Digitálna platforma ako stála prevádzkareň.

¹⁾ This article discusses a new concept of permanent establishment based on a term of "digital platform" as a legal fiction of fixed place even in situations when no real fixed place exits. The authors argue that within the Slovak legal context it is not possible for this concept (i) to be automatically applied as the interpretation of a double taxation treaty and (ii) to take precedence over a double taxation treaty. Therefore, it is always necessary to analyse practical implications of the concept in the context of a specific double taxation treaty. The ineffectiveness of the concept primarily results from the fact that in general, the Slovak acts do not take precedence over double taxation treaties. This new concept in its current form may represent a barrier to accepting new doctrines related to fixed place within the interpretation of double taxation treaties.

Otázka zdaňovania digitálnej ekonomiky je riešená v literatúre približne už desaťročie, keďže nové obchodné modely sa dostávajú do napätia s existujúcim systémom distribúcie zdaňovacích práv.²⁾ aplikácia existujúcich pravidiel je tak vnímaná ako nenáležitá (resp. z určitého pohľadu "neférová"). v ostatnom čase bolo venované aj koordinované úsilie na odstránenie tejto diskrepancie³⁾, no zatiaľ nevyústilo do konkrétnej právne záväznej podoby. Popritom sa však objavilo aj niekoľko unilaterálnych iniciatív⁴⁾, kde jednou z krajín, ktorá takúto iniciatívu vyvinula, bola i Slovenská republika. Tento článok sa zaoberá novou právnou úpravou v Slovenskej republike zameranou na zdaňovanie digitálnych služieb prostredníctvom právnej fikcie zriadenia stálej prevádzkarne v Slovenskej republike, a to aj bez skutočnej fyzickej prítomnosti podniku. základný problém spočíva v koexistencii vnútroštátnych pravidiel vymedzenia (a zdaňovania) príjmov zo zdrojov na území Slovenskej republiky a pravidiel priraďovania príjmov uvedených v medzinárodných zmluvách o zamedzení dvojitého zdanenia uzavretých Slovenskou republikou. Tento článok nadväzuje na existujúce práce zaoberajúce sa otázkou vylúčenia medzinárodnej zmluvy pravidlom vnútroštátneho práva⁵⁾, pričom berie do úvahy dôsledky Mnohostranného dohovoru o zavedení opatrení na zamedzenie narúšania základov dane a presunov ziskov súvisiacich s daňovými zmluvami () (ďalej len MLI).⁶⁾

Dňa 1. januára 2018 Slovenská republika zaviedla do zákona o dani z príjmov⁷⁾ (ďalej len zDP) nový pojem "digitálna platforma".

Definícia pojmu digitálnej platformy je v súčasnosti uvedená v paragrafe 2 písm. ag) zDP, ktorou sa rozumie ⁸⁾.⁹⁾

V dôvodovej správe k návrhu novely zDP (ďalej len dôvodová správa) je digitálna platforma podrobnejšie opísaná ako ¹⁰⁾

Hoci definícia uvedená v novele nie je ideálna a v budúcnosti môže viesť k neistote a sporom, zdá sa byť zrejmé, že s prihliadnutím na jej znenie a vysvetlenia uvedené v dôvodovej správe pod túto definíciu spadajú podniky, ktoré sprostredkúvajú služby prepravy a ubytovania, napr. booking, airbnb alebo Uber.

Napriek tomu môže rozpory spôsobiť nie samotná definícia, ale koncept "stálej prevádzkarne digitálnej platformy", ktorý sa opiera o túto definíciu.

Od 1. januára 2018 bolo do zDP doplnené znenie, že ¹¹⁾. Tým bola podľa slovenského práva vytvorená fikcia stálej prevádzkarne pre digitálne platformy, a to aj v prípade, ak sa žiadne trvalé miesto v Slovenskej republike nenachádza.

Podľa dôvodovej správy súčasné znenie ¹²⁾ v zmysle uvedeného sa tento príjem "stálej prevádzkarne digitálnej platformy" považuje za príjem zo zdrojov na území SR, a preto podlieha dani z príjmov na Slovensku.

S účinnosťou od 1. januára 2018 sa zmenila povinnosť týkajúca sa zrážkovej dane, a to tak, že príjem zo zdrojov na území SR priraditeľný stálej prevádzkarni slovenského daňového nerezidenta v Slovenskej republike nepodlieha zrážkovej dani, len ak je táto stála prevádzkareň zaregistrovaná v Slovenskej republike na účely dane z príjmov. Predtým žiadna takáto požiadavka registrácie neexistovala a stačilo, že stála prevádzkareň existuje.

Pojem "stála prevádzkareň digitálnej platformy" koncepčne prekračuje súčasný pojem stálej prevádzkarne v zmysle modelovej zmluvy OECD o zamedzení dvojitého zdanenia a modelovej zmluvy OSN o zamedzení dvojitého zdanenia, a takisto i v zmysle zmlúv, ktoré z týchto vzorov vychádzajú (spoločne ďalej len modelové zmluvy), pričom v nich tento pojem vychádza z existencie faktického trvalého miesta. Tento nový koncept tak vyvoláva viacero otázok vo vzťahu k vylúčeniu aplikácie medzinárodnej zmluvy. Predovšetkým je nutné analyzovať:

Zo znenia pojmu stálej prevádzkarne digitálnej platformy priamo vyplýva, že slovenský zákonodarca mal dojem, že pojem "trvalé miesto" možno považovať za nedefinovaný pojem a ako taký ho možno vykladať metódou , t.j. odkazom na pravidlo vnútroštátneho práva.

Po prvé na to, aby bolo možné metódu použiť, musí predovšetkým platiť, že pojem "trvalé miesto" je v skutočnosti nedefinovaným pojmom. v literatúre¹³⁾ sa uvádza, že pojem "stála prevádzkareň" by sa mal používať v súlade s metódou autonómneho výkladu, t.j. pojmy, ktoré sú