Právny portál určený širokej odbornej verejnosti

Online časopis

Zákon o upomínacom konaní - vybrané aspekty z aplikačnej praxe

Dňa 1. februára 2017 nadobudol účinnosť zákon č. 307/2017 Z.z. o upomínacom konaní a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len "Zákon o upomínacom konaní"), ktorý vniesol do slovenského právneho poriadku inštitút upomínacieho konania. Ako možno vyčítať z dôvodovej správy k Zákonu o upomínacom konaní,1) Zákon o upomínacom konaní bol zákonodarcom predložený (a neskôr, samozrejme, aj schválený) z dôvodu potreby urýchlenia konania o veľkom počte návrhov (resp. žalôb) na vydanie platobných rozkazov, zameraných na uspokojovanie peňažných pohľadávok žalobcov (veriteľov). V čase koncipovania tohto príspevku je možné podčiarknuť, že Zákon o upomínacom konaní má za sebou viac ako ročnú účinnosť, a možno tak zosumarizovať, aký vplyv má na samotné súdne konania. V tomto príspevku poukážeme na vybrané problémy Zákona o upomínacom konaní, s ktorými sme sa pri aplikácii Zákona upomínacom konaní prakticky stretli, poukážeme pritom na fázu od podania návrhu na vydanie platobného rozkazu až po samotné vydanie platobného rozkazu.

ZÁKON O UPOMÍNACOM KONANÍ - VYBRANÉ ASPEKTY Z APLIKAČNEJ PRAXE
JUDr. Mgr.
Juraj
Štorcel
Advokátsky koncipient a externý doktorand, Katedra občianskeho práva, Právnická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave
Zákon o upomínacom konaní - vybrané problémy
Hlavným cieľom Zákona o upomínacom konaní bolo priniesť zjednodušenú a zrýchlenú cestu k právoplatnému súdnemu rozhodnutiu vo forme platobného rozkazu a následne aj k exekučnému titulu. V1) súčasnosti tak existujú vedľa seba paralelne dva spôsoby, ako môže veriteľ dosiahnuť právoplatný platobný rozkaz a následne exekučný titul. Prvým spôsobom je možnosť dosiahnuť vydanie platobného rozkazu na základe postupu upraveného v § 265 a nasl. zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších právnych predpisov (ďalej aj "Civilný sporový poriadok" alebo "CSP") a druhý spôsob je upravený práve v Zákone o upomínacom konaní. Sú tak zavedené dva spôsoby, vedúce k vydaniu platobného rozkazu. Úmyslom zákonodarcu prijatím Zákona o upomínacom konaní bolo zaviesť plne elektronické konanie do slovenského právneho poriadku, a to bez potreby vedenia spisu v papierovej podobe (v prípade, ak žalobca podáva návrh na vydanie platobného rozkazu prostredníctvom Civilného sporového poriadku, nemusí elektronickú formu komunikácie využiť). Základná koncepcia Zákona o upomínacom konaní vychádza z elektronického systému podávania návrhov formou štandardizovaných elektronických formulárov, ktoré sú zverejnené na webovom sídle Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky. Využívanie formulárov v upomínacom konaní má strany sporu previesť upomínacím konaním bez potreby vytvárania osobitných druhov podaní a komunikácia je v upomínacom konaní výlučne v elektronickej podobe.2) A práve potreba elektronickej komunikácie nastoľuje mnohé problémy, ktoré v rámci aplikácie Zákona o upomínacom konaní vznikajú.
Ustanovenie § 3 ods. 1 Zákona o upomínacom konaní jasne definuje, že konanie sa začína podaním návrhu na vydanie platobného rozkazu, a ktorý (mysliac tým návrh na vydanie platobného rozkazu) sa na základe § 4 ods. 1 Zákona o upomínacom konaní podáva výlučne elektronickými prostriedkami do elektronickej schránky súdu prostredníctvom na to určeného elektronického formulára. Návrh musí byť autorizovaný podľa osobitného predpisu. Listiny a vyhlásenia, ktoré sa pripájajú k návrhu, musia byť podané v elektronickej podobe spolu s návrhom. Vo vzťahu k spomínaným ustanoveniam nastáva jeden z mnohých problémov, ktoré upomínacie konanie žalobcovi prináša. Elektronický formulár na vyplnenie (ktorý je obligatórnou náležitosťou upomínacieho konania) je totižto možné vyplniť iba po tom, ako sa žalobca, resp. jeho právny zástupca, prihlási buď na stránku www.slovensko.sk. alebo cez portál Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky v sekcii eŽaloby. Elektronický formulár je tak možné vyplniť len v "online" móde, s využitím prístupu prostredníctvom občianskeho preukazu. V danom je, podľa nášho názoru, možné vidieť určité nedostatky - pri koncipovaní elektronického formuláru sa zákonodarca mohol inšpirovať napríklad formulárom, ktorý sa vypĺňa na účely obchodného registra - predmetné formuláre sa dajú vyplniť aj v "offline" móde, a na ich vypĺňanie nie je potrebné, aby bola osoba, ktorá daný formulár vypĺňa, pripojená do príslušného elektronického systému. V súčasnom stave sa tak často stáva, že pri vypĺňaní elektronického formulára (samozrejme, pri "online" pripojení) systém verejnej správy nie vždy pohotovo funguje, a pri dlhšom pracovaní s "online" verziou elektronického formulára je potrebné sa opätovne prihlásiť do systému verejnej správy. Žalobca, resp. právny zástupca žalobcu si tak musí na vyplnenie elektronického formulára vyhradiť určitý, nie vždy krátky, časový priestor.
Po tom, ako žalobca návrh na vydanie platobného rozkazu úspešne podá (samozrejme, po zdĺhavom prikladaní listinných dôkazov a ich následnom elektronickom podpisovaní), systém overí, že podaný návrh na vydanie platobného rozkazu, ako aj priložené listinné doklady prešli systémovou kontrolou, je vygenerovaný platobný predpis (v danom možno zdôrazniť, že automatické
Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.

Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.

Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).