Právny portál určený širokej odbornej verejnosti

Online časopis

Anonymita akcionárov

Anonymita akcionárov
JUDr.
Viliam
Janáč
Ústav štátu a práva SAV, Bratislava.
JANÁČ, V.: Anonymita akcionárov, Právny obzor, 96, 2013, č.6, s.597 - 613.
Shareholders' anonymity.
Anonymity of the shareholders is the dominant topic of this article. In article the author deals with the anonymity of the shareholders from the perspective of analysis of selected provisions of the act, in particular the Commercial Code (act no. 513/1991 Coll.). The attention is focused on individual situations where, during the operation of joint-stock companies, the identity of shareholders are necessarily deanonymised; the article also deals with the opportunities and degree of anonymity, which a shareholder is able to preserve under the valid law.
Key words:
share, shareholder, anonymity, deanonymization, nominee shareholder, intermediated securities
1. Úvod
Podstata anonymity akcionárov spočíva v nepoznaní pravej identity akcionára akciovej spoločnosti. Od samého vzniku akciovej spoločnosti ako osobitného druhu kapitálovej obchodnej spoločnosti bola anonymita jej spoločníkov jedným zo základných charakteristických znakov. Tradícia poňatia akciovej spoločnosti ako spoločnosti, ktorej akcionárska štruktúra nie je známa, potvrdzuje aj francúzske označenie akciovej spoločnosti v obchodnom zákonníku ako société anonyme, teda doslovne anonymná spoločnosť.1)
Aký je stav anonymity akcionárov v súčasnosti? Rozvoj finančných trhov priniesol so sebou fenomén dematerializácie cenných papierov, ktorý na jednej strane umožnil zníženie transakčných nákladov pri obchodovaní s akciami, na strane druhej anonymitu akcionárov významným spôsobom narušil. Akcie na doručiteľa, ako tradične využívaný nástroj na zachovanie anonymity, a ich ďalšia existencia sa stali predmetom politických diskusií. V radoch politikov tieto anonymné akcie vyvolávali veľmi odmietavé a negatívne postoje; v existencii anonymných akcií videli iba nástroj slúžiaci na legalizáciu výnosov pochádzajúcich z trestnej činnosti a podporujúci rozvoj korupcie. Dôsledkom uvedeného bolo, že veľa krajín (vrátane Slovenskej republiky) pristúpilo k zrušeniu existencie listinných akcií na doručiteľa. Napriek uvedenému aj naďalej v Slovenskej republike existujú možnosti, ktoré či už v menšej, alebo väčšej miere dokážu akcionárom určitú mieru anonymity poskytnúť. Analýza súčasného stavu anonymity akcionárov v Slovenskej republike spoločne so skúmaním možností zachovania si anonymity akcionárov podľa platného práva sú predmetom nižšie uvedeného príspevku.
2. Anonymita akcionárov a jej úrovne
Podľa názoru autora a aj pre potreby tohto príspevku je vhodné rozlišovať medzi
úplnou anonymitou akcionára a čiastočnou anonymitou akcionára.
Základným rozlišovacím kritériom medzi uvedenými úrovňami anonymity sú
subjekty
, vo vzťahu ku ktorým dochádza, resp. môže dochádzať k odhaľovaniu identity akcionárov. Existencia a rozlišovanie
rôznych podôb a foriem akcií
, v akých môžu byť akcie emitované, má z pohľadu anonymity a jej úrovní tiež rozhodne veľký význam. Osobitným spôsobom je možné na anonymitu a jej intenzitu nazerať cez
status akciovej spoločnosti
, t.j. či emitentom akcií bude v danom prípade
súkromná akciová spoločnosť
, alebo pôjde o spoločnosť, ktorej akcie boli prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu cenných papierov (tzv.
verejná akciová spoločnosť
).
Protipólom anonymity akcionára je jeho
deanonymizácia
, t.j. odkrytie skutočnej identity akcionára. Tak ako je možné v prípade anonymity uvažovať o rôznych úrovniach jej intenzity, uvedené rovnako platí aj pre prípad deanonymizácie, avšak naopak. Pokiaľ bude anonymita akcionára dosahovať vysokú úroveň, o deanonymizácii môžeme hovoriť, že bude minimálna. Naopak, pokiaľ bude úroveň deanonymizácie príliš vysoká, anonymita akcionára sa zákonite vytráca (napríklad prípad akciovej spoločnosti s jediným akcionárom).
a)
Anonymita v závislosti od subjektov.
O
úplnej anonymite
možno hovoriť v prípadoch, keď totožnosť akcionára zostáva skrytá rovnako pred emitentom, osobou zodpovednou za vedenie evidencie zaknihovaných cenných papierov (centrálny depozitár, členovia centrálneho depozitára, obchodníci s cennými papiermi), ako aj pred akoukoľvek treťou osobou. Termín "tretia osoba" (pokiaľ by priamo z kontextu článku nevyplývalo výslovne inak) na účely tohto článku znamená každú osobu odlišnú od osoby emitenta, daného akcionára a osoby zodpovednej za vedenie evidencie zaknihovaných cenných papierov. Treťou osobou budeme mať na mysli najmä osoby ostatných akcionárov danej spoločnosti, orgány verejnej správy, ale aj investorov a širokú laickú verejnosť.
Pokiaľ emitent a/alebo tretia osoba poznajú, resp. majú možnosť alebo nástroje na zistenie identity akcionára, hovoríme o prípade
čiastočnej anonymity.
V rámci kategórie čiastočnej anonymity je možné ďalej rozlišovať niekoľko stupňov. Najvyšší stupeň čiastočnej anonymity predstavuje prípad, keď osobu akcionára bude poznať výlučne iba emitent (akciová spoločnosť, resp. členovia predstavenstva spoločnosti), pričom identita akcionára zostáva naďalej neznáma pre okruh osôb vedúcich evidenciu zaknihovaných cenných papierov, ako aj tretích osôb. Takýto stupeň čiastočnej anonymity sa za určitých okolností môže svojou mierou blížiť až k dosiahnutiu úrovne úplnej anonymity. Uvedené bude platiť, pokiaľ osoby akcionárov budú totožné s osobami členov predstavenstva spoločnosti alebo v prípadoch veľmi silnej lojálnosti zvolených členov predstavenstva voči svojim akcionárom. V rámci nižších stupňov čiastočnej anonymity bude identita akcionára, okrem emitenta, známa aj osobám vedúcim evidenciu zaknihovaných cenných papierov; zároveň však anonymita môže zostávať zachovaná vo vzťahu k tretím osobám. Najčastejšie pôjde o prípad súkromnej akciovej spoločnosti, ktorá emitovala akcie ako listinné akcie na meno alebo ako akcie zaknihované.2)
b)
Anonymita v závislosti od existencie rôznych podôb a foriem akcií.
Akcia ako druh cenného papiera môže byť emitovaná ako listinná akcia na meno, listinná akcia na doručiteľa, zaknihovaná akcia na meno a zaknihovaná akcia na doručiteľa. Vysokú úroveň anonymity zabezpečujú akcionárom listinné akcie na doručiteľa; o inej úrovni anonymity bude zasa potrebné hovoriť v prípadoch existencie zaknihovaných akcií.
(i)
Listinné akcie na doručiteľa.
Emisia listinných akcií na doručiteľa predstavuje veľmi účinný a spoľahlivý nástroj pre zachovanie si úplnej anonymity akcionára. Listinná akcia na doručiteľa je tzv.
au pourter
papierom, neobsahuje označenie majiteľa akcie, práva s ňou spojené môže vykonávať držiteľ akcie, t.j. osoba, ktorá akciu predloží, a prevádza sa odovzdaním.3) Garancia anonymity vyplýva zo samotnej povahy listinnej akcie na doručiteľa. Akcie sa prevádzajú bez potreby spísania písomnej zmluvy, translakčné účinky prevodu sú spojené s obyčajným odovzdaním listiny. Samotné odovzdanie, a teda aj zmena majiteľa a tým aj vlastníckej štruktúry sú iba otázkou niekoľkých sekúnd, nie je potrebná žiadna administratíva.4) Ich vlastníctvo sa nikde neeviduje (podobne ako súkromná hotovosť). Jediným okamžikom, kedy vlastník odhaľuje voči emitentovi svoju totožnosť, je výkon práva. Väčšinou pôjde o prípady účasti a hlasovania na valnom zhromaždení alebo pri prijatí dividendy.5) Tým, že vlastníctvo k týmto akciám sa neeviduje v žiadnej verejnej databáze, zostáva akcionár v anonymite tak vo vzťahu k depozitárom cenných papierov, ako aj tretím osobám, vrátane širokej verejnosti. Ako už bolo povedané, k odhaleniu identity akcionára dochádza iba na krátky okamih v súvislosti s výkonom práv, aj to iba vo vzťahu k emitentovi. Vzhľadom na povahu a právnu podstatu tohto druhu cenného papiera však vždy platí, že za akcionára sa bude považovať osoba, ktorá akcie emitentovi predloží. Táto osoba však môže byť iba aktuálnym držiteľom akcií a skutočný akcionár zostáva v anonymite aj naďalej, a to aj vo vzťahu k emitentovi.
Listinná akcia na doručiteľa v Slovenskej republike už neexistuje. Vydanie listinnej akcie na doručiteľa právny poriadok nepripúšťa už viac ako jedno desaťročie. Podľa platnej právnej úpravy môže byť akcia na doručiteľa vydaná výlučne v zaknihovanej podobe. K uvedenej zmene došlo dôsledkom prijatia novely č. 127/1999 Z.z. Obchodného zákonníka. Dôvody, pre ktoré sa zákonodarca rozhodol vymietiť listinné akcie na doručiteľa z právneho poriadku, sú pomerne stručné a sú obsahom dôvodovej správy k prijatej novele:
Upravuje sa povolená podoba a forma akcií s cieľom dosiahnuť väčšiu transparentnosť majiteľov akcií, predovšetkým majiteľov akcií na doručiteľa, a tým aj väčšiu transparentnosť vlastníctva. Z týchto dôvodov sa ustanovuje povinnosť vydať akcie na doručiteľa len v dematerializovanej - zaknihovanej podobe.
(ii)
Listinné akcie na meno.
Z pohľadu skúmania úrovne anonymity je v prípade listinných akcií na meno dominantným inštitút zoznamu akcionárov a zákonom uložená kontraktačná povinnosť emitentom uzatvárať zmluvy o vedení zoznamu akcionárov s centrálnym depozitárom.6)
V zozname akcionárov sa identifikuje osoba akcionára, ktorá je oprávnená vykonávať práva akcionára voči spoločnosti.7) Spoločnosť povinne zabezpečuje vedenie zoznamu akcionárov, v uvedenom prípade prostredníctvom centrálneho depozitára na základe osobitnej zmluvy o vedení zoznamu akcionárov. Dôvod pre použitie tejto úpravy zákonodarca zdôvodnil potrebou zvýšenej transparentnosti vlastníctva listinných akcií na meno.8)
Emitent bude poznať totožnosť akcionára najmä v súvislosti s uskutočnenými prevodmi akcií, keďže podľa zákona platí, že na účinnosť prevodu akcie na meno voči spoločnosti sa vyžaduje zápis zmeny osoby akcionára v zozname akcionárov. Spoločnosť je povinná, bezodkladne potom, čo jej bude zmena v osobe akcionára preukázaná, zabezpečiť vykonanie zmeny zápisu v zozname akcionárov. V súvislosti s možnosťami emitenta poznať identitu svojich akcionárov osobitne upozorňujeme na zákonom prípustnú možnosť vinkulácie akcií na meno. Stanovy spoločnosti môžu prevoditeľnosť listinných akcií na meno obmedziť a prevoditeľnosť podmieniť získaním súhlasu od spoločnosti. Takéto obmedzenie prevoditeľnosti bude tiež v praxi vyvolávať situáciu, v ktorej sa emitent nevyhnutne dozvedá o totožnosti svojho akcionára želajúceho svoje akcie scudziť.9) Okrem toho má emitent ďalej zo zákona možnosť kedykoľvek požiadať centrálneho depozitára o vydanie zoznamu akcionárov10) (zvyčajne sa tak deje pre účely zvolaného valného zhromaždenia).
Keďže zoznam akcionárov listinných akcií na meno fakticky vedie centrálny depozitár, aj centrálny depozitár pozná údaje o akcionároch, ktoré tvoria obsah zoznamu.
Zoznam akcionárov je podľa zákona neverejný. Nie je teda bežne prístupný tretím osobám. Akcionári si preto vo vzťahu k tretím osobám anonymitu zachovávajú. Dokonca aj samotní akcionári emitenta majú k zoznamu iba obmedzený prístup. Centrálneho depozitára môžu žiadať o výpis zo zoznamu iba v časti, ktorá sa ich bezprostredne týka. Preto im nebude bežne známa totožnosť ostatných akcionárov.
Z predošlého textu je úplne zrejmé, že listinné akcie na meno dokážu akcionárom poskytnúť ib
Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.

Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.

Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).