Druhá komora parlamentu

In the legal theory and practice we often encounter weaknesses that are attributed to the lawmaking. For the purposes of the improvement of parliamentary powers as a system solution, the introduction of bicameralism into legislation can be considered. A twochamber system in plural democracy can contribute to the balancing of interests that may be competitive or conflicting, which can be observed in the regional policy as well. For the Slovak Republic that is a unitary state, it is suitable to consider the setting up of the second chamber of a regional type. The regional and territorial development requires the mitigation of regional disparities. The second chamber can also contribute to the prevention of inflation in the lawmaking and insufficiently elaborated draft legislation. In the mutual relations of the chambers the method of settlement of disputes is important. The relations between chambers are also affected by the political composition. If it is more or less singleparty, the importance of the second chamber may decline. It is assumed that elections in the individual chambers will take place at different dates. The application of a majority election system in the regional chamber is suggested to allow highertier territorial unites to exert an influence on the election of candidates. The possibility of candidature without membership in a political party is opening up.

V zákonodarnej činnosti parlamentu badať opakujúce sa nedostatky, ktoré neprispievajú ku koncepčnosti a prehľadnosti legislatívy. Ako možné riešenie, ktoré by zdokonalilo legislatívny proces, možno zaradiť inštitucionálnu vnútornú úpravu pôsobnosti parlamentu. Bikameralizmus možno považovať za systémové riešenie spôsobu parlamentnej normotvorby.

Pluralitná demokracia je charakterizovaná tým, že sa v nej stretávame s variabilitou záujmov, ktoré sa dotýkajú jednotlivcov i skupín, v ktorých organizačnej podobe nadobúdajú primát politické strany. Záujmy môžu byť tak celoštátne, ako aj špecifické, regionálne.

Ak demokracia, okrem iného, vyžaduje vládu práva, malo by ísť o také právo, ktoré sa bude rešpektovať v podmienkach jasných pravidiel zabezpečujúcich právnu istotu a primerané životné podmienky.

Normotvorba a jej efektívnosť závisí predovšetkým od parlamentu, ktorý vytvára základné pravidlá pre správanie štátnych orgánov a iných právnických osôb, ako aj občanov v podmienkach deľby moci, vrátane príslušných bŕzd a protiváh, a na ktorú nadväzuje ďalšia odvodená normotvorba.

Ak má byť demokracia vládou suverénneho ľudu, nemala by byť uplatňovaná iba z parlamentu smerom nadol, ale mala by sa tvoriť i ako produkt občianskej spoločnosti. V piatej hlave ústavy tomu zodpovedá , s ktorým zatiaľ nie sú pozitívne skúsenosti; z doteraz vyhlásených referend bolo platné iba jedno (vstup do Európskej únie). Možno však poznamenať, že ani jeho ústavnoprávna úprava nie je bezproblémová. Takto možno položiť otázku, či k priaznivému riešeniu môže prispieť druhá komora predstavujúca horizontálnu deľbu moci v zastupiteľskom orgáne, a súčasne, ktorý typ druhej komory tomuto riešeniu vyhovuje.

Pluralitnej demokracii prináleží systém horizontálnej i vertikálnej deľby moci, decentralizácia a kontrola moci. Dvojkomorová sústava v pluralitnej demokracii môže zdokonaliť vyvažovanie záujmov, ktoré bývajú konkurenčné, resp. konfliktné, čo býva badateľné i v regionálnej politike. Bikameralizmus vytvára lepšie podmienky na rešpektovanie doktríny racionálneho zákonodarcu.

Pri konštituovaní jednotlivých typov druhých komôr sa stretávame v zahraničnej legislatíve s variabilným riešením.

poznáme federálne (SRN, USA, Belgicko), ktoré zabezpečujú deľbu moci vertikálne medzi federatívnym štátom a jeho členmi, a regionálne, ktoré reprezentujú záujmy teritoriálnych častí a ktoré poznáme v unitárnych štátoch, v ktorých ide o decentralizáciu štátnej moci (Taliansko, Španielsko, Poľsko, Francúzsko).

Medzi konzervatívne patria komory zákonodárnej korekcie, pričom často bývajú v ich postavení voči prvej komore slabšie (Veľká Británia, Kanada, Rumunsko, Česká republika). Možno sa ešte zmieniť o komore korporácií, ktorú poznáme z Bavorska, ktorá je však toho času už zrušená.

možno klasifikovať v ich vzájomných kompetenčných vzťahoch. Komory môžu byť rovnocenné (na prijatie zákona je potrebný súhlas oboch komôr) alebo vyvážené. Vo vyváženom bikameralizme máva prvá komora posledné slovo. Pokiaľ ide o špecifické záujmy, ktoré reprezentuje druhá komora, stretávame sa s rôznorodým ponímaním. Môže ísť o ochranu čiastkových záujmov v spolkovom štáte alebo záujmov teritoriálnych celkov decentralizovaných štátov, ako napríklad vo Francúzsku a Poľsku. Príkladom pôsobnosti druhej komory v otázkach národnostných a religióznych menšín je druhá komora v Belgicku. V ČSFR mala pôsobnosť v národných vzťahoch.

v druhých komorách sa môže prejaviť v jej zložení a kompetenciách. Ich členovia môžu zastupovať určité záujmy, čo je ovplyvnené spôsobom voľby (členské štáty, územné celky, korporácie), prípadne tieto záujmy ochraňujú implicitne. Pri kompetenciách, pokiaľ ide o významné záujmy, máva druhá komora neopomenuteľný hlas vo všetkých otázkach zákonodarstva alebo sú jej doménou rokovania o zákonoch, ktoré sa vzťahujú na reprezentované záujmy (dane, ochrana životného prostredia, doprava a pod.).

Druhé komory môžu byť konštituované priamou voľbou (napr. v USA, Austrálii, ČR), pričom bývajú rozdiely vo volebných systémoch, okruhu oprávnených voličov, dĺžke volebného obdobia alebo voľbou nepriamou (Francúzsko, Holandsko, Belgicko). Menej frekventované je menovanie (kanadský Senát, Snemovňa lordov, v obmedzenej miere v Taliansku a Chorvátsku).

Možno poznamenať, že v parlamentných štátoch Európy je bikameralizmus značne rozšírený. Dvojkomorový parlament má Belgicko, Bielorusko, Česká republika, Francúzsko, Holandsko, Írsko, Nemecko, Poľsko, Rakúsko, Rumunsko, Rusko, Slovinsko, Švajčiarsko, Taliansko a Veľká Británia.

Uveďme aspoň niektoré základné údaje o týchto dvojkomorových parlamentoch:

má dve komory. sa skladá zo 150 členov volených na obdobie štyroch rokov pomerným zastúpením. má 71 členov, pričom 40 členov je volených na štvorročné obdobie pomerným zastúpením a 31 členov volia zvolení členovia.

má dve komory. Komoru poslancov , ktorá má 110 členov volených v jednomandátových obvodoch na 4 roky, a , ktorá má 64 členov, 56 členov volených nepriamo a 8 členov menovaných prezidentom.

má taktiež dve komory. Poslanecká má 200 členov volených na štyri roky pomerným zastúpením s 5% hranicou. sa skladá z 81 členov volených na šesťročné obdobie vo volebných obvodoch s jedným miestom v parlamente, v ktorých jedna tretina členov je obnovovaná každé dva roky.

Parlament vo Francúzsku má dve komory. má 577 členov volených na päť rokov vo volebných obvodoch s jedným miestom v parlamente. sa skladá z 331 členov, 319 z nich je volených na deväť rokov z ministerských voličských združení zložených zo štátnych a volených predstaviteľov ministerstiev, pričom jedna tretina z nich je obnovovaná každé tri roky a 12 členov je volených Najvyšším výborom francúzskych občanov žijúcich v zahraničí a 150 členov snemovne je volených občanmi žijúcimi v zahraničí. Zameranie Senátu je odlišné od smerovania záujmov Národnej snemovne, takže výsledky sú predkladané na dvoch odlišných prejednávaniach.

V Holandsku má parlament dve komory. Dolná komora () má 150 členov volených na štvorročné obdobie pomerným zastúpením. má 75 členov volených na štyri roky v provinciách na základe pomerného zastúpenia.

má dve komory. má 166 členov volených na 5 rokov pomerným zastúpením vo viacmandátových obvodoch. má 60 členov, 11 členov je nominovaných, 6 členov je vybraných univerzitami a 43 členov je volených z piatich profesionálnych panelov (odborníkov).

V Nemecku existuje na spolkovej úrovni dvojkomorové zákonodarstvo. Parlament má dve komory. má 598 členov volených na štvorročné obdobie. 299 členov je volených v jednomandátových volebných obvodoch podľa pravidla firstpastthepost (jednoduché väčšinové hlasovanie), kým ďalších 299 členov je um