Autorské právo de lege ferenda

The aim of this paper is to present a scientific view on the current state of copyright in Europe and the vital and urgent need for fundamental changes to ensure the effective operation of copyright in the future. The current continental copyright, which is largely determined by EU law, does not sufficiently reflect the needs and expectations associated with the use of copyright works in a digital environment. Copyright law is not respected and, ultimately, it is not only contrary to the public interest, but also to the private interests of authors and other rightholders. For these reasons, for several years there has been an ongoing discussion in professional circles on the urgent need for copyright reform and the possibilities and modalities for its implementation. The aim of such an endeavor would be to achieve flexibility of copyright, balancing of interests and the overall upgradation of copyright for the new digital world. It is in this context that this paper deals with the need for copyright reform and particularly focuses on one area of copyright - exceptions and limitations in and context including the three-step test reform (proposed inclination to the fair use doctrine). The paper presents several models that will be compared with reform efforts at the EU level. In conclusion of this paper a call to realize reform changes in order to balance the interests between authors, users and third parties with a view to promoting Internet economy and competitive environment will be presented.

Dnes často počúvame hlasy zo strany autorov, že ich diela sa nekontrolovateľne používajú, ich práva sú porušované a oni prichádzajú o zisky. Zároveň vidíme, že používatelia ignorujú autorské právo, masovo používajú diela šírené na internete a odmietajú sa podriadiť diktátu vytvorenému v 18. storočí. Iné názory poukazujú na to, že autorské právo nefunguje, lebo nezodpovedá požiadavkám modernej doby a že brzdí tvorivosť, inovácie a rast internetovej ekonomiky. Dokonca, že autorské právo čoskoro zanikne, pokiaľ sa radikálne nezmení.

Vyriešiť problém fungovania autorského práva v budúcnosti nie je vôbec jednoduchá záležitosť. Samozrejme, je možné ponechať autorské právo v podobe, v akej vzniklo v 18. storočí a rozvinulo sa do súčasnej podoby v 19. storočí. Druhý extrém by bolo pretvorenie autorského práva, ktoré by bolo postavené na úplne nových základoch, nezávisle od Bernského dohovoru,¹⁾ zmluvy WCT²⁾ a mnohých ďalších medzinárodných zmlúv, ako aj európskeho práva. Aktuálne je však táto úvaha z politického hľadiska nerealizovateľná, a preto bude nutné hľadať jednoduchšie riešenie.

Hlavným cieľom by malo byť vytvorenie takého právneho rámca, ktorý bude podporovať internetovú ekonomiku a ktorý bude zmysluplný pre používateľov a zároveň bude autorom a iným nositeľom práv zabezpečovať odmenu potrebnú na ich ďalšiu tvorivú prácu. Funkčný autorskoprávny rámec by mal podporovať dodržiavanie autorského práva a mal by byť schopný adaptovať sa vo vzťahu k novým digitálnym technológiám. Avšak i keď sa o týchto potrebách uvažuje už mnoho rokov, realizované legislatívne zmeny dokazujú opak.

Už niekoľko rokov sa ozývajú hlasy za zásadnú reformu autorského práva, ktoré by malo lepšie zodpovedať potrebám súčasného digitálneho prostredia. Jedným z najprogresívnejších počinov v ostatných rokoch je nepochybne vízia Lawrenca Lessiga predstavená najmä v jeho knihách Spomenúť treba projekt a inšpiratívne knihy Williama Patryho či Paula Goldsteina čím výpočet rozhodne nekončí. Aktuálne rezonujú v USA najmä dve výzvy na reformu autorského práva, a to z úst Marie A. Pallante (U. s.Copyright Office)⁹⁾ a B. Goodlatte (U. s.House of Representatives, Committee on the Judiciary).¹⁰⁾ Hargreaves a Hugenholtz správne poznamenávajú, že ¹¹⁾

Dnes možno konštatovať, že niektoré idey sa podarilo presadiť v praxi, a to dokonca bez zásadnejšej zmeny právnej úpravy (napr. realizácia systému Creative Commons);¹²⁾ iné myšlienky si budú musieť na svoju realizáciu ešte počkať. Lessig napríklad uvádza päť zmien, ktoré by sa mali realizovať v záujme zabezpečenia funkčného a efektívneho systému autorského práva, konkrétne deregulácia amatérskej aktivity (najmä vylúčenie nekomerčného a osobitne aj amatérskeho používania), zavedenie registračného princípu (aby autor získal predĺženú dobu ochrany a aby sa jeho dielo nestalo súčasťou ), zjednodušenie celého autorskoprávneho systému, dekriminalizácia vyhotovovania rozmnoženín (keďže sú spojené s našou každodennou aktivitou) a dekriminalizácia zdieľania súborov (čo by sa malo realizovať buď umožnením aspoň nekomerčného zdieľania súborov s platbou dane, ktorá by mala zahŕňať primeranú odmenu autorom, ktorých dielo je šírené, alebo udelením jednoduchej blanketovej licencie, na základe ktorej by používatelia mohli za malý poplatok zakúpiť právo na voľné zdieľanie súborov).¹³⁾

Samotná Európska únia koncom minulého roka predstavila ¹⁴⁾ V ňom sa zameriava na šesť základných oblastí, konkrétne cezhraničný prenos obsahu, obsah vytváraný používateľom (), textové analýzy za účelom získavania informácií (), náhrady odmien za vyhotovovanie rozmnoženín pre súkromné účely, prístup k audiovizuálnym dielam a kultúrne dedičstvo. Plánom je preskúmať potenciál a hranice inovatívneho udeľovania licencií a technologických riešení s cieľom, aby autorské právo a prax EÚ zodpovedali digitálnemu veku.

V prípade EÚ však nejde o reformu v takom ponímaní, ako sme načrtli vyššie. Ide skôr len o riešenie parciálnych problémov, ktoré sú priamo spojené s tradičným chápaním autorskoprávneho systému. Na tomto mieste preto chceme predstaviť možný smer, ktorým by sa mohla Európska únia uberať. Ide o oblasť výnimiek a obmedzení, ktorá však do veľkej miery súvisí takmer s každou oblasťou, ktorú Európska únia plánuje reformovať.

Európska únia aktuálne neplánuje komplexnú reformu v oblasti výnimiek a obmedzení a osobitne zvažuje len nový koncept výberu náhrad odmien za vyhotovovanie rozmnoženín pre súkromné účely (pozri nižšie). V akademickej sfére sa však v súvislosti s možnou a aj potenciálne realizovateľnou zmenou autorského práva uvádza na prvom mieste práve táto oblasť. Predstavuje totiž významný potenciál, v dôsledku ktorého by sa autorské právo mohlo posunúť dopredu z pohľadu adaptovania sa na nové digitálne technológie a s cieľom zabezpečiť vyváženie záujmov medzi právami autorov a iných nositeľov práv na jednej strane a používateľmi a spotrebiteľmi na strane druhej; na druhej strane je totiž verejný záujem na šírení umenia, vedeckého bádania a vzdelania, ktoré nám garantuje nielen ústavné právo, ale v niektorých prípadoch aj autorskoprávne európske smernice. Zároveň by sa mohol vytvoriť priestor na zlepšenie podnikateľského prostredia a funkčných obchodných modelov.

Výnimky a obmedzenia autorského práva sú upravené na medzinárodnej, európskej aj národnej úrovni. Predstavujú významný nástroj na zabezpečenie rovnováhy medzi verejnými a súkromnými záujmami a sú deklarované aj v normatívnych textoch medzinárodných nástrojov na ochranu práva duševného vlastníctva ( napr. čl. 7 TRIPS).¹⁵⁾ Výnimky a obmedzenia sa považujú za ¹⁶⁾ Ich rámec je ohraničený trojkrokovým testom,¹⁷⁾ ktorý upravuje, že výnimky a obmedzenia sa môžu uplatňovať len v osobitných prípadoch, pri ktorých nedochádza ku konfliktu s bežným využitím diela a ktoré neodôvodnene nepoškodzujú oprávnené záujmy nositeľa práv.

Trojkrokový test bol pôvodne formulovaný v súvislosti s právom na vyhotovovanie rozmnoženiny v zmysle Bernského dohovoru (čl. 9 ods. 2 BD). Na medzinárodnej úrovni bol neskôr zavedený aj do TRIPS (čl. 13)¹⁸⁾ a WCT (čl. 10).¹⁹⁾ Ako uvádza Dreier, trojkrokový test sa môže