Ad: "K vzájomnému vzťahu čl. 77 Ústavy SR a § 16 zákona o samosprávnych krajoch", Právny obzor, 92, 2009, č.3, s.289 - 295

Svojím príspevkom nadväzujem na príspevok pani profesorky Tóthovej, uverejnený v Právnom obzore č.3 v roku 2009, a tým aj reagujem na výzvu autorky na diskusiu k ňou nastoleným otázkam týkajúcim sa (možnej ústavnej úpravy) súčasného výkonu funkcie poslanca Národnej rady Slovenskej republiky (ďalej len "národná rada") a funkcie predsedu vyššieho územného celku.

Vzhľadom na to, že vo svojom príspevku chcem prezentovať názor na možné ústavné riešenie súčasného výkonu týchto dvoch funkcií a ústavného charakteru tohto vzťahu, pre potreby môjho príspevku preto úvodom uvádzam, že v zásade súhlasím s argumentmi, ktoré vo svojom príspevku uviedla pani profesorka v prospech toho, aby nemohlo dochádzať k súčasnému výkonu funkcie poslanca národnej rady a funkcie predsedu vyššieho územného celku, pretože, aj keď ide o volené funkcie, predseda vyššieho územného celku je podľa čl. 69 ods. 6 posledná veta Ústavy SR výkonným orgánom vyššieho územného celku, vykonáva správu vyššieho územného celku a zastupuje vyšší územný celok navonok.

Pani profesorka vo svojom príspevku ponúka dve možné ústavné vyjadrenia tejto situácie, a to

Domnievam sa, že ústavne akceptovateľné riešenie, ktoré by do Ústavy SR nezasiahlo devastačným spôsobom, je riešenie uvedené v písmene a) ako priame a výslovné doplnenie Ústavy SR o riešenie situácie súčasného výkonu funkcie poslanca národnej rady a funkcie predsedu vyššieho územného celku v zmysle nemožnosti takéhoto súčasného výkonu. Ide napokon aj o riešenie, ku ktorému sa prikláňa aj sama autorka. Nad rámec jej argumentácie a dôvodov, ktoré pre podporu tohto riešenia ponúka, uvádzam nasledovné.

Ak by sa otázka súčasného výkonu funkcie poslanca národnej rady, ako aj funkcie predsedu vyššieho územného celku mala riešiť tým, že by Ústava SR (napríklad) v ustanovení čl. 77 ods. 1 obsahovala doplnenie, podľa ktorého by funkcia poslanca národnej rady bola nezlučiteľná aj s inými funkciami, ktoré stanoví zákon, bola by to vlastne ústavná blanketa. Takáto ústavná úprava a konštrukcia, ktorá spočíva v obsiahnutí blankiet do ústav, nie je výnimočná a ani neobvyklá, pretože "vzhľadom na šírku a rozsah spoločenských vzťahov je prirodzené, ak ústava predpokladá či sama určuje, ktoré z jej ustanovení si vyžadujú úpravu v bežnom zákonodarstve".¹⁾ Na základe blankety uvedenej v Ústave SR sú následne prijímané vykonávacie zákony, ktoré "na zákonnej úrovni konkretizujú text ústavy".²⁾ Ústava SR obsahuje aj ustanovenia, ktoré obsahujú želaný smer činnosti a politiky štátu a majú viac programový ako právny charakter. Dôležité preto je, že takýto vykonávací zákon by mal text Ústavy SR, resp. ústavnej normy len konkretizovať,