Aktuality

Stanovisko k ústavnej súladnosti navrhovaného spätného posudzovania originality záverečných vysokoškolských prác

Kategória: Aktuality Zdroj: Ministerstvo spravodlivosti SR

​STANOVISKO 

k ústavnej súladnosti navrhovaného spätného posudzovania originality záverečných vysokoškolských prác a spätného vyvodzovania zodpovednosti za zistené porušenie autorských práv záverečnou prácou

I. Úvod do problematiky

 Nebýva zvykom otvárať stanovisko vypracované na pôde ústredného orgánu štátnej správy odkazom na literatúru, avšak rovnako nezvyklým je i predmet (zadanie), ktorému sa stanovisko (analýza) venuje. Preto nič nám nebráni odkázať na dielo Lon L. Fullera The Morality of Law (Morálka práva), v ktorom autor predstavil 8 požiadaviek zabezpečujúcich legálnosť právneho poriadku, pričom kľúčovou je podľa autora zásada, podľa ktorej „pravidlom prijatým dnes by sa malo riadiť to, čo sa stane zajtra, nie to, čo sa stalo včera...1 . Inak povedané, vo funkčnom právnom režime právne predpisy musia pôsobiť najmä do budúcnosti2.

Ostávajúc stále pri diele Morálka práva a pomáhajúc si pre lepšiu ilustratívnosť Malým princom vieme pri hľadaní princípov zdobiacich právny štát vydestilovať zákaz požadovať od subjektov práva nemožné, ako klasický princíp právneho štátu3

Po úvodnej akademickej a teoretickej vložke je na mieste pýtať sa, či citované postuláty právnej vedy našli svoje vyústenie v konkrétnej rozhodovacej činnosti orgánov ochrany ústavnosti, konkrétne v judikatúre Ústavného súdu.

I.A Všeobecne k zákazu retroaktivity 

 Ústavný súd počas svojej existencie vymedzil vo svojej judikatúre svoj postoj k zákazu retroaktivity, keď zdôraznil, že v ústavnom poriadku Slovenskej republiky sa uplatňuje zásada lex retro non agit, čiže zákon nemá spätnú účinnosť (porov. I. ÚS 238/04).

 Podľa ústavného súdu zákaz retroaktivity spočíva najmä v tom, že „podľa súčasnej platnej právnej normy zásadne nie je možné posudzovať úkony, iné právne skutočnosti alebo právne vzťahy, ktoré sa stali alebo vznikli pred účinnosťou tejto právnej normy“ (pozri PL. ÚS 1/04).

 Na základe prezentovaného ústavný súd zovšeobecnil zásadu, podľa ktorej ten, „kto konal, resp. postupoval na základe dôvery v platný a účinný právny predpis (jeho normy), nemôže byť vo svojej dôvere k nemu sklamaný spätným pôsobením právneho predpisu alebo niektorého jeho ustanovenia“ (pozri PL. ÚS 36/95).

Ústavný súd rozlíšil v súlade s právnou teóriou medzi pravou a nepravou retroaktivitou. Pravá retroaktivita právneho predpisu „predpokladá, že zákon dodatočne a pozmeňujúco zasahuje do už právne uzavretých minulých skutkových a právnych stavov (práv alebo povinností)“ (pozri PL. ÚS 3/00). Ako nepravú retroaktivitu právneho predpisu ústavný súd hodnotí situáciu, „ak zákon uzná skutkové podstaty alebo právne skutočnosti, ktoré vznikli počas účinnosti skoršieho zákona, súčasne však prináša určité zmeny právnych následkov, ktoré s nimi súvisia, pokiaľ tieto právne následky v čase nadobudnutia účinnosti tohto nového zákona ešte nenastali“ (pozri PL. ÚS 25/05). Platným zostáva v tejto súvislosti aj stanovisko ústavného súdu akcentujúce myšlienku, že „zákonodarca môže výnimočne uplatniť retroaktívne ustanovenia na úpravu nových (existujúcich) právnych stavov, pričom v takomto prípade musí preukázať... závažné dôvody všeobecného záujmu, ktoré si môžu vyžiadať alebo odôvodniť prelomenie zásady zákazu spätnej pôsobnosti v prospech slobodnej tvorby právnej úpravy zo strany zákonodarcu...“ (pozri PL. ÚS 67/07).

Ústavný súd poukázal na to, že tradičná právnická metodika nás poučuje, že na jednej strane je úplne v poriadku, ak je nový (napr. procesný) právny predpis aplikovaný na platné právne vzťahy založené za účinnosti predchádzajúceho (rušeného) právneho predpisu (napr. na prebiehajúce konania: „Ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.“ – § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku), a na druhej strane nikdy nie je v poriadku pravá retroaktivita. Niekedy môže byť akceptovateľná aj trestnoprávna pravá retroaktivita (porov. čl. 7 ods. 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd) a niekedy nemôže byť akceptovateľná ani procesná nepravá retroaktivita.

Tieto pojmy vníma napr. T. Sobek ako prezlečenú proporcionalitu, ktorú je vždy potrebné aktuálne testovať4.

 I.B Všeobecne k požadovaniu nemožného

 Už z romanistiky pochádza maxima Impossibilium nulla obligatio est. Ústavný súd už mal príležitosť vysloviť za ústavne nesúladnú požiadavku, ktorú nebolo možno splniť (PL. ÚS 67/07). Podľa Ústavného súdu „nie je ale nemožnosť ako nemožnosť. Určite je neprípustná nemožnosť fyzická a nemožnosť právna“ (pozri PL. ÚS 13/2012).

 Po oboznámení sa s potrebnou judikatúrou Ústavného súdu, ku ktorej sa neskôr v tomto stanovisku vrátime, môžeme prejsť k samotnému zadaniu, a to k otázke možnosti spätného preverovania záverečných práv a prípustnosti konkrétnych následkov po zistení pochybení pri ich tvorbe alebo obhajobe.

 II. Spätné preverovanie záverečných prác

 II.A Podmienky na vstupe (za akých možno upraviť spätné preverovanie)

 Podľa názoru ministerstva spravodlivosti niet explicitného ústavného príkazu, ktorý by bránil zákonodarcovi upraviť samotné spätné preverovanie záverečných prác obhájených študentmi na vysokých školách v Slovenskej republike. Pokiaľ tento zámer prirovnáme k športovej terminológii, pôjde o to, akoby sme športovým dohľadovým komisiám umožnili si zo záznamu pustiť športový zápas odohraný pod ich gesciou pred rokmi a s využitím dnešných technológií skúmať sporné rozhodnutia rozhodcu o uznaní alebo neuznaní gólu, dopustenia sa faulu a pod.

Pokiaľ oprostíme spätné preverovanie záverečných prác vysokými školami od konkrétneho (akéhokoľvek) následku, potom takéto preverovanie je len technickým porovnávaním záverečných prác, ktorými vysoká škola disponuje, v konkrétnom (príp. ku dňu preverovania vyspelejšom) systéme pre kontrolu originality. Nezverejnením výsledkov preverovania a nevyvodzovaním žiadnych následkov voči autorovi diela sa nezasahuje do subjektívnych práv autorov záverečných prác, a takéto preverovanie je možné a legitímne vykonať napr. pre štatistické, vedecké, pedagogické, výskumné a obdobné účely.

 V čom však môže takáto právna úprava naraziť na ústavné limity, je zvolenie zaťaženia vysokých škôl (ako od štátu oddelených subjektov akademickej samosprávy) pri záujme zákonodarcu na spätnom preverovaní záverečných prác, ktoré by mali vykonať samotné vysoké školy.

Ako sme vyššie prezentovali, právna úprava nesmie od adresátov práva (odlišných od samotného štátu) požadovať nemožné, predovšetkým nemožnosť fyzickú. Pokiaľ by zákonodarca upravil POVINNOSŤ vysokých škôl preveriť spätne odo dňa účinnosti novely zákona PLOŠNE VŠETKY na tejto vysokej škole obhájené záverečné práce, narážal by na možnú technickú a z pohľadu potreby zapojenia ľudského prvku kapacitnú nevykonateľnosť tejto požiadavky/povinnosti. Takáto právna úprava by preto mohla narážať na čl. 1 ods. 1 Ústavy a byť s týmto princípom právneho štátu v rozpore, keďže by požadovala od adresátov tejto normy nemožné plnenie.

 Preto ministerstvo spravodlivosti navrhuje, ak vôbec upraviť spätné preverovanie záverečných prác, tak ako PRÁVO vysokých škôl takéto preverovanie vykonávať podľa rozhodnutia, možností a spôsobom zvoleným tou-ktorou vysokou školou, pričom vysoké školy SI SAMÉ URČIA v interných predpisoch, v akom časovom horizonte, za akých podmienok a v akom rozsahu vykonajú spätné preverenie originality záverečných prác.

 

analyza VS11.png


II.B Výstup (aké možno očakávať výsledky spätného preverovania) 

 Pokiaľ vysoká škola vykoná spätné preverenie záverečných prác, dostaví sa určitý výsledok. Ten môže spočívať buď v závere, že práca je a vždy bola súca pre jej obhajobu, je originálnym autorským dielom, nie je plagiátom, kompilátom a ani nijak inak neporušuje autorské práva tretích osôb alebo nezasahuje neoprávnene do duševného vlastníctva tretích osôb.

 Rovnako však spätné preverenie záverečnej práce môže odhaliť, že záverečnú prácu netvoria vlastné myšlienky autora, nie je autorom napísaná, je plagiátom alebo kompilátom iných autorských diel, porušuje určitým spôsobom duševné vlastníctvo tretích osôb, a je v rozpore s požiadavkou kladenou na záverečné práce zákonom a internými predpismi vysokej školy.

 

analyza VS22.png
 
 

 III. Následky

 Čo je z pohľadu ochrany ústavných práv adresátov práva a z pohľadu konformnosti s princípmi právneho štátu pri téme spätného preverovania záverečných prác kľúčové, je aký následok zákonodarca so spätným preverovaním záverečných prác, v prípade zistenia porušenia autorských práv, príp. práv vyplývajúcich z duševného vlastníctva alebo povinností vyplývajúcich z vysokoškolského zákona, spojí.

Tu ministerstvo spravodlivosti dokáže pri dnešnom stupni poznatkov identifikovať tri najpravdepodobnejšie následky, ktoré sa zákonodarcovi núkajú v takomto prípade zákonne reglementovať:

III.A Bez následku 

 Ako sme vyššie uviedli, takéto preverovanie záverečných prác, kde bez ohľadu na zistené nedostatky takejto preverovanej práce vysoká škola svoje zistenia nezverejní a ponechá si zistenia pre svoje interné, a teda štatistické, pedagogické či výskumné (a iné obdobné) účely, nezasahujú do subjektívnych práv autorov tejto práce, nemenia jeho právne postavenie ani neodnímajú nadobudnuté práva autora diela.

Opísaný následok vie zákonodarca relativizovať príkazom, že vysoká škola bude povinná svoje zistenia poskytnúť k nahliadnutiu v prípade odôvodneného záujmu na takomto sprístupnení tretím subjektom. Otázkou je, v akej šírke je legitímne vymedziť okruh oprávnených subjektov pre možnosť žiadať takéto nahliadnutie do zistení vysokej školy pri spätnom preverovaní záverečných prác. Tu si ministerstvo spravodlivosti vie ako ústavne udržateľnú predstaviť právnu úpravu, ktorá by takéto nahliadnutie umožňovala orgánom verejnej moci v procese voľby verejných funkcionárov, na výkon verejnej funkcie ktorej je potrebné splniť ústavnú/zákonnú podmienku disponovania charakterovými vlastnosťami a vedením doterajšieho života spôsobom, ktoré dávajú záruku, že verejnú funkciu bude konkrétny kandidát vykonávať čestne a riadne.

Takáto relativizácia nulového následku spätného preverenia záverečnej práce a jeho výsledku síce zasahuje do subjektívneho postavenia dotknutého autora (s novým výsledkom kontroly originality sa oboznamuje ďalší subjekt z vonku oprávnený rozhodovať o menovaní či voľbe autora do verejnej funkcie, pričom spätná kontrola bola vykonaná za iným – vedeckým, výskumným, pedagogickým, štatistickým - účelom) záverečnej práce, avšak je odôvodnená ústavným záujmom na riadnom výkone verejnej funkcie, do ktorého spadá aj charakterová predispozícia v podobe neporušovania etických a písaných noriem pri písaní a obhajovaní záverečných prác na vysokej škole.

III.B Odoberanie diplomov 

 Z pohľadu zásahu do právnej pozície autora záverečnej práce ide o najsilnejší zásah. Odobratie diplomu pre porušenie autorských práv pri písaní záverečnej práce, ktoré bolo spätne zistené, môže ako dôsledok (napr. plagiátorstva) zo zákona nastať podmienene alebo automaticky. 

B.1 Podmienené odoberanie diplomov

V tomto prípade zákonodarca upraví povinnosť vysokej školy po zistení porušenia autorských práv pri písaní záverečnej práce začať správne konanie s dotknutým autorom záverečnej práce a dať autorovi možnosť brániť svoje práva, predkladať dôkazy a byť vypočutý.

V prípade, že dotknutý autor záverečnej práce nepresvedčí príslušnú komisiu zriadenú na spätné preverenie záverečnej práce (alebo iný orgán podľa rozhodnutia rektora alebo samotnej vysokej školy) o statočnosti svojej záverečnej práce, vysoká škola trvajúc na svojich zisteniach o plagiáte (alebo inom porušení autorských práv a pod.) bude zo zákona povinná poskytnúť dotknutému autorovi priestor v lehote napr. 150 dní, aby vypracoval novú prácu na tú istú tému, ktorú následne obháji, alebo autor záverečnej práce bude môcť v istej zákonom predpokladanej lehote vyhlásiť, že diplom vysokej škole vráti.

Ak autor záverečnej práce nepristúpi ani k jednej z opísaných dvoch zákonných alternatív, vysoká škola rozhodne o odobratí diplomu. Proti takémuto rozhodnutiu musí byť zabezpečený opravný prostriedok minimálne vo forme súdneho prieskumu takéhoto rozhodnutia.

B.2 Automatické odoberanie diplomov

 Pri tejto alternatíve nedochádza okrem začatého správneho konania a povinnosti vysokej školy dať dotknutému autorovi priestor sa vyjadriť, k možnostiam autora reparovať svoje pochybenie opakovanou obhajobou novej (prepracovanej) diplomovej práce, ani zákon neupravuje možnosť vzdať sa platne (s právnymi účinkami) diplomu prejavom vôle dotknutého autora.

Právny základ pre samotné odoberanie diplomov, ako následok (či už automatický alebo podmienený) spätného preverovania originality záverečnej práce a zistenia porušenia autorských práv alebo duševného vlastníctva tretích osôb (a pod.) pri písaní a obhajobe záverečnej práce, právna teória a najmä judikatúra predovšetkým netuzemských súdnych orgánov ochrany práva rozoznáva trojaký:
 
B.3 Bez zákonného splnomocnenia a bez časového ohraničenia
 
Už pred 300 rokmi bolo anglickej spoločnosti vlastné, že nečestné získanie akademického titulu je v priamom rozpore s ideou univerzitného (vysokoškolského) vzdelania a odobratie nečestne získaného diplomu je vecou prípustnou a očakávanou za účelom ochrany všeobecnej dôvery vo vzdelávací systéme a ochrany dobrého mena akademického prostredia. V roku 1723 tak prebehol spor o odobratie doktorského titulu, kde Univerzita v Cambridge odobrala spätne titul absolventovi tejto školy, pričom súd vo svojom prieskume apeloval výlučne na zachovanie spravodlivého procesu v procese odoberania diplomu5, nie na zákonné predpoklady (podmienky a vôbec výslovne upravenej možnosti) takéhoto odoberania.
 
Touto cestou sa vybrala prax štátov anglosaskej právnej kultúry nepísaného práva, kde hlavným zdrojom právneho zachytenia povinností študenta a práv školy je interný predpis danej vysokej školy a potom všeobecný zákon o vysokých školách. Súdy v štátoch ako Spojené štáty americké, Austrália alebo Kanada tak trvajú pri spätnom odoberaní titulu predovšetkým na zachovaní spravodlivého procesu pri odoberaní titulu a možnosti, aby bol autor práce vypočutý a mal možnosť sa obhájiť. 
 
Judikatúra napr. amerických súdov6 nachádza právomoc vysokých škôl odoberať spätne diplomy ako implicitnú právomoc plynúcu zo samotného práva vysokých škôl udeľovať diplomy za podmienky riadneho splnenia požiadaviek na ukončenie štúdia. Súdy identifikujú ako legitímne spätné odoberanie titulov z dôvodu, že disponovanie diplomom, ktorý neodráža dodržanie všetkých vzdelávacích štandardov danej vysokej školy „podkopáva dôveru verejnosti v integritu titulov, spochybňuje akademické štandardy a poškodzuje tých, ktorí sa spoliehajú na osvedčenie skutočností, ktoré tento titul predstavuje7. Rovnako kanadské súdy pri riešení otázky práva vysokej školy spätne preveriť a odobrať diplom pre porušenie pravidiel tvorby a obhajoby záverečnej práce uvádzajú, že zo strany vysokej školy ide o povinnosť „poskytnúť dotknutému autorovi istý level procedurálnej spravodlivosti, ktorý je primeraný vážnosti vznesených obvinení8.
 
Judikatúra citovaných štátov neuvádza žiadne časové obmedzenie vysokej školy vo vzťahu k spätnému preverovaniu a odoberaniu diplomov. Ako bolo už uvedené, súdy dbajú výlučne o to, aby bol zachovaný spravodlivý proces pri vytýkaní pochybenia zo strany vysokej školy na adresu dotknutého autora práce.
 
B.4 Na základe všeobecných zákonných požiadaviek na štúdium a bez časového ohraničenia
 
Kontinentálna právna kultúra je stáročiami zvyknutá na všeobecne záväzné pravidlá správania sa zachytené v písanej forme. Preto aj pri otázke možných následkov spätného preverovania záverečných prác sa zainteresované subjekty spoliehajú na písané právo.
 
V tomto smere je možné odkázať na prax a skúsenosť zo susednej Českej republiky do roku 2016. Do roku 2016, t. j. do prijatia novely zákona o vysokých školách, ktorá definovala, kedy možno odňať titul, prax vysokých škôl pri odnímaní titulov sa opierala o všeobecné ustanovenia zákona o vysokých školách, podľa ktorých podmienkou úspešného ukončenia štúdia je splnenie podmienok definovaných zákonom o vysokých školách a konkrétnou vysokou školou.
 
Najvyšší správny súd Českej republiky preskúmaval odobratie titulu vysokou školou pri nasledovnom právnom a skutkovom stave: „Dne 12. 5. 2011 rozhodnutím zn. R-585-10 Západočeská univerzita v Plzni (dále jen "žalovaná") zrušila postupem podle § 156 odst. 2 zákona č. 500/2004 Sb., správní řád, vysokoškolský diplom č. ZČU*016858 ze dne 23. srpna 2005, včetně dodatku k diplomu, kterým bylo žalobci osvědčeno řádné ukončení studia v magisterském studijním programu M6805 Právo a právní věda, ve studijním oboru 6805T003 Právo na Fakultě právnické Západočeské univerzity v Plzni a získání akademického titulu "magistr". Rozhodnutí bylo odůvodněno tím, že vysokoškolský diplom byl vydán v rozporu s § 44, § 46, § 55, § 57 odst. 4 a § 63 odst. 2 zákona č. 111/1998 Sb., o vysokých školách a o změně a doplnění dalších zákonů (zákon o vysokých školách).“
 
Rozsudkom Najvyššieho správneho súdu Českej republiky z 21. 2. 2018 č. j. 1 As 98/2017-51 tento vyslovil za súladný so zákonom postup vysokej školy a odobratie diplomu, pričom v tejto veci uviedol: „Nejvyšší správní soud uzavřel, že vysokoškolský diplom je osvědčením ve smyslu části čtvrté správního řádu a rektor veřejné vysoké školy je oprávněn jej za určitých podmínek zrušit podle § 156 odst. 2 správního řádu, jestliže byl vydán v rozporu se zákonem o vysokých školách či jiným právním předpisem“. Tento právny názor bol uznesením Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. IV.ÚS 1408/18 z 9. 10. 2018 potvrdený ako ústavne konformný.
 
K tejto praxi možno odkázať na stanovisko Západočeskej univerzity v Plzni: „Před pěti lety odeslala Západočeská univerzita v Plzni rozhodnutí o zrušení dvanácti diplomů. Všechny případy byly tehdy posuzovány a analyzovány velmi pečlivě a ke zrušení došlo pouze v nejzávažnějších případech, kdy se podařilo jednoznačně prokázat, že dotyční z různých důvodů nedokončili vysokoškolské studium – šlo většinou o extrémně krátkou dobu studia, řadu nesplněných studijních povinností, chybějící závěrečné práce či plagiátorství9.
 
Obdobne k spätnému odoberaniu diplomov za porušenie autorských práv (za plagiátorstvo) pri písaní záverečnej práce pristupuje aj Spolková republika Nemecko. Známy širokej verejnosti je prípad bývalej spolkovej ministerky školstva Annette Schavan, ktorej bol v roku 2013 odobratý Univerzitou Düsseldorf diplom Ph.D., získaný za obhajobu záverečnej práce v roku 1980, nakoľko sa po rokoch zistilo, že jej záverečná práca je plagiátom. Taktiež je verejnosti známy prípad bývalého spolkového ministra obrany Karl-Theodora zu Guttenberga, ktorému bol odobratý v roku 2011 diplom na Univerzite Bayreuth, keďže sa zistilo, že jeho záverečná práca z roku 2007 je plagiátom. 
 
B.5 Na základe výslovnej úpravy o možnosti spätného odoberania titulov
 
Pri tomto kroku sa zákonodarca dostáva na z pohľadu ústavnej súladnosti najtenší ľad. Výslovným upravením možnosti spätne odobrať raz udelený diplom sa musí spoliehať na orgány aplikácie práva, že tento krok zákonodarcu a zásah do subjektívnych práv autorov diel posúdia v prípade posudzovania individuálnych prípadov (alebo pri abstraktnej kontrole ústavnosti pred Ústavným súdom) za proporcionálny sledovanému cieľu a za nie pravoretroaktívny.
 
Ak teda diskutujeme o samotnej ústavnej súladnosti takéhoto hypotetického normovania právnych vzťahov pri spätnom preverovaní záverečných prác, Ústavný súd by mal pri skúmaní v zásade dve možnosti, ako sa na vec dívať.
 
(i) Po prvé, vyložiť explicitne priznané právo vysokej školy spätne odoberať diplomy pri spätnom preverení záverečnej práce a zistení, že ide o plagiát (alebo iný prehrešok na poli autorských práv), ako zexplicitnenie práva, ktorým vysoké školy vždy na základe výslovných povinností študenta pre úspešné obhájenie záverečnej práce upravených už v čase obhajoby práce v zákone o vysokých školách, v interných predpisoch vysokej školy a vyplývajúce z povahy, podstaty a hodnoty vysokoškolského vzdelávania, disponovali – aj keď len implicitne. 
 
Načrtnutý prístup síce odstráni konflikt právnej normy s princípom zákazu pravej retroaktivity právnych noriem, avšak stále ostáva otázkou, či je takýto následok proporcionálny sledovanému cieľu. Na právo užívania diplomu ako osvedčenia o absolvovaní vysokoškolského štúdia sú alebo môžu byť naviazané po istom čase ďalšie skutočnosti a právne vzťahy v živote dotknutého autora diela, preto zásah do súkromnej a subjektívnej pozície autora diela je o to väčší.
 
Otázkou zohrávajúcou úlohu pri takto koncipovanej právnej norme a explicitnom následku je aj stanovenie časového horizontu X-t, v ktorom sa vysoká škola pri možnosti spätne od času X (účinnosť právnej normy) odobrať diplom môže pohybovať. Platí, čím je číslo skrývajúce sa za písmenom „t“ väčšie, tým väčší ústavnoprávny problém. 
 
Ak by orgán súdny orgán ochrany ústavnosti aj vyložil, že nejde o pravú retroaktivitu takejto normy, časovo bezhraničná možnosť dnes postihnúť odobratím diplomu (absolútnym trestom) previnenie sa voči pravidlám tvorby a obhajoby záverečnej práce spáchané v dávnej minulosti nekonvenuje ústavným princípom proporcionality v zásahoch do ústavných práv pri sledovaní ústavou aprobovaného cieľa.
 
(ii) Po druhé, Ústavný súd by takúto právnu normu považoval za pravoretroaktívnu s tým, že ide o nový, doposiaľ neupravený a v časoch minulých pre autorov záverečných prác nepredvídateľný následok určitého, hoc i neprípustného správania, ktoré správanie minulé tak posudzujeme a trestáme dnešnými pravidlami správania sa. Ústavný súd by následne jej ústavnú priechodnosť podrobil testu proporcionality a testoval by, či na druhej strane sa chráni tak silný ústavný záujem, že takýto zásah je legitímny a prostriedok na jeho dosiahnutie nevyhnutný. 
 
Ministerstvo spravodlivosti zastáva právny názor, podľa ktorého by opísaná potenciálna právna norma takýmto testom neprešla. Vzhľadom na vnímanie hodnoty vysokoškolského vzdelania, záujmu na ochrane akademických hodnôt a dôvery verejnosti v integritu akademického titulu nie je spoločnosť Slovenskej republiky pripravená prijať za ústavne opodstatnené opísaným explicitným retroaktívnym spôsobom zasahovať do subjektívnych práv adresátov práva.
 
 III.C Iný následok
 
 Odoberanie titulu/diplomu, ako následok pri spätnej kontrole záverečných prác je prostriedkom ultima ratio ako sa vysporiadať s minulým nečestným alebo neprípustným správaním autora záverečnej práce pri jej koncipovaní alebo obhajovaní.
 
Ústavnoprávna teória i kazuistika nám však ponúka v rámci proporcionality pri aplikácii ústavných noriem, práv a princípov a zásahov do nich priestor pre takú zákonnú úpravu, ktorá naplní sledovaný cieľ (ochrániť dôveru verejnosti v akademické hodnoty a štandardy a ochrániť integritu systému vzdelávania), avšak menej invazívnymi prostriedkami a zásahmi do subjektívnych práv autorov záverečných prác, ktorí sa opísaným hodnotám spreneverili.
 
Aj v tomto prípade zákonodarca upraví povinnosť vysokej školy po zistení porušenia autorských práv pri písaní záverečnej práce začať správne konanie s dotknutým autorom záverečnej práce a dať autorovi možnosť brániť svoje práva, predkladať dôkazy a byť vypočutý.
 
V prípade, že dotknutý autor záverečnej práce nepresvedčí príslušnú komisiu zriadenú na spätné preverenie záverečnej práce (alebo iný orgán podľa rozhodnutia rektora alebo samotnej vysokej školy) o statočnosti svojej záverečnej práce, vysoká škola trvajúc na svojich zisteniach o plagiáte (alebo inom porušení autorských práv a pod.) bude zo zákona povinná poskytnúť dotknutému autorovi priestor v lehote napr. 150 dní, aby vypracoval novú prácu na tú istú tému, ktorú následne obháji, alebo autor záverečnej práce bude môcť v istej zákonom predpokladanej lehote vyhlásiť, že diplom vysokej škole vráti.
 
Ak autor záverečnej práce nepristúpi ani k jednej z opísaných dvoch zákonných alternatív, ministerstvo spravodlivosti považuje za ústavne súladné reglementovanie takého následku spätného preverenia záverečnej práce, pri ktorom dôjde ku konštatovaniu porušenia autorských alebo iných práv autorom záverečnej práce pri jej tvorbe alebo obhajobe, ktorý nebude spočívať v odoberaní diplomu, ani nijak inak nezasiahne do nadobudnutých práv, ale vystaví takúto osobu buď verejnému tlaku pri sprístupnení výsledkov spätného preverovania verejnosti (tzv. zaradenie na čiernu listinu).
 
Popri tom alebo ako o alternatívnom následku sa dá uvažovať aj o úprave práva orgánov verejnej moci rozhodujúcich o dotknutom autorovi záverečnej práce ako o kandidátovi na verejnú funkciu, aby do výsledkov takéhoto spätného preverenia nazreli a tam, kde sa na výkon verejnej funkcie vyžaduje splnenie podmienky vysokého morálneho kreditu alebo charakteru, mohli považovať takého kandidáta, ktorého spätné preverenie odhalil napr. plagiátorské praktiky pri tvorbe záverečnej práce, za nespôsobilého splniť opísanú podmienku vysokého morálneho kreditu alebo charakteru.
 
Ide síce tiež o zásah do súkromia dotknutého autora záverečnej práce, avšak takýto následok je absolútne legitímnym následkom opísaného neetického a nečestného konania dotknutého autora. Sledovaný cieľ je zároveň dosahovaný primeranými prostriedkami, ktoré zasahujú do dobrého mena dotknutého autora, ktorého degradáciu si však zavinil svojim konaním on sám.
 
analyza VS33.png


 
 IV. Stanovisko ministerstva spravodlivosti
 
 Ministerstvo spravodlivosti po predloženej analýze navrhuje novelou zákona o vysokých školách upraviť spätné preverovanie záverečných prác vysokými školami ako ich právo, pričom preverovanie nebude zákonom vyžadované ako plošné a všeobecné, ale rozsah i dôvody preverovania budú ponechané na samotnú vysokú školu.
 
V prípade, že sa zistia pochybenia hrubého charakteru pri písaní a obhajobe záverečnej práce (porušenie autorských práv, práv duševného vlastníctva, plagiátorstvo a pod.) ministerstvo spravodlivosti navrhuje, aby vysoká škola mohla (mala právo) začať správne konanie voči dotknutému autorovi, v rámci ktorého sa bude môcť dotknutý autor obhájiť a bude zachovaná kontradiktórnosť konania. 
 
V prípade, ak vysoká škola bude trvať na svojich zisteniach, bude dotknutému autorovi zo strany vysokej školy ponúknutá možnosť napísať na pôvodnú tému novú záverečnú prácu v lehote nie kratšej ako 150 dní, ktorú bude musieť následne dotknutý autor obhájiť. Zákon rovnako zavedie možnosť dotknutého autora vzdať sa diplomu s právnymi účinkami.
 
Pokiaľ dotknutý autor nepristúpi ani na jednu z alternatív, bude zaradený na  tzv. čiernu listinu, ktorá bude neverejná, ale do ktorej sa bude dať na základe žiadosti nahliadnuť verejnosťou. Zároveň zákon upraví právo orgánov verejnej moci rozhodujúcich o dotknutom autorovi záverečnej práce ako o kandidátovi na verejnú funkciu, aby do výsledkov takéhoto spätného preverenia nazreli a tam, kde sa na výkon verejnej funkcie vyžaduje splnenie podmienky vysokého morálneho kreditu alebo charakteru, mohli považovať takého kandidáta, ktorého spätné preverenie odhalil napr. plagiátorské praktiky pri tvorbe záverečnej práce, za nespôsobilého splniť opísanú podmienku vysokého morálneho kreditu alebo charakteru.
 
 
 

1FULLER, L. L. The Morality of Law. Revised edition. New Haven and London : Yale University Press, 1969, p. 44.

 2porov. napr. KRAMER, M. H. Objectivity and the Rule of Law. New York : Cambridge University Press, 2007.

 3FULLER, L. L. Morálka práva. Praha: Oikoymenh, 1998, s. 69 a nasl.; Exupéry, A. Malý princ. Mlade letá, 1986, kapitola 10 (kráľ na asteroide 325), s. 43.

 4SOBEK, T. Právní myšlení – kritika moralismu. Praha – Plzeň : Ústav státu a práva a Aleš Čeněk, 2011, s. 529 a nasl.

 5Rex v. Cambridge Univ. 8 Mod. Rep. (Select Cases) 148, 92 Eng. Rep. 818, 2 Ld. Raym. 1334 (K.B. 1723).

 6Medzi kľúčové rozhodnutia v tomto smere patria rozhodnutie Odvolacieho súdu spojených štátov pre šiesty obvod vo veci Crook v. Baker, rozhodnutie Kalifornského odvolacieho súdu vo veci Abalkhail v. Claremont University Center a rozhodnutie  Najvyššieho súdu štátu Ohio vo veci Waliga v. Board of Trustees of Kent State University; k tomu pozri bližšie REAMS, Bernard D. Jr. Revocation of Academic Degrees by Colleges and Universities. IN JOURNAL OF COLLEGE AND UNIVERSITY LAW, Vol. 14, No. 2, 1987. p. 285.

 7Waliga v. Board of Trustees of Kent State University, 22 Ohio St. 3d 55, 488 N.E.2d 850, 853 (1986).

 8John Measor v. The University of Calgary, cit. podľa BAILEY J. Revoking Degrees: How and Why Schools Do It [online] 2018-27-09. Dostupné na: https://www.plagiarismtoday.com/2018/09/27/revoking-degrees-how-and-why-schools-do-it/ 

 9Dostupné na: https://pravniradce.ihned.cz/c1-65345560-dalsi-kapitola-v-kauze-plzenskych-prav-nss-rozhodl-zda-lze-zrusit-vysokoskolsky-diplom