Extrémistická scéna v Slovenskej republike a súčasné trendy.

. The professional article focuses on current trends and development of the extremist scene in the Slovak Republic, and indicates the strategy of the Government of the Slovak Republic on how to combat such negative social occurrences. The authors characterize the left extremism in the Slovak Republic and its close links to social and class prejudices. Taking into consideration important past events, the authors analyse right extremism from the view of the history. They give their view to the significant and typical sign of left extremism as disseminating the principle of equality and cohesion is, what has an impact on all spheres of life of citizens of the Slovak Republic. Such influences result in bad social consequences which are contrary to the nature of the state under rules of law. The authors describe the primary idea of the current anarchism, as well as anarchistic groups in the Slovak Republic and their activities. A separate part is dedicated to basic priorities, which are practical counter-extremism activities and steps by the Ministry of the Interior of the Slovak Republic and the Police Force carried out to fulfil the tasks defined in the Concept of Measures to Combat Extremism in the Slovak Republic and in the Action Plan for Preventing and Eliminating Racism, Anti-Semitism And Other Forms of Intolerance. At the conclusion, there are outlined possibilities of how to improve and develop prevention in combating extremism in the Slovak Republic.

V súčasnosti je vo veľkej miere medializovaná utečenecká kríza odzrkadľujúca sa v politike založenej na anti-imigrácii, ktorú prezentuje predovšetkým programové zameranie súčasných členov extrémistickej scény v Slovenskej republike. Verejnosť má rezervovaný prístup, nezáujem a prípadne až hraničný odpor voči imigrantom. A spojitosť utečeneckej krízy (v ktorej sú zastúpení aj ekonomickí utečenci) s medzinárodnou migráciou lacnej pracovnej sily ako žiadateľov o azyl zasahuje obyvateľov Slovenskej republiky. Aj keď v našom prípade ide o takzvaných "dočasných", "prechodných" imigrantov so záujmom o presun do ekonomicky vyspelejších krajín Európy ako Nemecko, Holandsko, Veľká Británia a ďalších, práve tento odpor voči imigrantom a jeho vyhrotenie môže vyvolať riziko šírenia extrémistických názorov v Slovenskej republike. Aj keď extrémisti svoju pozornosť v prípade imigrantov a azylantov sústreďujú predovšetkým na príchod cudzích kultúrnych "vzorcov správania" do už aj tak kultúrno rozmanitej slovenskej spoločnosti, alebo na ich potencionálne zneužívanie sociálnej podpory štátu, ich hlavným cieľom je zníženie celkového počtu migrantov.

Informačné technológie dosahujú vysokú úroveň a zohrávajú čoraz dôležitejšiu úlohu v živote bežných občanov a práve tieto najmodernejšie počítačové komunikačné prostriedky využíva aj extrémistická scéna v Slovenskej republike. Ak hovoríme o najmodernejších technológiách potrebných ku komunikácii, máme na zreteli predovšetkým celosvetovú komunikačnú sieť Internet. Chceme predostrieť myšlienku, že Internet ako taký nie je charakteristickým komunikačným médiom len pre jednu vymedzenú extrémistickú skupinu,¹⁾ ale naopak, je vo veľkej miere používaný ľavicovými aj pravicovými extrémistickými skupinami, tak aj nebezpečnými náboženskými sektami. Internet ako propagačný prostriedok extrémistickej scény slúži extrémistom predovšetkým na poskytovanie informácií o skupine, na vyzývanie k aktivitám, tak i na samotný nábor nových členov. Ak si položíme otázku, čo má za následok globálny dosah zverejňovania programového vyhlásenia extrémistických skupín o aktuálnych informáciách prostredníctvom internetu, môžeme jednoducho odpovedať nasledovne:

Ďalšou metódou šírenia extrémizmu v Slovenskej republike, ktorá sa dotýka tak pravicového, ako i ľavicového extrémizmu je verbálny prejav. Vyskytuje sa predovšetkým na rôznych mítingoch, hromadných vystúpeniach priaznivcov extrémistických subjektov alebo účelovo usporiadaných vystúpeniach hudobných skupín, ktoré hľadajú systematickú likvidáciu rasovo nevyhovujúcich, "menejcenných" národov a etnických, ale i ďalších zdravotne a inak hendikepovaných skupín obyvateľstva. Nebezpečenstvo verbálnych extrémistických prejavov spočíva i v tom, že veľmi ľahko môžu prerásť do priamej akcie násilných útokov.²⁾

Medzi osobitné spôsoby páchania trestnej činnosti extrémistami zaraďujeme aj metódu grafického prejavu, čo znamená sprejovanie nápisov na steny, v interiéroch aj exteriéroch dopravných prostriedkov, na povrch reklamných tabúľ a na iné verejne prístupné miesta. Grafické zastúpenie, ale aj iná symbolika extrémistov je špecifická na ich samotný zovňajšok, teda ich oblečenie a doplnky nachádzajúce sa na ich odeve. Ak svoju pozornosť upriamime v propagačnej metóde grafického prejavu na pravicový extrémizmus a jeho hnutia, musíme sa zmieniť o fakte, že väčšina týchto hnutí sa vo svojej symbolike inšpirovala fašistickou históriou. Aj keď fašistické symboly sú vo väčšine demokratických štátov zakázané. Ak sme poukázali na propagačné metódy šírenia extrémizmu v Slovenskej republike ako je internet, verbálny prejav a grafický prejav, musíme sa zmieniť aj o metóde šírenia prostredníctvom masovokomunikačných prostriedkov. Predovšetkým ide o tlač, letáky a nápisy na verejnosti ľahko dostupných miestach.

Súčasné trendy extrémizmu v Slovenskej republike sú ovplyvnené aj rôznorodosťou obyvateľstva, ktorá sa prejavuje tak z hľadiska etnického, ako i z hľadiska národnostného. Táto rôznorodosť obyvateľstva Slovenskej republiky je výsledkom historického formovania Slovenskej republiky v prostredí strednej Európy. Na jednej strane predstavuje multietnický, multinárodnostný a multikonfesný charakter Slovenskej republiky určitú komparatívnu výhodu vzhľadom na vysokú mieru rôznorodosti, ktorá môže byť prínosom pre celú spoločnosť, na druhej strane však vytvára možnosť pre vznik určitého napätia. Od vzniku Slovenskej republiky ako samostatného štátu sa objavujú snahy rôznych aktérov o eskaláciu napätia medzi rôznymi skupinami obyvateľov Slovenskej republiky definovanými ich národnosťou, etnickou príslušnosťou, vierovyznaním, či volaním po obmedzení niektorých práv a slobôd pre určité skupiny obyvateľstva.³⁾

Pre lepšiu ilustráciu a porozumenie súčasným trendom extrémizmu v Slovenskej republike je potrebné skúmať stav vyšetrovania a vývoj kriminality v Slovenskej republike za posledné sledované a vyhodnotené obdobie. "V roku 2015 bolo v rámci Slovenskej republiky zaznamenaných celkovo 30 prípadov rasovo motivovaných trestných činov a trestných činov extrémizmu. V rámci týchto 30-tich prípadov bolo spáchaných celkovo 42 rôznych trestných činov. Najčastejšie spáchaným trestným činom extrémizmu bol v desiatich prípadoch trestný čin podpory a propagácie skupín smerujúcich k potlačeniu základných práv a slobôd podľa § 422 Trestného zákona. Druhým najčastejšie spáchaným trestným činom bol trestný čin hanobenia národa, rasy a presvedčenia podľa § 423

Trestného zákona v počte deväť prípadov. V šiestich prípadoch došlo k spáchaniu trestného činu z osobitného motívu s poukazom na § 140 písm. f) Trestného zákona a v jednom prípade s poukazom na § 140 písm. d) Trestného zákona. Z celkového počtu zistených prípadov bolo 17 prípadov objasnených, teda zistený páchateľ, čo predstavuje objasnenosť na úrovni 56,67 %.".⁴⁾ V súvislosti s možnosťami voľného pohybu osôb, tovaru, služieb a kapitálu v rámci Európskej únie nie je možne vnímať kontext extrémizmu ako izolovaný fenomén. Zjavná spolupráca a prepojenosť extrémistických organizácií a skupín v zahraničí s extrémistickou scénou v Slovenskej republike spôsobuje významné možnosti formovania nových trendov, ako i samotných metód ich pôsobenia. Hoci situáciu v oblasti radikalizácie a extrémizmu možno v Slovenskej republike považovať za stabilnú a bez významnejších incidentov ohrozujúcich stabilitu štátu, je potrebné, aby sa k možným zmenám pristupovalo predvídavo a najmä s ohľadom na okolité štáty alebo bezpečnostnú situáciu v Európe. Nárast radikalizácie obyvateľstva v krajinách za hranicami Európskej únie postihnutých vnútornými konfliktmi, vznik ozbrojených skupín s extrémistickou ideológiou v týchto oblastiach a zapájanie občanov krajín Európskej únie do takýchto konfliktov priamo ovplyvňuje aj bezpečnostnú situáciu krajín Európskej únie, vrátane Slovenskej republiky. Vychádzajúc z uvedeného je zrejmé, že pri existujúcej situácii je potrebné sa zamerať na prevenciu radikalizácie a následnú elimináciu faktorov, ktoré ju podmieňujú.⁵⁾

Súčasný pravicový extrémizmus v Slovenskej republike je pomerne široko zastúpený a členený. Medzi subjekty známe svojím extrémistickým prejavom môžeme zaradiť predstaviteľov konkrétnych skupín spájajúcich sa v rámci občianskych združení, neformálnych združení (ktorých subjektivita nie je náhodná, pretože by im pravdepodobne nebola zákonom povolená registrácia oficiálnej formy subjektu), ďalej športovo-branných organizácií a dokonca aj politickej strany. Rozčlenenie, napredovanie a šírenie aktivít pravicovo orientovaných skupín v posledných rokoch súvisí taktiež so zmenou v aktivitách týchto subjektov. Sú viditeľné aktivity smerom k zahraničným partnerom (predovšetkým smerom k Poľskej republike a Českej republike). Tieto aktivity začínajú byť sofistikovanejšie a rovnako sa vyznačujú aj trpezlivým, dlhodobým analytickým plánovaním za účelom získania finančnej podpory, ktorá je potrebná na dosiahnutie ich cieľov. Tieto ciele sú v poslednom období motivované prevažne politicky. Pravicový extrémizmus v súčasnosti skúmame z hľadiska rôznych sociálnych prístupov. A práve do kategórie sociálnych prístupov vysvetľujúcich konkrétne príčiny pravicového extrémizmu, ktorý vzniká najmä medzi mladými ľuďmi, patrí aj koncept rýchlej modernizácie spoločnosti. V tomto koncepte sa predpokladá, že za sklonmi k extrémizmu sa ukrýva predovšetkým nedostatočná prispôsobivosť na rýchly vývoj a s ním súvisiace rýchlo sa meniace spoločenské podmienky. Medzi tieto podmienky možno zaradiť tak stratu orientácie, ako i individualizáciu spoločnosti, obe so sebou prináša súčasná doba. Mladých prívržencov extrémizmu je tak možno do určitej miery považovať za samotné obete týchto zmien.

Vo všeobecnosti pravicový extrémizmu vychádza z pravicových ideológií, ktoré sa objavujú už v prvej polovici dvadsiateho storočia. Konkrétne máme na mysli ideológiu nacistického Nemecka. Táto ideologická prepojenosť neplatí v každom prípade. Niektoré skupiny neinklinujú k postave vodcu Adolfa Hitlera, ale sa prikláňajú k osobe Rudolfa Hessa,⁶⁾ ktorého poznáme ako predstaviteľa smerovania umierneného nacizmu. Pravicový extrémizmus môže rovnako vychádzať aj z ideológie rasistickej politiky takzvaného apartheidu, čo predstavuje oddelené spolužitie obyvateľov rôznych rás. Tento použitý výraz pochádza z holandčiny a znamená oddelenosť alebo odlúčenie, prvá informácia o doloženom použití tohto slova pochádza z prejavu Jana Smutsa⁷⁾ datovanom v roku 1917. Svoju hlavnú úlohu uvedených ideológií dotvára historická skúsenosť z obdobia trvania prvej Slovenskej republiky v období druhej svetovej vojny v rokoch 1939 až 1945. Vznik klérofašistickej Slovenskej republiky podnietil inicializáciu rozličných pochodov na uctenie pamiatky predstaviteľov Slovenskej republiky. Zdroj programu pravicového extrémizmu v Slovenskej republike sa po rozpade Československa v roku 1993 vytratil z dôvodu zrušenia takzvaného pragocentrizmu, čím sa zmiernili a harmonizovali národnostné vášne proti Českej republike.

V historickom ponímaní vývoja pravicového extrémizmu v Slovenskej republike je potrebné spomenúť hnutie ako Národno-socialistické hnutie Európy a jeho myšlienku oficiálneho zákazu degenerovania árijskej rasy, ďalej Klan Slovenských Rytierov, ktorý hlásal myšlienky Ku-klux-klanu