EÚ ako otvorená cesta restoratívnej justície

"Crime wounds ... Justice heals."

(Zločin bolí, spravodlivosť lieči.)¹⁾

The paper deals with changes in the law relating to membership in the European Union, resp. that the area of judicial cooperation in criminal matters brought new phenomena, which find their application in different EU Member States. Such a phenomenon is also restorative justice, resp. its elements. Unlike retributive justice, which dealt with the conflict between the offender and society (the state) through the punishment of the offender, restorative justice seeks to ensure that the offender rid of the 'convict' and through repentance and correction have been made to settle the conflict between him and the company. This will ultimately bring greater impact and reduce the likelihood of recurrence, unlike applications means retributive justice.

Vstup SR do EÚ (1. mája 2004) bol spojený nielen s ekonomickými a politickými zmenami, ktoré mali byť hlavným hnacím motorom účasti Slovákov na referende o vstupe SR do EÚ v roku 2003, ale boli spojené najmä so zmenami v právnej oblasti. Podstatným zmenám v oblasti tvorby a aplikácie práva predchádzal screening vnútroštátneho práva z pohľadu požiadaviek práva únie. Z dôvodu začlenenia sa do Európskej únie má každý orgán, subjekt, občan povinnosť od 1. mája 2004 dodržiavať právne normy zverejnené v Úradnom vestníku EÚ.²⁾ Vstup SR do EÚ priniesol novú povinnosť všetkých štátnych orgánov, vrátane justičných orgánov (súdov a prokuratúry), a to postupovať pri tvorbe a uplatňovaní práva v súlade s európskou legislatívou a používať pri rozhodovacej činnosti aj európske právo.³⁾ Práve v dôsledku zložitej orientácie v štruktúrach právnych noriem EÚ môžu vznikať otázky súvisiace so záväznosťou právnych aktov EÚ pre jednotlivé subjekty. Otvorený priestor však priniesol aj nové, žiaduce zmeny, a to najmä prijímanie nových prvkov do právnych poriadkov členských štátov v snahe zosúladiť priepastné rozdiely medzi právnymi úpravami. Takýmto novým prvkom je aj fenomén restoratívnej justície.

Parížskou zmluvou z 18. apríla 1951 vzniklo Európske spoločenstvo uhlia a ocele - ESUO. Dňa 27. marca 1957 boli podpísané tzv. Rímske zmluvy, konkrétne Zmluva zakladajúca Európske spoločenstvo pre atómovú energiu - EURATOM a Zmluva zakladajúca Európske hospodárske spoločenstvo - EHS. Dňa 8. apríla 1965 bola v Bruseli podpísaná Zlučovacia zmluva, ktorá spojila EURATOM a EHS do Európskeho spoločenstva - ES. Krátko na to dochádza medzi členskými štátmi k vytvoreniu colnej únie. V roku 1987 došlo k veľkej revízii Rímskych zmlúv tzv. Jednotným európskym aktom, ktorý vytýčil na rok 1993 jednotný cieľ: uviesť do platnosti štyri základné slobody - voľný pohyb tovaru, osôb, služieb a kapitálu, ktorých cieľom bolo vytvoriť jednotný trh. Žiadna z uvedených zmlúv, ktoré upravovali tzv. primárne právo ES, sa nedotýkala spolupráce v oblasti spravodlivosti a vnútorných záležitostí.

Až Zmluva o EÚ, tzv. z 1. novembra 1993, sa po prvýkrát zmieňuje o spolupráci v oblasti spravodlivosti a vnútorných záležitostí. Maastrichtskou zmluvou bola vytvorená pilierová štruktúra únie, teda aj druhý a tretí pilier. Druhý pilier obsahoval úpravu spolupráce v oblasti zahraničnej a bezpečnostnej politiky a tretí pilier spoluprácu v oblasti spravodlivosti a vnútorných záležitostí. Týmtobola vytvorená EÚ. Spolupráca medzi členskými štátmi v oblasti spravodlivosti a vnútorných záležitostí mala podľa Maastrichtskej zmluvy mať len informačný a konzultačný charakter.

Hlavným cieľom Maastrichtskej zmluvy bolo koordinovať činnosť členských štátov a ich príslušných orgánov. Jediným orgánom únie, ktorý mal právo vydávať "právne normy" pre oblasť spravodlivosti a vnútorných záležitostí, bola , a to formou zaujatia tzv. alebo na ktorých vykonanie mohla prijať opatrenie na zabezpečenie tohto postupu.⁴⁾ Spoločné postupy a spoločné postoje Rady boli právne nezáväzné a nevynútiteľné spoločné akty. Členské štáty zaväzovali len politicky.⁵⁾