Drgonec, J., Ústavné právo hmotné.

V poslednom období je knižný trh k ústavnému právu, či k ústavnému právu Slovenskej republiky obzvlášť štedrý. Po košickej učebnici Ústavné právo Slovenskej republiky od prof. Palúša a kol. a kolektívnej učebnici mladšej generácie Ústavné právo, ktoré obe vyšli v roku 2016, prichádza na trh Ústavné právo hmotné od jedného z najplodnejších a najpodnetnejších ústavných právnikov na Slovensku.

Tak ako sme u Drgonca zvyknutí, jeho dielo označené ním samým ako učebnica, nielenže prekračuje rozmer didaktického prostriedku na vyučovanie ústavného práva, ale svojím prístupom od začiatku, fakticky už od prvej strany úvodu až po poslednú kapitolu, prehodnocuje doterajšie prístupy vedy ústavného práva k ústavnému právu, jeho teóriám, či až dogmám a ich knižnému spracovaniu.

Od začiatku až do konca je pre recenzované dielo typické spochybňovanie klasického prístupu k ústavnému právu, jeho základnému prameňu - ústave - a jeho jednotlivým inštitútom. Drgonec tieto prístupy konfrontuje sebe vlastným a typickým prístupom a spôsobom a predstavuje svoje chápanie, svoj pohľad a svoj výklad ústavy, ústavných inštitútov a vzťahov medzi nimi. Tento prístup nielen umožňuje nový pohľad a zamyslenie nad vecami nám dobre známymi, ale súčasne provokuje a priam vyzýva na reakciu, a preto recenzované dielo pôsobí tiež inšpiratívne a podnetne pre ďalší rozvoj vedy ústavného práva.

Ján Drgonec prepája vedecký prístup - chápanie ústavného práva ako vedy, dokonca možno jediného vedeckého právneho odvetvia - ale tiež prístup pragmatický - ústavné právo ako súbor prameňov práva usmerňujúcich život. V autorovom chápaní je základom ústavného práva vysvetľovanie ústavy. Aplikácia ústavy, teda jej pragmatické použitie na usmerňovanie štátneho a spoločenského života, musí byť podložená výkladom ústavy, ktorý prekračuje rozmer práva a prechádza až do filozofie. Takto Drgonec v prvej kapitole s názvom Pojem, predmet a pramene ústavného práva pristupuje k vymedzeniu pojmu ústavného práva a jeho predmetu. Už tu sa prejavuje ďalší typický prvok jeho diela - prepájanie učebnicového, metodologického prístupu s ústavnými pomermi, ústavnými skúsenosťami a krátkymi ústavnými dejinami Slovenskej republiky. V rámci prameňov ústavného práva dielo okrem klasických prameňov venuje pozornosť aj návrhu prijatému v referende, uzneseniu Národnej rady Slovenskej republiky o zrušení rozhodnutia prezidenta o amnestii, ale asi neprekvapí, že najširšia pozornosť je venovaná rozhodnutiam Ústavného súdu Slovenskej republiky ako prameňom ústavného práva.

Na základné Drgovncovo chápanie ústavného práva ako práva oživujúceho výkladom ústavu, nadväzuje druhá kapitola n