Právny portál určený širokej odbornej verejnosti

Online časopis

Ex tunc vs. ex nunc účinok odstúpenia a neplatnosti - naozaj taký veľký rozdiel?

Ex tunc vs. ex nunc účinok odstúpenia a neplatnosti - naozaj taký veľký rozdiel?
Mgr.
Veronika
Trojčáková
Právnická fakulta Trnavskej univerzity v Trnave.
Trojčáková, V.:
Ex tunc
vs.
ex nunc
účinok odstúpenia a neplatnosti - naozaj taký veľký rozdiel? Právny obzor, 102, 2019, č. 2, s. 131 - 154.
Ex tunc
vs.
ex nunc
effect of termination and invalidity - such a big difference?
The author in the article tries to compare effects of termination and invalidity in civil and commercial law, in particular with regard to two fundamental issues: the effect of termination and invalidity on duration of contractual rights and obligations and on duration of secondary claims resulting from the contract. also by means of comparative research she seeks for a unified interpretative approach for both civil and commercial effects of termination and she prefers an interpretation which does not result in an inappropriate disadvantage of creditor´s position in the restitutional phase of the contract. The author also tries to analyse mutual coherence between contractual secondary claims and statutory restitutional provisions. Lastly, she deals with possibility of contractual disposition with restitutional rules in both civil and commercial law.
Key words:
restitution after termination, invalidity,
ex tunc
and
ex nunc
effect of termination, unjust enrichment
Traduje sa, že existencia rozdielov medzi občianskoprávnym a obchodnoprávnym odstúpením od zmluvy je daná práve pre rozdiel v
ex nunc
a
ex tunc
účinku medzi oboma terminačnými mechanizmami.
Ex tunc
alebo
ex nunc
účinku sa pripisuje buď zmena, alebo naopak, zachovanie vecnoprávnej pozície zmluvnej strany po odstúpení od zmluvy, alebo sa ním spravidla zdôvodní ďalšie trvanie či zánik zmluvných ustanovení alebo nárokov. Právna spisba, ako aj súdna prax mnohokrát odvodzujú nie zanedbateľné následky pre vzájomný vzťah strán zrušenej či neplatnej zmluvy s odkazom na niektorý z dvoch účinkov,1) neraz na úkor hlbšej argumentácie v prospech zastávaného právneho názoru. Retrospektívny účinok občianskoprávneho odstúpenia a prospektívny účinok obchodnoprávneho odstúpenia sa tak stávajú samy osebe samostatným právnym argumentom (minimálne) na obhájenie toho-ktorého záveru o účinku odstúpenia. v príspevku si preto kladieme za cieľ vzájomne porovnať účinky odstúpenia v občianskom a obchodnom práve, pričom budeme skúmať, čo vlastne v slovenskom práve znamená
ex tunc
a
ex nunc
účinok odstúpenia a či je naozaj možné badať markantnejšie rozdiely vo vyvolaných následkoch.
Ex tunc
účinok odstúpenia budeme následne porovnávať s následkami relatívnej a absolútnej neplatnosti zmlúv, ktorým je - podobne ako odstúpeniu podľa občianskeho práva - pripísaný spätný účinok.
Príspevok je systematicky rozdelený na päť základných častí. v prvej načrtneme problém vplyvu odstúpenia na vzájomný vzťah veriteľa a dlžníka v občianskom a obchodnom práve. Druhá časť je venovaná vplyvu odstúpenia na trvanie zmluvných dojednaní, v tretej časti sa pokúsime predložiť návrh interpretácie účinku odstúpenia na sekundárne nároky majúce zmluvný základ. v štvrtej časti výsledky porovnáme s účinkom neplatnosti zmlúv v snahe zodpovedať v úvode nastolenú otázku o rozdieloch vo vyporiadaní neplatných zmlúv a zmlúv zrušených odstúpením. Posledná časť je venovaná otázke možnej zmluvnej dispozície so zákonným režimom vyporiadania.
1. Vplyv odstúpenia na záväzkový vzťah a povaha reštitučného nároku
Odstúpenie sa od ostatných terminačných mechanizmov líši aj tým, že súčasne plní funkciu prostriedku nápravy porušenia zmluvných povinností; odstupujúca strana tým druhej dáva najavo, že viac netrvá a nemá záujem na pôvodne dohodnutom v dôsledku protiprávneho správania zmluvného partnera, cieľom odstúpenia je jednoducho nezrealizovať pôvodne zamýšľanú výmenu plnení.2) Odstúpenie od zmluvy však nie vždy plní funkciu prostriedku nápravy (nazvime ho sankčným odstúpením) a strany sa môžu dohodnúť aj na odstúpení bez naviazanosti na akékoľvek porušenie zmluvnej povinnosti (tzv. nesankčné odstúpenie).3)
Využitím práva odstúpiť od zmluvy vyvoláva oprávnená strana v zásade dva samostatné dôsledky pre existujúci zmluvný vzťah: jednak ako terminačný mechanizmus oslobodzuje strany od povinnosti ďalej zo zmluvy plniť a súčasne vyvoláva nový rad povinností vzájomného vyporiadania s cieľom znovu nastoliť
status quo ante contractum
a zrekonštruovať stav, ktorý by existoval bez vzájomnej výmeny plnení na základe zmluvy.4) Oba účinky sú od seba pritom navzájom nezávislé a vzájomne nepodmienené. Kým odstúpenie od zmluvy, z ktorej sa vôbec neplnilo, zbavuje strany povinnosti plniť a nevyvoláva potrebu vzájomného vyporiadania, využitie odstúpenia od zmluvy, z ktorej sa už plnilo, zase "oslobodzujúci účinok" nevyvoláva a nastupuje iba fáza vyporiadania.5)
1.1. Dva reštitučné nároky - dva rozdielne svety?
Doktrína a prax vníma občianskoprávne odstúpenie ako dôvod na odpadnutie právneho titulu od počiatku - s účinkom
ex tunc
6),
a z pohľadu
ex post
sa naň z obligačného a vecnoprávneho hľadiska hľadí, ako by právny dôvod na plnenie od počiatku nebol daný.7) Prísne formálny výklad o odpadnutí právneho titulu s retrospektívnym účinkom ohrozuje nadobudnuté vecnoprávne pozície nadobúdateľa zo zrušenej zmluvy, ako aj existenciu vedľajších a sekundárnych nárokov majúcich pôvod v zrušenej zmluve (o tom podrobnejšie v nasledujúcom texte). Následkom odstúpenia od zmluvy, z ktorej sa aspoň čiastočne plnilo, je nástup vyporiadacej fázy vzťahu a vznik nároku na vrátenie poskytnutého plnenia (reštitučného nároku) a prípadných ďalších plnení smerujúcich ku kompenzácii zhodnotenia plnenia, či, naopak, zníženia jeho hodnoty za čas medzi jeho poskytnutím druhej strane a vrátením. Tu sa zdá, že narážame na dve odlišné koncepcie občianskeho a obchodného práva: kým v občianskom práve je plnením z neskôr zrušenej zmluvy naplnená jedna zo skutkových podstát bezdôvodného obohatenia (kondikcií)8), a teda zmluvné strany sa po odstúpení nachádzajú v rovine mimozmluvných vzťahov, v obchodnom práve je povaha vyporiadacieho nároku
prima facie
nejasná a názory právnej obce sa v tejto otázke rôznia.
Časť českej judikatúry zaujala stanovisko, že ust. § 351 ods. 2 Obz je špeciálnym ustanovením k bezdôvodnému obohateniu.9) Možno sa stretnúť i s názorom právnej obce o jeho doplňujúcej povahe k právu bezdôvodného obohatenia, čím plní funkciu akejsi nadstavby či doplnenia všeobecnej občianskoprávnej úpravy,10) časť odbornej verejnosti ho považuje za samostatný zaväzovací dôvod, z ktorého
ex lege
vzniká mimozmluvný nárok na vrátenie plnení.11) Slovenský Najvyšší súd sa priklonil k zmluvnej povahe obchodnoprávneho nároku po odstúpení.12)
Pretrvávajúca nejednotnosť v názoroch a nedostatok domácej spisby k problematike núti k využitiu doplňujúcich metód výkladu - predovšetkým metódy historickej a komparatívnej.13) v snahe objasniť vzájomný vzťah občianskoprávnej a obchodnoprávnej úpravy následkov odstúpenia si v prvom kroku v skratke priblížime, čo bolo vzorom prijatia § 351 Obz spolu s ustáleným výkladom vzorových ustanovení.
Historicky bola reštitučná úprava do Obchodného zákonníka prebratá z CISG, kde vyporiadací nárok nemá mimozmluvný, ale zmluvný základ.14) Odstúpenie od zmluvy síce spôsobuje ukončenie pôvodne dojednaných hlavných povinností, nespôsobuje však zánik, ale iba
zmenu
existujúceho zmluvného vzťahu medzi stranami, a ten v modifikovanej obsahovej podobe pokračuje ďalej smerom ku vzájomnému vyporiadaniu.15) Obsahom zmeneného vzťahu už nie je splnenie, ale, naopak, vrátenie poskytnutých hlavných, ako aj vedľajších plnení, akými sú vzory, plány, sprievodná dokumentácia a pod.,16) a ako ešte uvedieme, aj ďalšie trvanie do odstúpenia vzniknutých nárokov a ostatných nezaniknutých povinností. CISG model sa stal vďaka prospektívnemu účinku odstúpenia pre európsky právny priestor prelomovým, predovšetkým v riešení vzťahu odstúpenia a zmluvných nárokov na náhradu škody (k tomu podrobnejšie ďalej v texte).
Nazdávame sa, že rovnakým spôsobom vieme interpretovať aj § 351 Obz. Na jednej strane k tomu vedie - ako sme už naznačili - historický výklad, na druhej na to navádza znenie textu zákona, ktorý napriek odstúpeniu ponecháva veriteľovi v rukách vzniknuté zmluvné nároky, ako aj v účinnosti rad ďalších zmluvných ustanovení, ktoré majú svoje opodstatnenie aj v reštitučnej fáze vzájomného vzťahu.17) Pridržiavajúc sa tradičného výkladu
ex tunc
a
ex nunc
účinkov odstúpenia je nárok v občianskom práve oproti obchodnoprávnej úprave mimozmluvným, a nie zmluvným nárokom.
V porovnaní so zaradením nárokov do kategórií záväzkového práva sa však zdá byť významnejším to, aké konkrétne následky z kategorizácie vyplývajú a či je možné badať medzi občianskoprávnou a obchodnoprávnou koncepciou markantnejšie rozdiely. v rovine aplikácie predpisov považujeme obchodnoprávnu úpravu za špeciálnu oproti bezdôvodnému obohateniu v občianskom práve, ktoré by sa preto nemalo aplikovať subsidiárne, ale otázky explicitne neriešené v § 351 Obz by sa mali prednostne riešiť inými normami obchodného práva.18) To však nevylučuje analogickú aplikáciu ustanovení o bezdôvodnom obohatení v tých prípadoch, ktoré nebude možné riešiť normami obchodného práva.19) bezdôvodné obohatenie je tak či tak zrejme najpodobnejším inštitútom k zmluvnému vyporiadaciemu nároku.
1.2.
Ex tunc
a
ex nunc
ako historicky pevne uchopený koncept alebo floskula bez dostačujúcej opory v práve?
Ex tunc
účinok odstúpenia bol do jednotlivých občianskych kódexov 19. a 20. storočia preberaný ako rímskoprávny koncept z
lex commissoria
s cieľom pripodobniť účinky odstúpenia od zmluvy účinkom splnenia rozväzovacej podmienky a dosiahnuť pomocou fikcie neuzavretia zmluvy medzi zmluvnými stranami stav, ako keby k uzavretiu zmluvy nikdy nebolo došlo.20) Kým spätný účinok
ex tunc
znamenal, že si strany majú navzájom vrátiť už poskytnuté plnenia (preto
ex tunc
- spätný, resp. retrospektívny),
ex nunc
účinok pôsobil iba do budúcna a oslobodzoval strany od ďalšej povinnosti plniť bez toho, aby bolo zasahované do už poskytnutej výmeny plnení (efekt podobný dnešnému účinku výpovede). Historicky možno sledovať tendenciu zákonodarcov k stotožneniu následkov viacerých inštitútov a zoradeniu do jednej úrovne účinkov splnenia rozväzovacej podmienky, relatívnej neplatnosti a odstúpenia.21) Splnenie rozväzovacej podmienky však ani v rímskom práve nemalo za následok zánik celého (podmieneného) záväzkového vzťahu vrátane právneho titulu pre jeho vznik, ale iba zánik z neho vyplývajúcich konkrétnych povinností na plnenie. Podmienené tak boli iba následky právneho úkonu, nie právny úkon ako taký.22)
Zo znenia ust. § 48 ods. 2 Oz
"[o]dstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje ..."
možno vyvodiť, že aj slovenský zákonodarca sa pravdepodobne inšpiroval fikciou neuzavretia zmluvy po tom, čo je odstúpenie od zmluvy účinné.23),24) O konkrétnych dôsledkoch, či už pre nadobudnutú vecnoprávnu pozíciu alebo trvanie nárokov a zmluvných ustanovení, však už nič ustanovenie ďalej nehovorí a k výsledkom sa budeme musieť dopracovať výkladom. Na účely tohto príspevku sa budeme snažiť nevychádzať z už načrtnutého tradičného chápania
ex tunc
a
ex nunc
účinku odstúpenia, ale zameriame sa na možnú interpretáciu týchto základných otázok: (i) vplyv odstúpenia na práva a povinnosti vyplývajúce zo zmluvy a (ii) vplyv odstúpenia na sekundárne nároky majúce zmluvný základ. vecnoprávne účinky odstúpenia nechávame bokom.
2. Dotýka sa odstúpenie všetkých zmluvných ustanovení?
Vyššie sme uviedli, že odstúpenie má vo vzťahu k zmluvným povinnostiam tzv. oslobodzujúci účinok - oslobodzuje strany od povinnosti plniť a dodržiavať to, čo bolo v zmluve dohodnuté. Oslobodzujúci účinok odstúpenia sa však obmedzuje predovšetkým na hlavné zmluvné povinnosti, ktoré smerujú k dosiahnutiu primárneho účelu zmluvy (výmenu vzájomných plnení)25) a ktoré vytvárajú ekonomickú podstatu kontraktu. Spolu s hlavnými povinnosťami zanikajú aj povinnosti vedľajšie, ktoré slúžia príprave, výkonu, resp. zabezpečeniu výkonu hlavných povinností a ktorých opodstatnenie pre strany odpadá spolu s ich odpadnutím.26) v ďalších častiach príspevku zameriame pozornosť na trvanie vedľajších povinností bezprostredne nenaviazaných na tie hlavné, ako aj na sekundárne nároky vzniknuté v čase do odstúpenia, ktoré automaticky nemusia zdieľať osud zániku hlavných povinností.27)
2.1. Obchodnoprávne východisko
Niektoré zmluvné dojednania môžu mať pre zmluvné strany význam aj v čase po odstúpení od zmluvy. Obchodný zákonník výslovne predpokladá trvanie niektorých ustanovení aj po obsahovej zmene zmluvného vzťahu,28) možno hovoriť o rozhodcovskej doložke, voľbe práva a voľbe Obchodného zákonníka a v zásade o akomkoľvek zmluvnom ustanovení, ktoré nestratilo pre strany opodstatnenie v dôsledku odstúpenia (typický zákaz konkurencie či povinnosť zachovávať mlčanlivosť). výslovná úprava v Obchodnom zákonníku tak priamo odkazuje na výklad prejavenej vôle strán v zmluve. Preferujeme výklad, podľa ktorého by v následnej vyporiadacej fáze vzťahu mali naďalej zaväzovať tie ustanovenia, ktoré odstúpením nestratili pre strany svoju relevanciu, ibaže by výklad vôle strán smeroval k opačnému výsledku; napríklad, ak sa strany pre špecifické podmienky dohodli odchylne od zákona na konkrétnom spôsobe splnenia (v súvislosti s časom a miestom splnenia), dohodnuté by malo zaväzovať aj v prípade splnenia reštitučnej povinnosti po odstúpení, ak tomu nebráni prejavená vôľa strán. Dispozivita obchodnej úpravy, ako aj text zákona uvedený účinok umožňujú.
2.2. Občianskoprávne východisko
Môže sa zdať, že občianske právo tým, že odstúpením sa "zmluva zrušuje od začiatku", bez výnimky predpokladá zánik všetkých zmluvných ustanovení. Mnohokrát sa však právne úkony dajú "rozložiť" na niekoľko dielov či súčastí a iba samotná skutočnosť, že všetky dojednania sú obsiahnuté v jednej zmluve neznamená, že má každá vada alebo ukončenie zmluvy na ne plošný účinok. ak vieme podľa prejavenej vôle strán obhájiť, že majú zaväzovať strany aj naďalej29) a vieme ich oddeliť od ostatného obsahu, môžeme argumentovať, že ostávajú odstúpením nedotknuté. Deliteľnosť právnych úkonov je uplatniteľná za splnenia podmienky, že súčasť zmluvy, ktorá má naďalej platne trvať, je samostatným právnym úkonom a že úkon nestratí svoj typový charakter, napr. sa z dvojstranného úkonu nestane jednostranný.30)
Ak teda zmluva zrušená odstúpením obsahuje samostatnú časť týkajúcu sa vyporiadania, nie je bez ďalšieho dôvod vzťahovať účinky odstúpenia aj na inak separátnu dohodu o vyporiadaní. Odstúpenie by sa ani v občianskom práve nemalo dotknúť tých jednotlivých zmluvných ustanovení, ktoré podľa prejavenej vôle strán majú trvať aj po odstúpení; navodzuje k tomu § 48 ods. 2 Oz:
"[o]dstúpením sa zmluva od začiatku zrušuje, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak"
vyjadrujúci dispozivitu následkov odstúpenia. aj v občianskom práve sa preto vieme výkladom dopracovať k obdobným výsledkom ako v obchodnom práve a spätný účinok odstúpenia by vo vzťahu k tejto otázke nemal zohrávať väčšiu úlohu.
2.3. Ochranné povinnosti
Občianskoprávne ako aj obchodnoprávne východisko smeruje k tomu, že bez ohľadu na odstúpenie by mali byť strany aj naďalej viazané takými dojednaniami, ktorých existencia nie je závislá a ani naviazaná na povinnosti smerujúce k splneniu zo zmluvy.31) Okrem uvedeného pôjde o ochranné povinnosti32) napomáhajúce kooperácii strán založenej na vzájomnej dôvere medzi nimi33) a ktorých obsahom je dbať zároveň o to, aby nedochádzalo k poškodzovaniu právnych statkov zmluvného partnera.34) Ochranné povinnosti nie sú svojou povahou obmedzené iba na trvanie hlavných zmluvných povinností, ale pretrvávajú až do naplnenia svojho účelu,35) čo navodzuje k osobitnému posudzovaniu trvania konkrétnej povinnosti v tom-ktorom prípade. Príkladom je povinnosť zmluvnej strany konať obozretne pri nakladaní s majetkom druhej strany a predchádzať škodám na jeho majetku; ak má strana svojich zamestnancov v areáli kontrahenta a počas výkonu prác dôjde k účinnému odstúpeniu, ochranná povinnosť trvá aj naďalej. Odstúpením môžu dokonca vzniknúť nové ochranné povinnosti36), napr. oznamovacia povinnosť o hroziacej škode v prípade omeškania s vrátením nadobudnutej veci z pôvodnej zmluvy.37)
3. Zánik či trvanie sekundárnych zmluvných nárokov vzniknutých do času odstúpenia
Azda najmenej jasným je účinok odstúpenia na sekundárne nároky vzniknuté ešte v čase trvania pôvodného zmluvného vzťahu. Nárok na náhradu škody vzniknutej porušením zmluvnej povinnosti, ako aj nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty či na úroky z omeškania majú nepochybne zmluvný základ, preto sa prirodzene naskytá otázka ich ďalšieho osudu po odstúpení, čo môže viesť k argumentácii o strate právneho titulu na ich uplatňovanie. v nasledujúcej časti sa pokúsime podrobnejšie analyzovať otázku znova osobitne pre občianske, ako aj obchodné právo a za pomoci komparácie s vývojom v iných právnych poriadkoch, ktoré čelili obdobným problémom,38) navrhneme možné výkladové riešenie.
3.1.
Ex tunc
- absolútny retrospektívny účinok odstúpenia?
Doktrína a súdna prax
ex tunc
účinok občianskoprávneho odstúpenia odvodzuje zo znenia ust. § 48 ods. 2 Oz
"[o]dstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje..."
zánik zmluvy sa vykladá súčasne ako zánik právneho základu pre zmluvné sekundárne nároky, o ktorých možnosť uplatnenia veriteľ odstúpením od zmluvy definitívne prišiel.39)
H
Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.

Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.

Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).