České a slovenské "zákony o zásluhách" ako teoretickoprávny problém

Sú krátke.

Majú dve časti: primárnu a sekundárnu (s výnimkou ).

V primárnej časti je vyslovené konštatovanie, že niektorá historická postava má mimoriadne zásluhy (teda určuje sa interpretácia jej historického významu).

V ďalšej - sekundárnej - časti (s výnimkou ) sú určené niektoré povinnosti občanom a štátnym orgánom, ktoré majú byť vyjadrením a potvrdením tejto úcty (zriadenie pamätnej tabule alebo busty, vytvorenie nejakého pamätného miesta, pietne správanie sa občanov na takomto mieste....).

Nie sú písané všeobecným spôsobom (Napr. "..každému, kto sa zaslúžil o slovenský národ, bude zriadená pamätná tabuľa"), ale v ich texte sú priamo uvedené mená konkrétnych osôb.

Absentuje v nich sankcia.

Uvedená historická postava je politik alebo štátnik, ktorý sa podľa zákonodarcov výnimočne zaslúžil o český alebo slovenský národ.

Text predpisu musí v sebe obsahovať právne normy - teda mať ambíciu nejakým spôsobom upravovať spoločenské pomery (práva a povinnosti osôb) prostredníctvom pravidiel správania sa - vyjadrovať, že "...niečo má byť". Musí v sebe obsahovať tzv. ktorá je nevyhnutnou vlastnosťou právnej normy a právneho predpisu.⁴⁾

Táto úprava je naformulovaná všeobecne - normy a právny predpis sa aplikujú na každého, kto spĺňa uvedené podmienky ().

Obsah právneho predpisu musí byť dovolený - to jest v súlade s ústavou a ostatnými právnymi predpismi a taktiež istými mravnými a etickými požiadavkami na obsah práva ().

Právny predpis vydáva s legislatívnou právomocou, v moderných pomeroch v prípade zákona obyčajne parlament.

Táto autorita ho prijíma

Právny predpis musí byť právne záväzný - teda v rámci daného právneho systému jeho normy musia byť vnímané ako súčasť práva, a tak občania daného štátu majú povinnosť sa nimi riadiť vo svojom živote ().

Musí existovať reálna možnosť daný predpis či normu porušiť (inak je zbytočný).

Porušenie právneho predpisu musí byť sankcionované zo strany štátneho orgánu () - či už sankciou obsiahnutou priamo v konkrétnom právnom predpise, alebo v iných právnych predpisoch daného právneho systému (bez toho ani nemôžeme hovoriť o právnych normách v pravom slova zmysle).⁵⁾

Právny predpis by mal byť aspoň minimálne rešpektovaný a užívaný zo strany verejnosti ().

Právny predpis musí napĺňať aj niektoré (forma, štruktúra textu, jazykový štýl a pod.).

V hlavnej primárnej časti (kvôli ktorej boli vlastne prijímané) neobsahujú v sebe žiadnu povinnosť alebo právo. Nijako neupravujú pomery v spoločnosti a štáte. Na výrok v hlavnej časti (napr.: ) sa nedá aplikovať žiadna štruktúra typická pre právne normy (napr. identifikovať v nej hypotézu, dispozíciu a sankciu). Sekundárna časť obyčajne nejakú povinnosť obsahuje. Požiadavky kladené na právny predpis

"Zákony o zásluhách" sú formulované nie všeobecne, ale konkrétne na určité pomenované osoby. Požiadavku všeobecnosti kladenú na právne predpisy tak nespĺňajú.

Či je ich obsah dovolený, je otázne. Pokiaľ ich primárne časti nie sú právne záväzné (a nie sú tak právom), tak zrejme áno. Pokiaľ právne záväzné sú, narážame na viacero problémov: Ak sa má stať vyjadrenie zásluh konkrétnej osoby právne záväzné, porušuje sa princíp slobody vedeckého bádania garantovaný aj ústavou.⁹⁾ A tiež právo na slobodu myslenia a slobodu prejavu.¹⁰⁾ Veď tieto zákony možno predsa interpretovať aj tak, že historik, ktorý vyjadrí kritický názor na dané osobnosti, vlastne poruší právo. Obsahujú v sebe aj nedovolený obsah v zmysle napr. článku 31 Ústavy SR. Podľa uvedeného článku totiž "Zákonná úprava všetkých politických práv a slobôd a jej výklad a používanie musia umožňovať a ochraňovať slobodnú súťaž politických síl v demokratickej spoločnosti.".¹¹⁾ Definovanie Masaryka, Hlinku, Dubčeka a pod. ako zaslúžených osôb, v kontexte toho, že išlo o politikov a ich politický odkaz môže byť predmetom rozdielnych náhľadov, pričom tie sú relevantné pre aktuálnu politickú diskusiu, slobodu politickej súťaže podväzuje - napr. konzervatívci sa budú zaštíťovať autoritou Andreja Hlinku a jeho názormi a ich súperi z radov liberálov a socialistov im nebudú môcť oponovať (lebo by vlastne porušili zákon). Azda aj v tomto treba hľadať príčinu, prečo sa na Slovensku každý z hlavných ideovo-politických prúdov usiloval, aby sa do radu zákonom určených zaslúžených postáv v rámci tejto svojráznej sekulárnej kanonizácie dostal aspoň jeden jeho predstaviteľ z minulosti. Požiadavky kladené na obsah právneho predpisu z pohľadu dovolenosti (pokiaľ má ísť o právne predpisy v pravom slova zmysle)

Áno, "zákony o zásluhách" vydali príslušné zákonodarné zbory. Túto požiadavku tak

Boli pri tom aj základné požiadavky na legislatívny proces - aspoň v tej miere ako pri prijímaní väčšiny ostatných zákonov.

Sekundárne časti majú charakter právnej normy a sú tak právne záväzné. Primárne časti "zákonov o zásluhách" (obsahujúce výrok o zásluhách konkrétnej osoby) zrejme právnymi normami v skutočnosti nie sú, hoci práve kvôli nim boli zákony prijaté. Ak ich budeme považovať za právne normy (hoci atypické, bizarné), tak majú zas nedovolený obsah.