Aplikácia medzinárodného práva

The content of this article has been presented at 17th Annual Meeting of the Autumn School of Law: ) organized by the Institution of State and Law of the Slovak Academy of Sciences in November 2013. The application of international law fulfills important task whereas enables the practical exercise of regulatory functions of its concrete rules in the international practice (Given that the rules of international rules are generally applied within domestic legal orders of states such application have some particularities. In this respect it should be firstly noted that implementation of international law into domestic legal order is generally required by states as a necessary precondition for its application. Taking into account the absence of international rule prescribing specific form and manner of implementation, the relevant practice of the states is decisive. Its purpose is influenced by the approach of concrete states either to monist or dualist conception of public international law and domestic legal orders. Within the states preferring the monist conception the direct application of international treaties () is possible. Their number and scope may be however conditional by different internal regulation. Relevant provisions of the Vienna Convention on the Law of Treaties (1969) should be respected (namely Articles 25, 28, 29, 31) within the process of direct application of international treaties and their breach raises the international responsibility of states. The same requirement has to be complied with respect of application of international treaties by international organizations. There is no room for direct application of international treaties within states preferring dualist conception whereas the content of each treaty has to be obligatory transformed into specific kind of domestic legal regulation. Regarding the application of customary international law, the practice of states in principle confirms that they are not formally implemented into domestic legal orders of states and public bodies usually apply customary international law directly. The diversity of the judgments of international judicial bodies and decisions of international organizations prevent any attempt of states to apply them in a uniform manner. Similarly, as in the case of international treaties, there are no rules prescribing their specific application and different practice of states enjoy the leading role in the application of the international obligations arising from the international judgments and decisions.

V kontexte súčasného medzinárodného práva verejného patrí proces aplikácie jeho pravidiel medzi osobitne dôležité, komplexné a všeobecné. Jeho dôležitosť spočíva v tom, že prostredníctvom aplikácie sa práva a záväzky obsiahnuté v pravidlách medzinárodného práva verejného dostávajú do praxe, v dôsledku čoho reálne ovplyvňujú správanie subjektov, ktorým sú určené. Aplikácia pravidiel medzinárodného práva v tomto ponímaní predstavuje uplatňovanie záväzku Komplexnosť aplikácie spočíva v tom, že na seba viaže ďalšie inštitúty, pričom ich riadne uplatňovanie vo svojom komplexe a vzájomnej súvzťažnosti napĺňa proces aplikácie spôsobom a v rozsahu požadovanom medzinárodným právom. Všeobecnosť aplikácie spočíva v tom, že sa vzťahuje na všetky pravidlá medzinárodného práva bez ohľadu na ich obsah, povahu, prípadne ďalšie špecifiká.

Odlišné pravidlá a inštitúty medzinárodného práva sa na jeho aplikáciu viažu vtedy, keď štáty alebo iné subjekty medzinárodného práva neaplikujú pravidlá medzinárodného práva, prípadne ich aplikujú len čiastočne, a to v prípadoch upravených medzinárodným právom a s rôznymi právnymi následkami. Aj v takýchto prípadoch však medzinárodné právo spája s uvedeným spôsobom "aplikácie" špecifické právne účinky, hoci sa ňou sledujú účely odlišné od uplatňovania záväzku

Rovnako ako pravidlá vnútroštátneho práva, aj pravidlá medzinárodného práva sú určené na aplikáciu tými subjektmi, ktoré sú v nich označené (štáty, medzinárodné organizácie, prípadne fyzické a právnické osoby) a ako bolo spomenuté, v praxi predstavujú uplatnenie záväzku V súlade s ním každá platná zmluva zaväzuje zmluvné strany a musí byť nimi plnená dobromyseľne (¹⁾ pričom povinnosť dobromyseľného plnenia sa nevzťahuje len na záväzky z medzinárodných zmlúv, ale aj z ďalších prameňov medzinárodného práva.²⁾ Na to, aby mohli byť pravidlá medzinárodného práva v praxi účinné (a slúžili dohodnutému regulačnému účelu), sú príslušnými orgánmi aplikované v rámci vnútroštátnych právnych poriadkov a v rámci hraníc štátnych území.³⁾ Medzištátna prax potvrdzuje, že v týchto prípadoch predchádza aplikácii medzinárodného práva implementácia, ktorá má vo vzťahu k aplikácii kľúčový význam. Napriek jej rôznym spôsobom možno preto konštatovať, že k aplikácii medzinárodného práva dochádza vo vzťahu k tým jeho pravidlám, ktoré boli najprv implementované ("prenesené") do vnútroštátnych právnych poriadkov. V tomto smere predstavuje implementácia medzinárodného práva jeden zo základných rozdielov medzi procesom aplikácie vnútroštátneho a medzinárodného práva. Kým pravidlá vnútroštátneho práva vznikajú a aplikujú sa v rovnakom ("rovnorodom") systéme vnútroštátneho práva, pravidlá medzinárodného práva vznikajú a nadobúdajú platnosť v systéme medzinárodného práva, zatiaľ čo k ich aplikácii dochádza v odlišnom systéme vnútroštátneho práva. Spôsob a proces implementácie pravidiel medzinárodného práva do vnútroštátneho práva nie je medzinárodným právom (až na určité výnimky)⁴⁾ upravený, takže štáty sú slobodné pri výbere jej prostriedkov a metód. V tejto oblasti tak pôsobí rôzna vnútroštátna právna úprava (ústavná či iná), ďalej vnútroštátna prax štátov, prípadne rôzne nepísané pravidlá a zvyklosti, a k danej otázke sa vyjadruje aj veda medzinárodného práva. Z voľnosti štátov pri výbere vnútroštátnych prostriedkov implementácie medzinárodného práva vyplýva aj ich obsahová a terminologická rôznorodosť daná jednak ústavnou či inou úpravou vzťahu medzinárodného a vnútroštátneho práva, ako aj obsahom a povahou medzinárodných záväzkov (inkorporácia, transformácia, adaptácia a i.).

Napriek rôznorodosti procesov, metód a prostriedkov implementácie tak vnútroštátne právne úpravy, ako aj prax štátov potvrdzujú základné prístupy k nej. V doktríne medzinárodného práva sú označované a považované za prejav a príklon štátov buď k monistickej, alebo dualistickej koncepcii vzťahu medzinárodného a vnútroštátneho práva.

Monistická koncepcia vychádza z existencie medzinárodného a vnútroštátneho práva ako súčastí jednotného právneho systému, v rámci ktorého je možná bezprostredná implementácia pravidiel medzinárodného práva do vnútroštátneho práva na základe trvalých alebo jednorazových () recepčných noriem (Naopak, koncepcia vychádza z predstavy medzinárodného a vnútroštátneho práva ako odlišných právnych systémov, ktoré priamu implementáciu pravidiel medzinárodného práva do vnútroštátneho práva vylučujú. Z tohto dôvodu dualistická koncepcia predpokladá obligatórnu "transformačnú" ingerenciu vnútroštátneho práva, t.j. prenos medzinárodných záväzkov do vnútroštátneho práva výlučne a prostredníctvom jeho právnych predpisov (obsahová transformácia alebo adaptácia medzinárodných záväzkov).⁵⁾

Pre úplnosť je potrebné uviesť, že vo vzťahu k pravidlám medzinárodného práva sa vnútroštátny právny poriadok nepodieľa len na ich vnútroštátnej implementácii. V závislosti od právnej formy, v ktorej sú takéto pravidlá obsiahnuté (medzinárodné zmluvy), sa orgány vnútroštátneho práva podieľajú aj na nadobudnutí ich medzinárodnej platnosti⁶⁾ a napokon medzinárodné právo pre aplikáciu svojich konkrétnych pravidiel ráta s inštitútmi vnútroštátneho práva (napríklad pre potreby úpravy ľudských práv so štátnym občianstvom, pre potreby diplomatického práva s inštitútom hlavy štátu, predsedu vlády, ministra zahraničných vecí, pre potreby práva medzinárodných zmlúv s inštitútmi ich vnútroštátnej ratifikácie alebo iných spôsobov vnútroštátneho schvaľovania, pre potreby medzinárodnej zodpovednosti s rôznymi druhmi štátnych orgánov, vzniknutých na základe vnútroštátneho práva a pod.).

Príklon k niektorému z uvedených spôsobov implementácie signalizuje, v akom rozsahu sú právne poriadky jednotlivých štátov "otvorené" medzinárodnému právu. spočíva v tom, že do vnútroštátneho práva sa bezprostredne vnášajú platné pravidlá medzinárodného práva a premietajú sa v ňom aj jeho následné zmeny bez potreby zapojenia vnútroštátneho práva. Prostredníctvom trvalej alebo recepčnej klauzuly sú pravidlá medzinárodného práva priamo inkorporované do vnútroštátneho právneho poriadku a pokiaľ im vnútroštátna úprava priznáva prednostné postavenie pred normami vnútroštátneho práva, k ich praktickej aplikácii dochádza bez zmeny obsahovo odlišných vnútroštátnych predpisov. Úloha vnútroštátneho práva sa v takýchto prípadoch obmedzuje na to, že prostredníctvom recepčnej normy vyhlasuje platné pravidlá medzinárodného práva za súčasť vnútroštátneho práva a určuje im režim prednostnej aplikácie vo vzťahu k vnútroštátnemu právu. Vzhľadom na určitosť a bezprostrednosť svojho obsahu, implementácii pravidiel prostredníctvom inkorporácie vyhovujú priamo aplikovateľné (g) zmluvy, aplikácia ktorých nevyžaduje obsahové a/alebo formulačné zásahy vnútroštátneho zákonodarcu.

Vzhľadom na neexistenciu záväzného pravidla medzinárodného práva však vnútroštátne právo môže viazať priamu aplikáciu takýchto zmlúv na rôzne podmienky, napríklad na ich zverejnenie v zbierke zákonov, obsahové porovnanie zne