahu k ich zrušeniu a zániku.
13)
Určujúce postavenie práva obchodných spoločností v práve právnických osôb sa však neobmedzuje len na výslovné zákonné odkazovacie normy, rozširujúce pôsobnosť Obchodného zákonníka nad rámec obchodných spoločností a družstva. Aj judikatúra preberá myšlienky, resp. pripúšťa aplikáciu právnej úpravy Obchodného zákonníkapriamo na iné formy právnických osôb súkromného práva, než sú obchodné spoločnosti.
14)
Nie všetky koncepty práva obchodných spoločností sú však vhodné pre ostatné právnické osoby.Z dôvodu absencie všeobecnej úpravy právnických osôb sa viaceré právne formy právnických osôb nachádzajú v šedej zóne právnej regulácie s vysokou mierou právnej neistoty. Aj v dôsledku len minimálnej právnej úpravy niektorých právnických osôb (typicky občianske združenia) sa právnické osoby často využívajú aj na menej transparentné podnikanie, či na obchádzanie niektorých pravidiel o koncových užívateľoch výhod. Tento problém je zvýraznený chýbajúcou úpravou majetkových transferov medzi právnickou osobou a členmi jej orgánov alebo jej členmi, ako aj im blízkymi osobami.
Okrem toho, absentuje jednotná úprava právneho postavenia člena orgánu, jeho právneho vzťahu s právnickou osobou, právami a povinnosťami či zodpovednosťou za škodu. Prepracovaný koncept povinností členov orgánov obsahuje opäť len Obchodný zákonníkvo vzťahu ku kapitálovým obchodným spoločnostiam a družstvu, a pomerne prekvapivo (a v súzvuku s akciovým právom) aj regulácia neziskových organizácií poskytujúcich verejnoprospešné služby,
15)
naopak, veľmi všeobecne zákon o nadáciách.
16)
Povinnosť lojality člena orgánu, teda povinnosť uprednostniť záujmy právnickej osoby pred vlastnými, je upravená len vo vzťahu k členom orgánov nadácií
17)
a čiastočne aj pri členoch orgánov spoločenstva vlastníkov bytov.
18)
Navyše, s výnimkou prísnej zodpovednosti predsedu spoločenstva vlastníkov bytov,
19)
absentuje úprava zodpovednostnej skutkovej podstaty členov orgánov pri iných právnych formách právnických osôb.
20)
Takéto náhodné vyjadrenia povinností členov orgánu či ich zodpovednostného režimu znižujú efektivitu právnej úpravy zodpovednosti členov orgánov za škodu.Zásadné problémy sú
lege lata
spojené s možnosťou súdneho prieskumu rozhodnutí orgánov právnických osôb, a to z viacerých dôvodov. Podľa prevládajúcej mienky nejde o právne úkony a preto môžu byť preskúmané len v rámci žaloby na to určenej a predpokladanej osobitným právnym predpisom,
21)
avšak možnosť posúdenia ich platnosti v iných konaniach je pripúšťaná nejednotne.
22)
Toto podstatné zúženie súdneho prieskumu je znásobené ešte aj zrušením všeobecnej spolkovej žaloby a určitými únikmi do prieskumu týchto rozhodnutí v správnom súdnictve.
23)
V praxi spôsobujú ťažkosti aj ďalšie procesné súvislosti týchto konaní, akými sú formulácia žalobného petitu či účastníctvo v konaní, v ktorom sa posudzuje platnosť rozhodnutí orgánov právnickej osoby.Podobné nedostatky badať aj v doktríne. Vo vede súkromného práva sa nevenovala pozornosť otázkam všeobecnej časti právnických osôb, resp. otázkam, ktoré by presahovali jednotlivé formy právnických osôb. Doktrína ustrnula vo vybraných právnych formách právnických osôb, primárne obchodných spoločností. Mimoriadne špecifické v tuzemskej právnej doktríne je to, že základná forma právnickej osoby súkromného práva - občianske združenie, sa stalo predmetom doktrinálneho záujmu skôr ústavného práva, správneho práva či teórie práva, než práva občianskeho.
24)
Pracovný návrh má právnické osoby súkromného práva jasne ukotviť v systéme súkromného práva.2 Návrh novej právnej úpravy
2.1 Legislatívny zámer a doterajšie výsledky rekodifikačných komisií
Podľa legislatívneho zámeru rekodifikácie má Občiansky zákonníkobsahovať všeobecnú právnu úpravu právnických osôb.
25)
Má pritom vychádzať z toho, že jednotlivé právne formy právnických osôb budú upravené v osobitných zákonoch, pričom Občiansky zákonník upraví spoločnú všeobecnú časť právnej úpravy, pri dodržaní partície právnických osôb na právnické osoby korporačného a nadačného typu. V zmysle legislatívneho zámeru nového zákona by súčasťou právnej úpravy Občianskeho zákonníkamali byť tie otázky, ktoré sú spoločné všetkým formám právnických osôb.
26)
Pracovný návrh právnej úpravy právnických osôb pre rekodifikáciu súkromného práva má tak výrazný kodifikačný charakter. Vytvára všeobecnú právnu úpravu právnických osôb, ktorá sa aplikuje na všetky právne formy právnických osôb súkromného práva. Zároveň tieto právne formy systematicky usporadúva a využíva možnosť legislatívne zovšeobecniť spoločné vlastnosti jednotlivých skupín právnických osôb súkromného práva, nahrádzajúc ich kazuistickú súkromnoprávnu reguláciu samostatnými zákonmi. Niektoré z foriem právnických osôb budú nielen samostatnými právnymi formami, ale zároveň budú aj všeobecnou úpravou k iným formám právnických osôb. Súčasne je však snahou vybrať pred zátvorku čo najviac spoločných znakov právnických osôb a vytvoriť všeobecnú časť práva právnických osôb.
Predložený návrh rekodifikácie súkromného práva sa snaží v čo najväčšej miere nadväzovať na už dosiahnuté výsledky doterajších rekodifikačných snáh. Spomedzi doterajších rekodifikačných návrhov sa problematike právnických osôb výraznejšie venoval len pracovný návrh z roku 2015; komisia pracovala pod vedením Antona Dulaka. Neskorší rekodifikačný návrh novelizácie Občianskeho zákonníka a Obchodného zákonníkaz dielne rekodifikačnej komisie pod vedením Mareka Števčeka bol zameraný najmä na otázky záväzkového práva. Problematike právnických osôb sa síce priamo nevenoval, ale ponúkol návrh právnej úpravy vzťahov medzi členom orgánu a obchodnou spoločnosťou,
27)
ktorý vyvolal živú diskusiu v odbornej obci. Predložený návrh nadväzuje na výsledky týchto prác a diskusií.2.2 Vytvorenie všeobecnej časti práva právnických osôb
Je dobre známe, že jednotlivé formy právnických osôb vyk
Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.
Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.
Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).
Vydanie Justičná revue 6-7/2022
