KUKLOVÁ, K.: Argument ľudskej dôstojnosti v odôvodnení súdnych rozhodnutí. Právny obzor, 103, 2020, č. 1, s. 3 - 12.
Human dignity argument in the court's reasoning. The text critically reflects the use of human dignity in the reasoning of court decisions. The author concludes that an increase in the tendency to include everything in dignity as an objective value may lead to the notion of a moral order of society, which in fact leads to a restriction of the subjective freedom of each individual.1)
Key words: human dignity, paternalism, human rights
Ľudská dôstojnosť postupne začína získavať v právnych diskusiách čoraz väčšiu pozornosť. Čo však môžeme pod týmto pojmom chápať? A akú povahu má ľudská dôstojnosť? Ak by sme chceli nájsť definíciu v právnom poriadku, hľadali by sme márne. Odpovede na to čo pod ľudskou dôstojnosťou môžeme chápať, musíme hľadať na iných miestach. Pomôcť môžu filozofia a právna veda, ktoré nám aspoň čiastočne môžu poskytnúť odpoveď.
Pojem ľudská dôstojnosť sa najčastejšie skloňuje spolu s ľudskými právami. Rosen uvažuje o ľudskej dôstojnosti ako o ústrednom pojme, ktorý má významnú úlohu v modernom ľudskoprávnom diskurze.2) Ak by sme v tomto kontexte uvažovali o ľudskej dôstojnosti, bolo by potom tromfom, ktoré má vždy najvyššiu hodnotu.3) Ľudská dôstojnosť sa do popredia v ústavnoprávnom diskurze dostala až po krutostiach, ktoré poznačili ľudstvo po druhej svetovej vojne. V európskom priestore to možno vnímať najmä v Nemecku, ktoré sa vedome ústavne odklonilo od nacionál nesocialistického režimu. Ponímanie ľudskej dôstojnosti ako vyjadrenie morálnej hodnoty ľudskej autonómie zastrešuje možnosť extenzívneho výkladu ústavne zakotvených ľudských práv. Paradoxne sa tento koncept ľudskej dôstojnosti ujal v právnej obci a tešil sa pomerne veľkej obľube, pričom prvé hlasy kritikov sa začali objavovať až začiatkom 21. storočia.
Jedným z najčastejších argumentov proti ľudskej dôstojnosti je ten, ktorý hovorí, že využívanie ľudskej dôstojnosti v odôvodnení súdnych rozhodnutí v skutočnosti podporuje paternalizmus a moralizmus, ktoré obmedzujú možnosti jednotlivca slobodne konať.
Príkladom takéhoto prístupu je dnes už kultové nemecké rozhodnutie známe ako kauza Peep-show4) Prípad, keď sa na miske váh objavila sloboda jednotlivca a hodnotovo objektívny poriadok, avšak tento hodnotovo objektívny poriadok prevážil. Podľa Spolkového ústavného súdu bol postup živnostenského úradu správny, keď odmietol prijať žiadosť o prevádzkovanie peep-show z dôvodu rozporu s dobrými mravmi, pričom rozpor s dobrými mravmi je jedným zo zákonných dôvodov odmietnutia žiadosti. Napriek skutočnosti, že pojem dobrých mravov je relatívne neurčitým, bolo Spolkovému ústavnému súdu jasné, že pojem dobré mravy svojím obsahom zdieľa obsah hodnotového poriadku Základného zákona, ktorého elementárnou súčasťou je aj princíp ľudskej dôstojnosti. Porušenie hodnôt obsiahnutých v Základnom zákone nutne vedie k porušeniu dobrých mravov.5)
Spolkový ústavný súd sa primárne zaoberal dôstojnosťou striptérky, ktorá sa vyzlieka na pódiu, ktoré je obkolesené kabínkami s pozorovateľmi, ktorých identita je ukrytá. Ako je možné vytušiť už z predchádzajúcich riadkov, v tomto prípade bola použitá Objektformel6) v najstriktnejšej podobe. Verejná prezentácia vlastného nahého tela bez ďalšieho nutne neznamená zásah do vlastnej ľudskej dôstojnosti.7) Avšak špecifické podmienky peep-sh