Právny portál určený širokej odbornej verejnosti

Online časopis

Rýchlosť trestného konania a dokazovanie

KURILOVSKÁ, L., ŠIŠULÁK, S.: Rýchlosť trestného konania a dokazovanie. Právny obzor, 105, 2022, č. 6, s. 507 – 521.

https://doi.org/10.31577/pravnyobzor.2022.6.04

Speed of criminal proceedings and evidence. The paper deals with the issue of evidence in the pre-trial procedure and the application of the basic principles relating to the taking of evidence in the conditions of the Slovak Republic. Authors summarized the most important basic principles applicable to evidence, pointing out their considerable importance.

Key words: criminal procedure, evidence, accused, presumption of innocence, principles, court

Úvod
Problematika dokazovania v prípravnom konaní sa považuje z hľadiska trestného práva za veľmi významnú a aktuálnu. Spolu s rozhodovaním je dokazovanie najdôležitejšou a najvýznamnejšou procesnou činnosťou orgánov činných v trestnom konaní, a ako také si bezpodmienečne zasluhuje stálu pozornosť. V zmysle súčasnej trestnoprávnej úpravy leží ťažisko dokazovania v konaní pred súdom, avšak nedá sa opomenúť ani dôležitosť procesu dokazovania v prípravnom konaní. Prípravné konanie totiž ako úvodná časť celého trestného procesu do značnej miery ovplyvňuje nielen samotný jeho priebeh, ale v konečnom dôsledku aj výsledok trestného konania ako celku. A tu považujeme za vhodné uviesť, že ak dôjde zo strany orgánov činných v trestnom konaní k nedbalému či nedôslednému vykonaniu úkonov v rámci prípravného konania, spravidla také chyby nemožno napraviť už ani v neskorších fázach procesu.
1)
1. Dokazovanie
Dokazovanie je nielen v samotnom konaní pred súdom významnou, nevyhnutnou a nenahraditeľnou procesnou činnosťou, ktorá "
je popri rozhodovaniu najdôležitejšou procesnou činnosťou orgánov činných v trestnom konaní, pretože umožňuje zistiť skutkový základ pre ich rozhodovanie a pre ďalší postup tak, aby mohol byť splnený účel trestného konania"
2)
. Účelom trestného konania (t.j. spravodlivé potrestanie páchateľov pri súčasnom rešpektovaní základných práv a slobôd)
3)
je:
1. Účinný boj proti trestnej činnosti a spravodlivé potrestanie jej páchateľov je možné dosahovať výlučne zákonnými prostriedkami, a to pri plnom rešpektovaní základných práv a slobôd fyzických a právnických osôb. Každý pokus uplatňovať v trestnom práve prístup "účel svätí prostriedky" musí byť odmietnutý ako neakceptovateľný a nezlučiteľný s princípmi demokratického a právneho štátu.
2. Nevyhnutným predpokladom spravodlivého trestného procesu je, aby každé relevantné podozrenie zo zneužitia inštitútov trestného konania, osobitne väzby ako zaisťovacieho prostriedku, bolo spoľahlivo vyšetrené.
3. Štát, reprezentovaný predovšetkým zákonodarnou a výkonnou mocou, je povinný vytvárať orgánom činným v trestnom konaní, súdom i obhajcom taký zákonný rámec pre ich pôsobenie, aby bolo možné viesť trestné konanie efektívne, avšak nikdy nie na úkor znižovania základných práv a slobôd garantovaných Ústavou Slovenskej republiky a medzinárodnými dohovormi. Súčasťou účinnej ochrany práv zároveň musí byť aj dôsledné rešpektovanie nielen autonómneho postavenia orgánov činných v trestnom konaní, nezávislosti súdov a sudcov, ale i nezávislého výkonu advokátskeho povolania a nezávislosti advokátskeho stavu.
4. Trestné právo ako celok i jeho jednotlivé inštitúty je potrebné uplatňovať s ohľadom na princíp
ultima ratio
a jednotlivé zásahy do základných práv a slobôd musia byť realizované len v naozaj nevyhnutnom rozsahu na dosiahnutie účelu trestného konania. V konkrétnostiach ide o rešpektovanie aj (no nielen) týchto pravidiel:
a) Náležité odôvodnenie rozhodnutí orgánov prípravného konania, ktoré dáva odpoveď na všetky pre rozhodnutie relevantné otázky.
b) Orgány činné v trestnom konaní (OČTK) si musia plne uvedomiť svoju skutočnú úlohu, ktorou je podľa § 2 ods. 10 štvrtá veta Trestného poriadku s rovnakou starostlivosťou objasňovať okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávať dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé rozhodnutie. Rezignovanie na plnenie tejto povinnosti môže viesť (a spravidla aj vedie) k deformáciám pri presadzovaní spravodlivosti prostredníctvom trestného konania.
5. Každé trestné konanie môže byť predmetom otvorenej verejnej diskusie a aj legitímnej kritiky. Napriek tomu je potrebné dôrazne odmietnuť akékoľvek neprimerané a dehonestujúce útoky voči sudcom, prokurátorom, policajtom, ale i advokátom. Demokratická spoločnosť musí rešpektovať slobodu prejavu, no súčasťou jej fungovania musí byť aj základný rešpekt voči justičným orgánom a ochrana ich predstaviteľov pred neprimeranými atakmi (najmä od predstaviteľov iných zložiek štátnej moci), ktoré môžu byť až prostriedkom neprípustného nátlaku na ich rozhodovanie, respektíve výkon ich povolania.
Proces dokazovania je potrebné prakticky vykonávať sústavne v priebehu celého trestného konania, a teda nielen v samotnom konaní pred súdom, pretože vo všetkých jeho fázach musia orgány činné v trestnom konaní vyhodnocovať zaistené dôkazy, rovnako ako legitímnosť procesu ich zaistenia. Posudzovať skutok alebo iné právne významné skutočnosti totiž nemusí len súd, ale, samozrejme, aj prokurátor či policajný orgán, ktorí rovnako v rámci konaných trestných konaní vydávajú svoje rozhodnutia - či už rozhodnutie meritórne, tak aj rozhodnutie o čiastkových úkonoch či postupoch. Pretože orgán činný v trestnom konaní v rámci trestného konania meritórne rozhoduje o udalostiach, ku ktorým jednak došlo v minulosti a jednak nebol ich priamym pozorovateľom či účastníkom, rekonštruuje ich práve dokazovaním, teda za pomoci iných, sprostredkujúcich dôkazov.
4)
"Význam dokazovania spočíva predovšetkým v tom, že ide o jedinú cestu, ktorú si orgány činné v trestnom konaní môžu a musia obstarať ako skutkový podklad pre svoje rozhodnutie."
5)
Bez riadne a legitímne vykonaného dokazovania by v konanom trestnom konaní nemohlo dôjsť k dostatočnému zisteniu a objasneniu všetkých právne významných skutočností, ktorých sú nevyhnutné k zaručeniu spravodlivého procesu aj rozhodnutia.
Základnú právnu úpravu dokazovania vymedzuje zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov, a to v šiestej hlave. Trestný poriadok potom, samozrejme, aj v ďalších svojich ustanoveniach bližšie a konkrétnejšie upravuje problematiku dokazovania v rámci jednotlivých fáz trestného konania, ako aj ďalšiu problematiku s dokazovaním súvisiacu.
Problematika dokazovania je priamo či nepriamo regulovaná aj ďalšími právnymi normami (napríklad Listinou základných práv a slobôd, zákonom č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších predpisov a pod.) a rovnako judikatúrou, zloženou z rozhodnutí ústavného súdu či súdov všeobecných. Okrem týchto "vnútroštátnych" prameňov je však nevyhnutné rovnako spomenúť aj existenciu prameňov medzinárodných, ktorými je Slovenská republika viazaná. ide najmä o Európsky dohovor o ochrane ľudských práv či o rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva.
Dokazovanie v trestnom konaní je zákonom upravený postup orgánov činných v trestnom konaní a súdu, ktorého úlohou je poznanie všetkých podstatných skutočností dôležitých pre ďalší postup konania a v konečnej fáze aj pre rozhodnutie. Dokazovanie teda umožňuje získať relevantné informácie, ktoré sú dôležité pre posúdenie skutkového deja, ktorý sa odohral v minulosti. Dokazovanie možno tiež charakterizovať ako poznávací proces, v ktorom sa uplatňujú určité špecifické zásady:
- dôkazy sa nesmú získať spôsobom, ktorý by bol v rozpore s Trestným poriadkom;
- dôkazy nemôžu byť získané násilím, hrozbou či už psychického alebo fyzického násilia a ani donútením;
- dôkaz, ktorý by sa získal donútením, nesmie byť použitý v konaní (platí, že tento dôkaz je absolútne neúčinný) - je možné ho použiť len proti tej osobe, ktorá takúto hrozbu či donútenie použila;
- dôkazy môžu obstarávať aj strany na vlastné náklady, nik nemusí usvedčovať sám seba - obvinený nemusí vypovedať a nesmie byť nútený vypovedať ako svedok.
2. Základné zásady dokazovania v prípravnom konaní
Nevyhnutným predpokladom na zaistenie a zaručenie spravodlivého a zákonného procesu je, že pri ňom bude vo všetkých jeho fázach postupované celkom v súlade so základnými právnymi zásadami, ktoré v prípade trestného práva stanovuje najmä Trestný poriadok. Súčasne však nesmieme zabúdať ani na efektívnosť trestného konania, keď pod týmto pojmom si môžeme predstaviť určitú účinnosť, prípadne mieru využitia alebo spôsobilosť vyvolávať žiaduce alebo nežiaduce následky.
6)
V rámci základných zásad trestného konania rozlišujeme aj zásady, ktoré sa prioritne viažu na proces dokazovania. Medzi
zásady dokazovania
v trestnom konaní patria:
7)
- vyhľadávacia zásada,
- zásada prezumpcie neviny,
- zásada bezprostrednosti a ústnosti,
- zásada voľného hodnotenia dôkazov,
- zásada zistenia skutkového stavu vecí bez dôvodných pochybností.
"Základné zásady t
Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.

Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.

Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).