Ako poznať dobrú právnu úpravu alebo od zabezpečovacích opatrení k analytickej právnej epistemológii.

. Article responds to post Džačár, L., Foldes, R. Precautionary measures in the new civil trial selected issues. The article essentially focused on the nature of the Institute's approach and urgent security measures, with particular emphasis on precautionary measures. Prior to the analysis clarifies the meaning and purpose of recasting, as specific institutes, although wellknown civil trial until 30.06.2016 also found in contentious civil right, does not mean that their meaning and function are the same. This stems from the system settings of Civil Procedure within the purview of civil contentious procedure as process modern and dynamic, particularly in contentious proceedings roofed principle of procedural accountability litigants. The essence of this paper is that, among other things, to refute the misconception that urgent measures are provisional measures, and that the precautionary measure is inappropriate institute, incremental and redundant. It is not just a theoretical conclusions, even without a professional basis, can not access any deeper analysis, and even clues practical issues. Understanding the institute precautionary measure and its meaning so can be themselves (individually), but in the context of the entire recasting whose purpose is not to look back, the team behind what has been, on the contrary adjust account the new Civil Procedure.

¹⁾

V Právnom obzore č. 6/2016 bol uverejnený článok autorov JUDr. Ľubomíra Džačára a JUDr. Richarda Földeša s názvom Zabezpečovacie opatrenia v novom civilnom sporovom procese - vybrané problémy. Zrejme nie náhodne si ako motto celého článku autori zvolili latinskú maximu: Uvedené motto má naznačiť, že autori, aj z hľadiska svojho profesijného zamerania, hodlajú vykonať rozbor nielen v kontexte teoretických otázok, ale najmä praktických, ktoré majú dopad na pertraktovaný inštitút.

V príspevku sa autori najskôr vo všeobecnosti zaoberajú rozborom významu rekodifikácie civilného práva procesného, keď naznačujú, že v ich ponímaní nejde o zmeny ", ale V ďalšom sa venujú inštitútu neodkladných a zabezpečovacích opatrení, s následným osobitým zameraním na zabezpečovacie opatrenie, jeho význam a charakteristiku, kde pozornosť upriamujú na vady a kritiku predmetného inštitútu s rezultátom, že tento je v civilnom procese viac menej zbytočným, a ak nie zbytočným, tak natoľko nedostatočným a nepresným, že by mala byť jeho právna úprava bezprostredne, v čo najkratšom čase, novelizovaná.

Máme názor úplne opačný a pokúsime sa argumentovať prečo. Objektívne právo treba poznávať, vyvodzovať z konkrétneho textu zákona. Ide teda o kognitívny proces, ktorého účelom je spoznať "pravdu". Pravdou v procese spoznávania práva ako všeobecných pravidiel správania určených na rozmanité (konkrétne) sociálne situácie je poznanie optimálneho fungovania relevantných inštitútov. A "poznanie" je súčasťou pojmového aparátu epistemológie - možno preto hovoriť o osobitnom subsystéme právnej epistemológie. Napriek tomuto odstrašujúcemu úvodu nemusí mať čitateľ obavy z bezbrehého filozofovania v tomto príspevku. Pokúsime sa podať optimálne vyvážený pohľad teoretickopraktický a nijako neskrývať polemický tón voči (podľa nás) úplne nesprávnym záverom, ku ktorým dospievajú kolegovia z praxe v citovanom článku.

Pre prehľadnosť budeme postupne reagovať na výhrady autorov príspevku systematicky, keď sa pokúsime zdôvodniť, prečo vo svojich konklúziách dospievajú k nesprávnym tvrdeniam.

Opakovať na tomto mieste všetky argumenty, ktoré autori citovaného článku jednoducho odignorovali, by bolo oným nosením sov do Atén. Kto pracuje systematicky (či, ak chceme, vedecky a metodologicky korektne), najprv sa oboznámi s matériou, voči ktorej chce postulovať vlastné výhrady. Nevedno, či autori citovaného článku už tematizované argumenty opomenuli z dôvodu neznalosti, alebo ich jednoducho zamlčali - vo výsledku je to však jedno. Ku koncepčným otázkam rekodifikovaného civilného procesu v Slovenskej republike sme sa vyjadrili už veľakrát a na rôznych fórach. V skratke, koncepcie civilného procesu sú doktrinálne definované už pekných pár desaťročí, pričom sa vykryštalizovali v zásade tri dejinne dominantné koncepcie. Slovenský zákonodarca sa priklonil ku koncepcii moderného civilného procesu Franza Kleina, známej tiež ako "sociálna koncepcia civilného procesu". Tej sa normy Civilného sporového poriadku pomerne dôsledne pridŕžajú. V podrobnostiach odkazujeme na už publikovanú spisbu.²⁾

to platí aj o inštitúte priamej aplikability procesných noriem v režime intertemporálnom - ani tu čitateľa nebudeme unúvať repetíciou už napísaného.³⁾

Rekodifikácia procesného práva však nevychádzala z takej radikálnej diskontinuit, ako napríklad rekodifikácia českého súkromného práva, a to z mnohých dôvodov. Jedným z nich bolo to, že pojmy ako také sa v našom civilnom procese vyskytovali vo väčšine prípadov správne, len sa vytratil ich obsah, ktorý bol nahradený dobovou socialistickou ideológiou. Nebolo preto potrebné radikálne meniť terminológiu až na pár podstatných výnimiek. Pojmy neodkladné a zabezpečovacie opatrenia sú jednou z nich. Ani v tomto prípade však nešlo o svojvoľnú zmenu názvu bez zmeny podstatných pojmových znakov inštitútu (porovnaj ďalšie výklady).

Autori konštatujú, že jedným zo staronových inštitútov, prítomných v novej právnej úprave, sú zabezpečovacie prostriedky, pričom ich najtypickejším a najčastejším predstaviteľom budú určite neodkladné opatrenia, ktoré sú až na určité obsahové zmeny nemeritórneho charakteru normatívnym ekvivalentom predbežných opatrení podľa Občianskeho súdneho poriadku.

Túto myšlienku ďalej rozvíjajú, keď tiež vyvodzujú záver, že existuje legitímna pochybnosť o tom, či bolo potrebné pristúpiť k zásadnej terminologickej zmene a pojem predbežné opatrenie nahradiť pojmom neodkladné opatrenie, najmä ak je právna úprava v zásade veľmi podobná (ak nie totožná).

Domnievame sa, že tieto závery nemožno považovať za správne a vychádzajú z nepochopenia nastavenia celej koncepcie a účelu zabezpečovacích prostriedkov v Civilnom sporovom poriadku, keď už zo systematiky inštitútu neodkladných a zabezpečovacích opatrení v kódexe je zrejmý diametrálny rozdiel v porovnaní s predbežnými opatreniami v Občianskom súdnom poriadku.

Dôvody, pre ktoré sa pristúpilo k výraznej zmene v zabezpečovacích inštitútoch vyvstali, okrem iného, aj z aplikačnej praxe.

Prvým abstrahovaným nedostatkom bola obmedzená (limitovaná) dĺžka trvania, kedy predbežné opatrenie nebolo spôsobilé preklenúť záruky, ktoré poskytovalo v základnom konaní až do konania exekučného.

Druhým deficitom bola relatívna prísnosť posudzovania predpokladov pre nariadenie predbežného opatrenia, a to prioritne v konaniach, kde bolo predmetom zaplatenie peňažnej čiastky (uplatnenie peňažného nároku). Súdy v týchto konotáciách veľmi často zamietali návrhy na nariadenie predbežného opatrenia s poukazom na princíp proporcionality, keď podľa ich vlastných záverov nebolo vhodné len z titulu uplatňovania konkrétnej peňažnej sumy uložiť účastníkovi konania obmedzenie v podobe zákazu nakladania s konkrétnym majetkom.⁴⁾ Súd tiež spravidla poukázal na ustanovenie § 159a Občianskeho súdneho poriadku, ktoré zakladalo rozšírenie relatívnej záväznosti rozhodnutia vo vzťahu k ďalšiemu nadobúdateľovi nehnuteľnosti.⁵⁾

V neposlednom rade, predbežným opatrením bolo možné vlastníka (držiteľa) veci len obmedziť v práve nakladať s vecou, čím automaticky dochádzalo aj k limitovaniu vlastn