Anotácia
Cieľom tohto príspevku je priblížiť si problematiku vzniku, zmeny a skončenia pracovného pomeru a čiastočne si priblížiť nedostatky pracovnoprávnych úkonov v realizácii pracovnoprávnych predpisov.
Annotation
The aim of this article is to approach the issue of the establishment, changes and termination of employment and partially approach the shortcomings of labor laws in the implementation of labor regulations.
Kľúčové slová
Pracovný pomer, zamestnanci, skončenie, zmena, vznik
Key words
Employment, employees, termination, change, establishment
Úvod
V prvej kapitole sa venujeme vzniku pracovného pomeru, a to konkrétne predzmluvným vzťahom a pracovnej zmluve, skúšobnej dobe a iným formám pracovného pomeru. V druhej kapitole rozoberáme zmeny pracovného pomeru a podmienky preradenia zamestnanca na inú prácu. Obsahom tretej kapitoly je priblíženie problematiky skončenia pracovného pomeru a jednotlivých spôsobov skončenia pracovného pomeru. Pri každom zo spôsobov sa snažíme poukázať na vady, ktoré sa pri jednotlivých spôsoboch skončenia pracovného pomeru vyskytujú a majú za následok neplatnosť skončenia pracovného pomeru. V poslednej, štvrtej kapitole, sú stručne spracované nároky z neplatného skončenia pracovného pomeru a účasť zástupcov zamestnancov pri vzniku, zmenách a skončení pracovného pomeru.
Pri vyhotovovaní publikácie sme sa opierali aj o rozsiahlu judikatúru súdov Slovenskej republiky a Českej republiky. Odborné metódy, ktoré sme použili pri vyhotovovaní príspevku boli metódy konštatačné a komparatívne, na základe ktorých boli vytvorené čiastkové závery.
I. Vznik pracovného pomeru
Pracovný pomer je základným pracovnoprávnym vzťahom, na základe ktorého dochádza k realizácií ústavného práva. Definíciu pracovného pomeru, resp. pracovnoprávneho vzťahu Zákonník práce (ďalej len „ZP“) nepozná, preto môžeme vychádzať len z ustanovenia § 42 ods. 1 ZP, ktorý upravuje formu právneho úkonu, ktorým sa pracovný pomer zakladá.
"
Pracovný pomer sa zakladá písomnou pracovnou zmluvou medzi zamestnávateľom a zamestnancom, ak tento zákon neustanovuje inak. Jedno písomné vyhotovenie pracovnej zmluvy je zamestnávateľ povinný vydať zamestnancovi.
“
1)
.Vychádzajúc z vyššie uvedeného ustanovenia môžeme uzavrieť, že pracovný pomer sa zakladá pracovnou zmluvou, teda písomnou formou. ZP nevylučuje možnosť uzavrieť pracovnú zmluvu aj ústne, v istých prípadoch, avšak s možnými negatívnymi následkami pre strany. V praxi nie je zriedkavým javom, že zmluvné strany sa dohodnú na podstatných náležitostiach pracovnej zmluvy, resp. na jej obsahu, čím dochádza v zmysle § 18 ZP k uzavretiu zmluvy. Reálne môže nastať situácia, že zamestnanec odmietne prevziať písomné vyhotovenie pracovnej zmluvy, prípadne odmietne zmluvu podpísať. V takomto prípade hrozí zamestnávateľovi postih za nelegálne zamestnávanie, naopak nepridelením práce zo strany zamestnávateľa by došlo k porušeniu povinností vyplývajúcich z ústnej dohody.
Pracovný pomer môže vzniknúť aj zo zákona, resp. zo zákona
2)
, v ktorom sa vytvára právna fikcia, ktorá nie je založená na zmluvnom základe, ale na rozhodnutí zákonodarcu
3)
. Ide o prípad, ak je zamestnanec dočasne pridelený prostredníctvom inštitútu dočasného pridelenia v rozpore s podmienkami ZP, zo zákona zaniká pracovný pomer medzi zamestnancom a zamestnávateľom alebo agentúrou dočasného zamestnávania a vzniká pracovný pomer na neurčitý čas medzi zamestnancom a užívateľským zamestnávateľom.
„Ak osobitný predpis ustanovuje voľbu alebo vymenovanie ako predpoklad vykonávania funkcie štatutárneho orgánu alebo vnútorný predpis zamestnávateľa ustanovuje voľbu alebo vymenovanie ako požiadavku vykonávania funkcie vedúceho zamestnanca v priamej riadiacej pôsobnosti štatutárneho orgánu, pracovný pomer s týmto zamestnancom sa zakladá písomnou pracovnou zmluvou až po jeho zvolení alebo vymenovaní“
4)
. Toto ustanovenie síce upravuje voľbu a vymenovanie, nenarúša to však samotný kontext a postavenie pracovnej zmluvy, ktorá na vymenovanie, či voľbu do funkcie bezprostredne nadväzuje.I.1 Predzmluvné vzťahy a pracovná zmluva
ZP v § 41 upravuje práva a povinnosti účastníkov pred vznikom zmluvného vzťahu. Ide o predzmluvné pracovnoprávne vzťahy, ktoré vznikajú medzi potenciálnym zamestnancom a zamestnávateľom. Účelom existencie a úpravy týchto vzťahov je zabezpečiť optimálny informačný základ pri rozhodovacom procese, ktorý vedie k súhlasnému prejavu dotknutých strán, založiť budúci pracovnoprávny vzťah.
Povinnosťou zamestnávateľa je oboznámiť prípadného zamestnanca s právami a povinnosťami, ktoré pre neho vyplývajú z pracovnej zmluvy, s pracovnými podmienkami a mzdovými nárokmi, za ktorých má prácu vykonávať. Ustanovenie § 41 ZP nepredstavuje výlučnú úpravu predzmluvných vzťahov, preto je na mieste, ak zamestnávateľ oboznámi prípadného uchádzača o zamestnanie aj s ostatnými predpismi, ktorými bude v budúcnosti viazaný, resp. ktoré sa ho budú bezprostredné týkať, ako napríklad s kolektívnou zmluvou, pracovným poriadkom, či inými internými predpismi.
Zamestnávateľ môže od uchádzača o zamestnanie vyžadovať výlučne údaje, ktoré bezprostredne súvisia s uzatvorením pracovného pomeru. Pričom ak ide o prvé zamestnanie, môže vyžadovať zamestnávateľ len informácie, ktoré súvisia s výkonom práce a pri zamestnancovi, ktorý už bol zamestnaný, môže vyžadovať predloženie pracovného posudku, či potvrdenia o zamestnaní. Samozrejme, že rozsah a druh údajov sa v závislosti od požadovanej pozície bude meniť. ZP v § 41 ods. 6 vymedzuje, ktoré údaje zamestnávateľ od uchádzača nesmie vyžadovať, aj keď by ich charakter mohol súvisieť s výkonom práce, a to informácie o tehotenstve, o rodinných pomeroch, o bezúhonnosti s výnimkou, ak ide o pozíciu, kde je bezúhonnosť podmienkou, ďalej sú to informácie o politickej, odbornej a náboženskej príslušnosti. Taktiež nesmie porušiť zásadu rovnakého zaobchádzania, ak ide o prístup k zamestnaniu. Tento zákaz diskriminácie v predzmluvných vzťahoch sa týka tak procesu výberového konania, ako aj obmedzenia zamestnávateľa zhromažďovať o uchádzačovi také informácie, ktoré by ho voči ostatným uchádzačom znevýhodňovali. V prípade porušenia niektorej z týchto vyššie uvedených povinností, má právo fyzická osoba na primeranú peňažnú náhradu.
V prípade mladistvého uchádzača o zamestnanie ZP vyžaduje, aby uzavretiu pracovnej zmluvy predchádzalo lekárske vyšetrenie mladistvého a vyjadrenie jeho zákonného zástupcu
5)
.
ZP zároveň ukladá fyzickej osobe, ktorá sa uchádza o zamestnanie, povinnosť informovať prípadného zamestnávateľa o skutočnostiach, ktoré by bránili výkonu práce, ktoré by mohli zamestnávateľovi spôsobiť ujmu. V prípade, že sa jedná o mladistvého, tak aj povinnosť informovať zamestnávateľa o dĺžke pracovného času u iného zamestnávateľa.
Podľa § 62 ods. 2 zákona č. 5/2004 Z.z. o službách v zamestnanosti
"zamestnávateľ je pri zverejňovaní ponuky zamestnania povinný uvádzať sumu základnej zložky mzdy
“. V zmysle tejto povinnosti následne zamestnávateľ pri uzatvorení pracovnej zmluvy nesmie so zamestnancom dohodnúť nižšiu základnú zložku mzdy, ako uviedol v zverejnenej pracovnej ponuke.