Europeizácia práva proti nekalej súťaži (Habilitačná prednáška)

Europeization is a modern concept that concerns many fields of law. It did not avoid the unfair competition law, either. This phenomenon can be observed very clearly in the public section of competition law, which is law against restriction of competition. It is present - though less distinctly in the private section of competition law, which is unfair competition law. The reason why the phenomenon of Europeization is less distinct in unfair competition law is simple. The antimonopoly law is influenced by the European law directly and nearly in the whole scope of its application. The unfair competition law is influenced by the European law both directly and indirectly, but only in some areas of its application such as misleading and comparative advertising and unfair business practices used by enterprises in relation to consumers on the internal market. In my contribution I deal thoroughly with harmonisation of Slovak unfair competition law as a result of transposition of the European directives. Transposition of these European directives into our law must respect the terminological a system specifics of our law and catch the meaning and spirit of the directive as much as possible. A very important source of positive European law is the decision-making practice of the Commission and the case-law of the General Court of the European Union and the Court of Justice of the European Union that significantly participate in the creation of the content of European legal norms.

Europeizácia je dnes moderný pojem, ktorý sa dotýka viacerých právnych odvetví. Nevyhol sa ani právu proti nekalej súťaži. Skôr ako prejdeme k samotnému vysvetleniu europeizácie v súťažnom práve, treba ukázať právnu úpravu práva proti nekalej súťaži v kontinentálnej Európe.¹⁾ Krátky komparatívny exkurz pomôže pochopiť limity europeizácie v tejto oblasti. Existujú dva základné modely práva proti nekalej súťaži - nemecký a francúzsky.

Nemecký model je založený na existencii samostatného komplexného zákona proti nekalej súťaži, ktorý má osobitne definovanú generálnu klauzulu, na ktorú nadväzujú jednotlivé skutkové podstaty. Okrem toho sú súčasťou zákona procesné, správne a trestnoprávne ustanovenia dotýkajúce sa nekalej súťaže, preto hovoríme o komplexnom zákone. Takýto zákon prijali v Nemecku už roku 1909 a platil takmer celé storočie. Roku 2004 sa v Nemecku uskutočnila reforma práva proti nekalej súťaži (ďalej len UWG).²⁾ Ciele reformy právnej úpravy možno zhrnúť podľa A. Škreka do troch slov: liberalizácia, kodifikácia a europeizácia.³⁾ Koncept europeizácie sa premietol aj do štruktúry samotného zákona, ďalej do terminológie približujúcej sa existujúcemu komunitárnemu právu.⁴⁾

Po reforme 2004 UWG zmenil jazykový pojem "dobré mravy"⁵⁾ a nahradil ho pojmom "nekalosť súťažných aktivít", ktorý UWG nedefinuje. Okrem toho reforma z roku 2004 zaviedla novú generálnu klauzulu v § 3 ods. 1 UWG, konkretizovanú v nasledovných ustanoveniach zákona v tzv. jednotlivých skutkových podstatách. Smernice o nekalých obchodných praktikách i porovnávacej a klamlivej reklame sú transponované len v UWG, pričom nemecký zákonodarca zvolil tzv. stručnú transpozíciu. Transpozícia sa uskutočnila reformou UWG 2008 len štyri roky potom, ako sa UWG úplne novelizoval.⁶⁾ Cieľom bolo čo možno najmenej narušiť reformovaný zákon, hoci nie je isté, či sa tento zámer podarilo splniť. Aplikácia jednotlivých skutkových podstát je oveľa zložitejšia, ako sme zvyknutí na Slovensku, čo je možno i výsledkom transpozície smerníc krátko po vlastnej reforme zákona. UWG⁷⁾ sa člení na päť kapitol:

Súčasťou zákona je aj príloha, ktorá obsahuje čiernu listinu vždy neprípustných obchodných praktík. Generálna klauzula UWG je v súčasnosti definovaná § 3 UWG v troch samostatných odsekoch. V rámci reformy UWG roku 2008 bol termín "nekalé súťažné aktivity" nahradený neutrálnejším pojmom "nekalé obchodné konanie".

Podľa § 3 ods. 1 UWG ".⁹⁾

Ustanovenie § 3 ods. 2 UWG stanovuje špeciálne kritériá nekalého konania voči spotrebiteľom: "

Podľa ustanovenia § 3 ods. 3 UWG .

V súlade so štruktúrou čl. 5 SNOK (Smernica o nekalých obchodných konaniach) tvorí generálna klauzula § 3 UWG centrálnu normu práva ochrany súťaže a tiež určuje poradie subsumovania nekalosúťažného konania. Predstavuje centrálny zákaz nekalosúťažných konaní a je ďalej konkretizovaná ustanoveniami § 4 - 6 UWG vzhľadom na podmienku nekalosti. Dôležité je aj ustanovenie § 7 UWG, ktoré je naproti tomu formulované ako samostatná skutková podstata. Toto ustanovenie upravuje okruhy problémov spojených s neprimeraným obťažovaním. Podľa § 7 ods. 1 UWG ". To platí predovšetkým pre reklamu, ktorej adresát si ju očividne neželá. Obe skutkové podstaty, teda § 3 UWG, ako aj § 7 UWG, majú spoločnú podmienku existencie "geschäftliche Handlung" v zmysle § 2 ods. 1 UWG. Generálna klauzula § 3 UWG sa delí na 3 skutkové podstaty neprípustných obchodných konaní. V súlade so systematikou čl. 5 SNOK odkazuje § 3 ods. 3 UWG na prílohu k § 3 ods. 3 UWG, ktorá vymenúva jednotlivé skutkové podstaty, ktorých splnenie je vždy neprípustné (tzv. čierny zoznam). Ustanovenie § 3 ods. 3 UWG, na rozdiel od § 3 ods. 1 UWG, neobsahuje podmienku "citeľného" poškodenia záujmov, teda tzv. klauzulu, a preto je akékoľvek konanie uvedené v prílohe zákona neprípustné, aj keď má len malé následky. Skutková podstata § 3 ods. 2 UWG zodpovedá požiadavkám čl. 5 ods. 2 a 3 SNOP. V § 3 ods. 1 UWG sa odzrkadľuje pôvodná generálna klauzula UWG v starších zneniach.¹⁰⁾

Hoci je vznik troch skutkových podstát generálnej klauzuly § 3 UWG jednoznačný, sú rozdielne názory na to, ktorá z nich má prednosť a pod ktorú treba najprv subsumovať konkrétny prípad. V konečnom dôsledku je nutné vzájomný pomer skutkových podstát v § 3 UWG určiť v súlade s kogentnými normami SNOP. Podľa nej má § 3 ods. 3 UWG prednosť pred všetkými ostatnými skutkovými podstatami § 3 UWG, keďže, ak je splnená jedna zo skutkových podstát prílohy, je zodpovedajúce konanie neprípustné, bez ohľadu na ostatné skutkové podstaty § 3 UWG.¹¹⁾ Pre poradie subsumpcie obchodného konania voči spotrebiteľovi, teda konania spadajúceho do pôsobnosti SNOP, pod generálnu klauzulu § 3 UWG, z toho vyplýva:¹²⁾

Koncepcia samostatného komplexného zákona proti nekalej súťaži bola vzorom pre viaceré krajiny, napríklad Rakúsko, Švajčiarsko, ale aj Španielsko.¹³⁾ Samostatný zákon proti nekalej súťaži majú aj viaceré postsocialistické krajiny - Poľsko či Rumunsko. V Maďarsku majú v jednom zákone upravené aj právo proti nekalej súťaži aj protimonopolné právo.¹⁴⁾

Francúzsky model vychádza z inej filozofie. Francúzske súdy vyvinuli obsažný a účinný systém ochrany pred nekalou súťažou odvodený od článkov 1 382 a 1 383¹⁵⁾ francúzskeho Občianskeho zákonníka, aj bez osobitnej právnej úpravy.¹⁶⁾ Judikatúra dokonca vytvorila na základe svojich rozhodnutí v našom ponímaní špecifické skutkové podstaty nekalej súťaže.¹⁷⁾ Ide o tieto skutkové podstaty:

Od parazitovania je potrebné odlíšiť parazitné konanie, ktoré sa od parazitovania od