Legalis

Právny portál určený širokej odbornej verejnosti

Rozšírené vyhľadávanie

Online časopis

Autonómne doručovacie roboty (regulácia potenciálne disruptívnej technológie)

HODÁS, M.: Autonómne doručovacie roboty (regulácia potenciálne disruptívnej technológie).** Právny obzor, 105, 2022, č. 3. s. 233 – 245.

https://doi.org/10.31577/ pravnyobzor.2022.3.04

Autonomous delivery robots (regulation of potentially disruptive technology). Innovative technologies require a response from the legislator. In the case of disruptive technologies, the so-called performative regulation shall apply in the new legal regulation. This approach must also be applied in the case of the legal regulation of autonomous delivery robots. It will be necessary to adjust road traffic rules and some basic issues of legal liability. Legislation at European Union level can be expected at a later stage. Autonomous delivery robot technology has potential not only in the context of a pandemic, but also, for example, in the context of social inclusion.

Keywords:artificial intelligence, disruptive technology, law-making, autonomous delivery robots

Úvod
Slovenská republika je dlhodobo označovaná za jedného zo svetových lídrov vo výrobe áut.
1)
V roku 2019 bolo Slovensko svetovým lídrom v počte vyrobených automobilov na počet obyvateľov. Automobilová výroba predstavuje asi 13,9 percent HDP Slovenska, 49,5 percent priemyselnej výroby Slovenska a 46,6 percent priemyselného exportu krajiny.
2)
Pre Slovenskú republiku je teda automobilový priemysel kľúčovým odvetvím. Problematika mobility však významne prekračuje svet tradičného automobilizmu. Stále častejšie sa do popredia dostávajú alternatívne spôsoby prepravy.
3)
Dnes už nie je zriedkavosťou použiť ako prostriedok prepravy kolobežku, elektrickú kolobežku, "segway", "hoverboard", či nákladný elektro-bicykel.
4)
Mení sa nielen samotný prostriedok prepravy,
5)
ale aj koncept vlastníctva pri jeho využití. Mobilita je rozvíjaná v podobe služby.
6)
Čoraz častejšie hovoríme a i v praxi využívame koncept zdieľania dopravných prostriedkov: zdieľanie kolobežiek, bicyklov,
7)
či áut.
8)
Spoločnosť hľadá tiež alternatívne spôsoby prepravy tovarov.
9)
Pandémia Covidu-19 predstavuje katalyzátor mnohých spoločenských problémov a poukazuje na mnohé zlyhania štátu či spoločnosti všeobecne. Jedným z kritických momentov, ktoré sa v pandemickej situácii objavujú, je i problematika zásobovania, problematika bezpečného doručovania tovarov ku konečnému spotrebiteľovi (tzv. "
last mile delivery
",
10)
čiže doručenie "
na poslednej míli/kilometri
"). Veda ponúka inovatívne riešenia i v tejto oblasti.
1. Problematika autonómnych (automatizovaných) doručovacích robotov
Autonómne doručovacie roboty (v nemčine
Autonohme Lieferroboter/Zustellroboter
, v angličtine
Unmanned Ground Vehicle, Personal Delivery Robot, Autonomous Delivery Robot, Personal Delivery Device, Automated Delivery Device, Sidewalk Delivery Robot
) sú vozidlá charakterizované tým, že samo vozidlo pomocou umelej inteligencie vykonáva rôzne jazdné úlohy, čiže je schopné kontrolovať smer i rýchlosť jazdy bez zásahu človeka.
11)
Tieto vozidlá sú zároveň vybavené uzatvárateľným priestorom slúžiacim na prepravu tovaru.
Príkladom členskej krajiny Európskej únie, ktorá je v súčasnosti priekopníkom v tejto oblasti, je Estónsko. Estónsko ako prvá krajina Európskej únie umožnilo využitie autonómnych robotov na doručovanie jedla už v roku 2017. Estónska spoločnosť Starship Technologies produkuje autonómne doručovacie roboty, ktoré riadi umelá inteligencia a ktoré sú schopné doručovať napr. jedlo konečnému spotrebiteľovi. Do apríla roku 2021 roboty spoločnosti Starship Technologies zabezpečili 1,5 milióna doručení.
12)
Doručovanie jedla počas pandémie robotmi, a teda problém doručovania jedla počas zavedených pravidiel sociálnej izolácie, riešili doručovacie roboty spoločnosti Starship Technologies v meste Milton Keynes v Spojenom kráľovstve
13)
a už v roku 2016 ich testovali v nemeckom Hamburgu.
14)
Autonómne doručovacie roboty sú vo veľkej miere testované v USA. Na univerzitných kampusoch v USA sa testujú napríklad i autonómne doručovacie roboty ruského startup-u Yandex,
15)
ktorý od decembra 2020 testuje doručovanie jedla v Moskve. Tradičným miestom na testovanie inovácií sú ázijské krajiny. V Japonsku v obytnej oblasti Fujisawa (prefektúra Kanagawa) testuje autonómne doručovacie roboty spoločnosť Panasonic.
16)
Červený robot DeliRo v Tokiu doručuje poštu.
17)
Roboty spoločnosti Rakuten v japonskom meste Yokosuka doručujú potraviny.
18)
Počas lockdownu v čínskom Pekingu a Wuhane v testovacej prevádzke využívali doručovacie roboty spoločností JD.com Meituan, a Neolix. V máji roku 2021 lokálna vláda Pekingu povolila týmto robotom komerčnú prevádzku na verejných komunikáciách na rozlohe cca 225 štvorcových kilometrov. Testovacia prevádzka autonómnych doručovacích robotov od miestnej technologickej spoločnosti OTSAW bola vo februári roku 2021 spustená i v Singapure.
19)
Autonómne roboty však nemusia byť využívané iba na doručovanie tovarov. Možností využitia je viacero. Estónska spoločnosť Milrem Robotics vyvinula lesný sadzač s kapacitou 380 sadeníc a rýchlosťou výsadby 1 ha za 5 - 6,5hodiny (v závislosti od terénu a druhu vysádzaných stromov).
V lete roku 2019 sa začala spolupráca spoločnosti Stell Eesti AS zaoberajúcej sa upratovaním so spoločnosťou Lumebot vyvíjajúcou autonómne roboty. Robot spoločnosti Lumebot vie čistiť ulice od napadaného lístia, odpadkov či snehu. Na jedno nabitie vie tento 500 kg ťažký robot vyčistiť 5 000 m2 alebo 12 kilometrov chodníkov.
20)
Potenciál autonómnych robotov je však oveľa väčší. Možno hovoriť o vojenskom využití
21)
pri odmínovaní,
22)
doručovaní jedla do oblastí v karanténne a pod. Aké sú normotvorné implikácie zavedenia doručovacích robotov do aplikačnej praxe?
2. Pravidlá regulácie inovatívnych konceptov
Naďalej možno len súhlasiť so Zygmuntom Baumanom, ktorý vo viacerých dielach konštatuje, že dnešná spoločnosť je premenlivá, výrazne individualizovaná, konzumná, globalizovaná a chýbajú jej pevné základy. Považujeme za mimoriadne výstižné jeho prirovnanie našej spoločnosti k tekutine:
"
Kapaliny se pohybují snadno. ‚Tečou', ‚plynou', ‚proudí', ‚běží', ‚rozlévají se', ‚prýští', ‚tryskají', ‚linou se', ‚řinou se', ‚zaplavují', ‚překypují', ‚prosakují'; a na rozdíl od pevných látek je není snadné zastavit - obtékají překážky v cestě, jiné rozpouštějí nebo odnášejí s sebou, další prosáknou skrz ně. Ze setkání s pevnými látkami vycházejí tekutiny nepoškozeny, zatímco pevné látky, se kterými se cestou setkaly, pakliže zůstaly i nadále pevnými, se změnily - navlhly nebo nasákly
.".
23)
Sme často nútení ísť krivolakou cestou medzi príliš častou alebo žiadnou zmenou.
24)
Pre mocenskú reguláciu štátom či nadštátnou organizáciou však toto konštatovanie znamená sťaženie úlohy regulátora. Právna regulácia má byť prediktabilná, stabilizujúca, umožňujúca vznik právnej istoty a legitímnych očakávaní.
25)
Prediktabilita je však ex definicione konkra-diktórna k základným charakteristikám dnešnej spoločnosti inklinujúcej k tekutej premenlivosti. To významne sťažuje pozíciu verejnomocenského normotvorcu. A ešte komplikovanejšou je pozícia verejnomocenského normotvorcu pri snahe o reguláciu najnovších technológií. Prílišná regulácia má v tomto kontexte potenciál "zabiť" vývoj technológie už v zárodku. Nedostatočná regulácia zároveň znamená potenciál pre ohrozenie hodnôt, ktoré má verejnomocenský regulátor chrániť. Normotvorca sa tak pohybuje medzi Scyllou absencie právnej regulácie a Charybdou legislatívneho optimizmu
26)
snažiaceho sa vyriešiť akýkoľvek spoločenský problém vytvorením novej právnej normy. Ako v tomto kontexte uvádza Alexander Bröstl, medzi najčastejšie chyby právnického myslenia možno zaradiť aj domnienku, že všetko, čo môže byť regulované, musí byť regulované, a domnienku, že všetko, čo je morálne, musí byť alebo sa musí stať právom.
27)
3. Performatívna regulácia inovácií
Cestou môže byť zrieknutie sa tradičnej preskriptívnej regulácie, ktorá sa v tomto prípade ukazuje ako neefektívna a využitie tzv. peformatívnej regulácie,
28)
čiže regulatívnej techniky motivujúcej regulované subjekty na vytváranie vlastných konkrétnych pravidiel správania.
29)
Právna norma teda len stanoví želaný cieľový stav a ponechá na regulovaný subjekt, ako k tomuto stavu dospeje. Výhodou tohto prístupu je, že verejnomocenský regulátor nemusí dokonale poznať nuansy fungovania regulovanej technológie, čo je pri dynamickej penetrácii nových inovatívnych technológií prirodzený stav.
4. Smart rules
Ďalšou možnosťou je využitie tzv. smart rules
30)
("inteligentných pravidiel"), keď je na zabezpečenie verejnomocenskej kontroly inovatívnej technológie využívané zvyšovanie efektivity existujúcich (platných a účinných) právnych pravidiel vďaka minimalizácii informačného deficitu verejnomocenského regulátora.
31)
Podľa Gunninghama a Sinclaira označuje tento pojem regulatórny pluralizmus zahŕňajúci flexibilné nápadité a inovatívne formy sociálnej kontroly.
32)
Polčák, R. a kol. uvádzajú ako príklad využitia inteligentných pravidiel ("smart rules") estónsku reguláciu platformy Uber. Aby táto platforma mohla v Estónsku pôsobiť, zviazala sa, že bude odovzdávať
Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.

Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.

Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).

Registrácia Prihlásenie

Vydanie Právny obzor 3/2022

3/2022
Zobraziť aktuálne vydanie

Archív Právny obzor

Staršie ročníky

Rubriky

Najpoužívanejšie kľúčové slová

Zoznam kľúčových slov