Digitalizácia kultúrneho dedičstva a jej (perspektívna) budúcnosť v závislosti od sledovania verejných a súkromných záujmov

Analýza autorskoprávneho prostredia na národnej a európskej úrovni v kontexte digitalizácie kultúrneho dedičstva. Výklad trojkrokového testu ako najdôležitejšieho právneho nástroja na vyváženie súkromných a verejných záujmov v oblasti autorského práva. Výnimky a obmedzenia autorského práva z hľadiska záujmov autorov, odvodených nositeľov práv a používateľov predmetov ochrany. Úvahy o možnosti zmeny európskej autorskoprávnej úpravy a o budúcnosti v oblasti digitalizačných projektov.

V súčasnosti prebiehajúca digitalizácia je v jednotlivých členských štátoch EÚ na rozličnom stupni vývoja. Okrem národných projektov prebieha digitalizácia aj na pod hlavičkou projektu Europeana.¹⁾ V rámci tohto projektu sa už v súčasnosti zdigitalizovalo niekoľko miliónov kultúrnych objektov, ktoré zahŕňajú obrázky (vrátane máp a múzejných predmetov), texty (vrátane kníh, novín, denníkov a archívnych materiálov), zvukové nahrávky, filmy, videá a vysielania. V tomto roku sa plánuje spustenie verzie Europeana 1.0 s prepojením na viac ako 10 miliónov digitálnych objektov.

V sa digitalizácia kultúrneho dedičstva ešte len rozbieha, ale v zmysle štúdie uskutočniteľnosti²⁾ by cieľom do roku 2015 malo byť zdigitalizovanie 3,5 milióna kultúrnych objektov, z ktorých by sa malo 30% aj sprístupniť verejnosti. Všetky digitalizačné projekty bojujú, okrem iného,³⁾ s jedným zásadným problémom. Tým paradoxne nie je fyzické zdigitalizovanie takého veľkého množstva kultúrnych objektov, nakoľko s využitím najmodernejšej techniky je tento problém viac-menej riešiteľný. Omnoho väčším problémom sa ukazuje problematika autorských práv a práv súvisiacich s autorským právom.⁴⁾ Vysporiadanie práv na relevantné predmety ochrany s cieľom umožniť zdigitalizovanie a následné sprístupnenie zdigitalizovaných predmetov širokej verejnosti musí byť nevyhnutne prvým krokom, ktorý sa uskutoční v rámci každého digitalizačného procesu.

V poslednom období sme mali možnosť sledovať vývoj v spojitosti s masovým digitalizovaním kníh spoločnosťou Google.⁵⁾ EÚ na jednej strane odmietla takéto - minimálne z hľadiska európskeho práva - flagrantné porušovanie autorských práv. Ako sa deklarovalo napríklad v spojitosti s európskymi digitalizačnými procesmi, Europeana si kladie za cieľ absolútne rešpektovať práva autorov a iných nositeľov práv. Z dôvodu odlišného prístupu k digitalizácii z hľadiska autorského práva je však zrejmé, že dlhodobo nebude schopná konkurovať súkromným iniciatívam typu Google Books. Osobitne je to dôležité brať do úvahy v ekonomickom význame so zreteľom na finančne nákladné nadobúdanie licencie.

Načrtnutá problematika je zároveň Cieľom tohto článku bude preto analýza týchto záujmov a z pohľadu dosahovania rovnováhy medzi právami autora, iného nositeľa práv a používateľa.⁶⁾ Zároveň je však zrejmé, že nezodpovedaná zostane otázka, čo bude primárnym cieľom Európskej únie v najbližších rokoch a do akej miery sa budú vytvárať predpoklady pre digitalizáciu kultúrneho dedičstva, mysliac na jeho uchovanie pre budúce generácie, a na prístup širokej verejnosti k chránenému obsahu. Z vývoja posledných rokov možno vyvodiť, že európske inštitúcie na prvom mieste podporujú skôr záujmy odvodených nositeľov práv (napr. vydavateľov), potom záujmy pôvodných nositeľov práv a až následne stoja záujmy používateľov.⁷⁾ Je preto neisté, či bude EÚ naklonená akýmkoľvek, viac či menej zásadným legislatívnym zmenám, tak ako sú načrtnuté v tomto článku.

Z hľadiska autorského práva bude pri digitalizačných procesoch dochádzať v zásade k dvom spôsobom použitia autorských diel, a to k vyhotovovaniu rozmnoženín a sprístupňovaniu zdigitalizovaných predmetov verejnosti. Právny rámec možno nájsť v ustanoveniach § 18 ods. 2 písm. a) a h) autorského zákona,⁸⁾ v ustanoveniach čl. 2 a 3 ods. 1 smernice 2001/29/ES,⁹⁾ v ustanovení čl. 9 ods. 1 revidovaného Bernského dohovoru¹⁰⁾ a v ustanovení čl. 3 a čl. 8 WCT.¹¹⁾

V pravom slova zmysle sa digitalizáciou rozumie len vyhotovenie digitálnej rozmnoženiny - tzv. konzervovanie kultúrneho objektu v digitálnom formáte, pričom sprístupňovanie verejnosti¹²⁾ je už určitým sekundárnym využitím, na ktoré sa bude aplikovať odlišný autorskoprávny režim. K ďalším spôsobom použitia môže dochádzať pri nakladaní so zdigitalizovanými a sprístupnenými predmetmi širokou verejnosťou, pamäťovými a fondovými inštitúciami, či inými vlastníkmi a držiteľmi kultúrnych objektov, a to aj s potenciálnym hospodárskym využitím.

Vzhľadom na zásah do výlučných práv autora, resp. odvodeného nositeľa práv, ku ktorému pri digitalizácii a sprístupnení verejnosti nesporne dochádza, je nevyhnutným predpokladom na použitie autorských diel vysporiadanie práv, a to v zásade formou licenčnej zmluvy (na Slovensku výlučne formou licenčnej zmluvy).¹³⁾ To neplatí, ak je v konkrétnom prípade možné aplikovať niektorú zo autorského práva.¹⁴⁾

Zákonné výnimky a obmedzenia majú predstavovať medzi verejným a súkromným záujmom. je deklarované aj v normatívnych textoch medzinárodných nástrojov na ochranu práva duševného vlastníctva. V ustanovení čl. 7 TRIPS¹⁵⁾ sa ustanovuje, že V preambule WCT sa deklaruje potreba .

Výnimky a obmedzenia sa považujú za .¹⁶⁾ Ich rámec je ohraničený trojkrokovým testom,¹⁷⁾ ktorý upravuje, že výnimky a obmedzenia sa môžu uplatňovať len v osobitných prípadoch, pri ktorých nedochádza ku konfliktu s bežným využitím diela a ktoré neodôvodnene nepoškodzujú oprávnené záujmy nositeľa práv. Otázka výkladu trojkrokového testu je kruciálnou pre hľadanie rovnováhy medzi právami autorov, odvodených nositeľov práv a používateľov. Trojkrokový test pritom nesmie brať ohľad len na záujmy nositeľov práv, pokiaľ uvažujeme o určení rozsahu aplikácie výnimiek a obmedzení s cieľom dosiahnuť rovnovážny stav.

Trojkrokový test bol pôvodne formulovaný v súvislosti s právom na vyhotovovanie rozmnoženiny v zmysle Bernského dohovoru (čl. 9 ods. 2 RBD). Na medzinárodnej úrovni bol test neskôr zavedený aj do TRIPS (čl. 13)¹⁸⁾ a WCT (čl. 10).¹⁹⁾ Ako uvádza Dreier, trojkrokový test sa môže považovať za výsledok kompromisnej formulácie umožňujúcej členským štátom Bernskej únie ponechať si rad národných výnimiek, ktoré v ekonomických podmienkach "len trochu" porušujú autorove výlučné právo na rozmnožovanie a ktoré sú tak iba vedľajšieho charakteru.²⁰⁾ Na európskej úrovni máme na zreteli najmä čl. 5 ods. 5 smernice 2001/29/ES, avšak odkazy na trojkrokový test možno nájsť aj v ďalších smerniciach.²¹⁾

Pri tradičnom výklade trojkro